„Nemáte mi dať jedno euro?“, pýta sa celkom dobre oblečená žena v stredných rokoch na jednom z centrálnych námestí hlavného mesta. „Mladý pán! Potrebujem peniaze na autobus domov, chýba mi ešte asi 5 eur, prispejte aspoň nejakým tým centom...“, prihovorí sa staršia, nie najhoršie oblečená žena. Takých a podobných prípadov je v Bratislave mnoho. Chudobní a žobráci sa sťahujú do centra, aby si čo najviac „zarobili“. Nevyhnalo ich ani záväzné nariadenie Starého Mesta, ktoré žobrať zakazuje. Tým sa ale problém chudoby nerieši.
Ohrozených chudobou bolo 13, 2 percenta
Rizikom chudoby bolo na Slovensku v roku 2012 ohrozených 13,2 % obyvateľov Slovenska. Je to asi 715-tisíc ľudí, čiže asi o 200-tisíc viac ako má samotná Bratislava! V porovnaní s predchádzajúcim rokom to znamená mierny nárast rizika chudoby, a to o 0,2 percentuálneho bodu. Údaje nedávno zverejnil Štatistický úrad SR. Hranica rizika chudoby bola podľa posledných údajov zisťovania 4156 eur na rok, čo v prípade jednočlennej domácnosti predstavuje približne 346 eur na mesiac. Medziročný nárast hranice chudoby bol v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 - 9,8 %. Vo finančnom vyjadrení to znamená 31 eur na mesiac!
Žiadny úrad alebo inštitúcia, ba ani mestá a obce sa chudobou a žobraním priamo na ulici nezaoberajú. Bezdomovectvo považuje štát za závažný problém, no o strechu nad hlavou sa vlastným občanom za prijateľný peniaz postarať nevie. Systém núti ľudí, aby sa kvôli bývaniu vo vlastnom zadĺžili aj na dlhé roky. Mestá stavajú minimum obecných resp. nájomných bytov. Zato ponuka tých súkromných, je pestrá.
Rôzne podoby chudoby v uliciach
Mnohí ľudia zatlačení na, či pod hranicu chudoby žobrú v uliciach hlavného mesta, alebo sa potulujú s igelitkami v ruke. Niektorí žobrú prostredníctvom predaja časopisu, iní chodia po uliciach a oslovujú ľudí. Ďalší hrajú na nejaký hudobný nástroj, alebo predvádzajú pouličnú atrakciu. Mnohí si ale len kľaknú a odovzdane čakajú na „milodar“. Niektorí z týchto ľudí sú na tom skutočne zle, sú medzi nimi aj takí, ktorí si takto „zarábajú“ pretože chcú – ide najmä o predvádzanie rôznych hudobných, či iných atrakcií. Najhoršie sú na tom žobráci bezdomovci, ktorí prespávajú vonku na lavičkách, ale aj v pasážach.
Bezdomovecká turistika
Podľa bratislavskej mestskej polície sa momentálny počet ľudí bez strechy nad hlavou v Bratislave sa nedá presne určiť. „V mnohých prípadoch môžeme hovoriť aj o tzv. bezdomoveckej turistike - títo ľudia prichádzajú do mesta rannými vlakmi a poslednými spojmi sa v nočných hodinách vracajú domov,“ uvádza hovorca MsP Peter Pleva. Ako ďalej konštatoval, tí čo v meste zostávajú aj v noci potom prespávajú na rôznych miestach. „Najmä teraz pred blížiacimi sa chladnými nocami týmto ľuďom odporúčame, aby noc strávili v niektorom z útulkov - podľa ich slov im ale tento spôsob ubytovania nevyhovuje a na ulici je im dobre. Proti ich vôli ich tam dostať nemôžeme, je to ich slobodné rozhodnutie, kde budú spať“. Ako dodal, hliadky mestskej polície riešia aj prípady obťažovania ľudí - teda sťažovanie voľného a plynulého pohybu osôb. V tomto roku podobných porušení zistili v počte 448.
Prešporské fundácie
Od Komunitnej nadácie Bratislava sa dočítame, že kedysi viacerí majetní obyvatelia vtedajšieho Prešporka, pokladali za svoju povinnosť podporovať nemajetných spoluobčanov, a preto venovali na tento účel peniaze vo forme fundácií. Uprednostňovali osoby narodené v Prešporku. Mnohí z nich boli bez potomkov a venovaním svojho majetku na fundácie chceli zvečniť svoje meno. Fundácie boli zamerané na určitý okruh odkázaných, ako napríklad pre slepých, pre vdovy, chudobné nevesty, príbuzných zakladateľa, na nákup vianočných stromčekov pre chudobné deti, či chovancov lazaretu a pod. Existovala aj fundácia na založenie univerzity v Prešporku. Väčšinu fundácií v období druhej polovice 19. storočia až po koniec prvej svetovej vojny spravoval magistrát a preto aj písomnosti k nim boli uložené v mestskom archíve. Po vzniku Československej republiky väčšina fundácií nezanikla, ale pokračovala. Najneskôr v roku 1949 boli všetky fundácie zrušené a ich majetok prevzal štát, resp. mesto a samospráva bez záväzkov.
(rl, red)
Diskusia k článku: