Roku 1529 tiahli popri Bratislave (vtedajšom Prešporku) a pokúsili sa dobyť dokonca Viedeň. V dôsledku osmanskej expanzie sa už roku 1530 začali z Budína do Bratislavy sťahovať ústredné uhorské úrady a Bratislava sa fakticky stal hlavným mestom Uhorského kráľovstva, čo 19. novembra 1536 zákonom potvrdil aj uhorský snem. Postavenie metropoly Uhorska malo veľký význam v ďalšom vývoji Bratislavy.

V poslednej štvrtine 16. storočia začalo v Kolíne nad Rýnom vychádzať tlačou veľkolepé šesťzväzkové dielo Civitates orbis terrarum (Obrázky miest sveta), obsahujúce dovedna 363 medirytín európskych miest s krátkym sprievodným komentárom. Editori diela Georg Braun a Franz Hogenberg sem zaradili aj 23 obrazov z Uhorska. Tieto veduty sú dielami popredných nizozemských autorov pracujúcich pre Braunovo vydavateľstvo. Dielo malo veľký úspech, takže vyšlo vo viacerých reedíciách.

Práve skutočnosť, že Bratislava bola hlavným mestom Uhorska bola nepochybne dôvodom, že pohľad na našu metropolu bol v poradí prvým najstarším vyobrazením v rámci série uhorských miest. Táto medirytina bola vytlačená roku 1588. Na základe kompozície dnes neznámeho kresliara z okruhu nizozemskej školy J. Houfnagela medirytinu Bratislavy vyhotovil práve Franz Hogenberg.

Na vedute je zobrazená Bratislava od juhu, čiže z ľavého, petržalského brehu. Na obrázku dominuje predovšetkým hrad, no pôsobivo je znázornené aj mesto s predmestiami v malebnom prostredí viničného kraja, a to v podobe, ktorá nepochybne zodpovedala neskorostredovekej či ranonovovekej realite. Medirytina sa vyznačuje jasne čitateľnou kresbou, rozpracovanou do detailov, takže obraz pôsobí veľmi autenticky. Malebnosť a plastickosť znásobuje aj množstvo detailov: krojované postavy v popredí, vodný mlyn na jednom z ramien Dunaja, črieda jeleňov pasúca sa na Pečenskom ostrove, pastier s ovečkami na strednom ostrove, kde pri brehu nakladajú na čln povoz so záprahom koní; cez tento ostrov s domčekmi a záhradami vedie cesta do k Rybárskej bráne, ku ktorej cvála jazdec na koni. Ponad mestské hradby s baštami a bránami sa týčia nielen veže kostolov a radnice, ale aj kamenné domy mešťanov, ktoré kontrastujú s prízemnými domcami so slamenými strechami na predmestiach.

V strede hore je nemecký názov mesta Preßburg, vpravo hore v rámčeku zasa latinský názov Posonium uel Pisonium vt Lazius Hungariae vrbs. Pôvodne čierno-biela veduta bola dodatočne viackrát kolorovaná, otázne však je, či táto farebnosť zodpovedala vtedajšej realite.

Vladimír Segeš