Tak napríklad teplo. Extrémne teploty pomáhajú vylučovať z plastu chemikálie, ktoré škodia nášmu organizmu, spôsobujú rakovinu. Ide o zložky PET a sú to bisphenol-A (BPA) a acetyldehyd. PET fľaše sa plnia pri teplote 90°C!!! Potom sa už naplnené skladujú  pri teplotách -3 až 29°C, transport v nákladných autách je často od 37 do 65°C, nakladanie a vykladanie od -10 do 37°C (podľa ročného obdobia). Následne stojí voda v obchode, pred čerpacou stanicou. Tých extrémnych teplôt je teda viac!

Balená pitná voda by sa mala uskladňovať v tme – nie náhodou čerpáme pitnú vodu z hlbín Zeme? Po dvoch dňoch sa voda kazí. Videli ste nepriehľadnú PET fľašu?
Do väčšiny balených vôd aj dojčeneckých sa pridáva chlór. Takže je potrebné ju nechať, podobne ako rovnakú vodu z vodovodu, odstáť.
Neraz obsahujú CO2 - oxid uhličitý, sú to všetky tzv. sýtené nápoje. Na odbúranie CO2 z tela potrebuje náš organizmus vápnik, na ktorý sa naviaže. Teda je jasné, že odkiaľ sa odrazu rozšírila osteoporóza, teda odvápnenie kostí....

Minerály, ktoré minerálne vody obsahujú sú v anorganickom stave náš organizmus ich spracovať nevie. Človek dokáže využiť minerály len zo stravy! (Kúpeľné vody sú liečivé preto, lebo na ceste na povrch prejdú minerálnym podložím, ktoré ich energeticky obohatí, a to je to, čo lieči. ) Preto má človek v 50-tich rokoch priemerne 2 - 3 kg usadenín – a potom prichádza kôrnatenie ciev, tepien, mozgu...

Pre mnohých sú to neuveriteľné informácie, ale kto hľadá nájde viac štúdií hovoriacich  o tom, že minerály anorganického pôvodu naše organické telo jednoducho neberie.

A čo hovorí na plastové fľaše naša matka Zem? V roku 2007 dosiahla svetová spotreba balenej vody 189,5 mld. litrov! Koľko je to asi dnes? Recykluje sa ich iba 14 percent a každú sekundu sa objaví 1500 !!! plastových fliaš ako odpad!

Na výrobu plastových fliaš sa spotrebuje toľko nafty, žeby stačila ako palivo pre 100 tisíc áut na jeden rok!!! Výrobou tohto množstva plastových fliaš produkujeme 2 500 000 ton oxidu uhličitého!!!

A aby toho ešte nebolo málo....viete koľko dáte za balenú vodu? A viete, že každý rok všetci spolu dáme za balenú vodu viac ako 100 biliónov dolárov? Prieskumy ukazujú, že za zlomok tejto sumy by mohol mať každý človek na tejto planéte zabezpečenú pitnú vodu a riadnu hygienu.

Keď sa pozeráme v televízii na zničené životné prostredie, sledujeme katastrofické scenáre a vízie, môžeme mať pocit, že tento problém je natoľko všeobecný a globálny, že jedna, alebo 6 PET fliaš ktoré si kúpime nič nevyrieši. Ale vyrieši!

 Zdroj www.empatia.cz a www.pytlici.cz

Spotreba balenej vody v roku 2004 dosiahla 154 miliárd litrov, čo je o 57 percent viac oproti 98 miliardám litrov v roku 1999, čiže pred piatimi rokmi. Dokonca aj v oblastiach, kde je voda z vodovodu kvalitná, vzrastá dopyt po balenej vode – s ktorou je spätá produkcia zbytočného odpadu a spotreba obrovského množstva energie. Hoci v priemyselnom svete balená voda nie je často oveľa zdravšia než voda z vodovodu (platí to najmä v USA), neraz stojí až 10 tisíc krát viac. Pri cene $2.50 za liter balená voda stojí viac než benzín. Spojené štáty sú najväčším konzumentom balenej vody na svete, pretože Američania v roku 2004 vypili 26 miliárd litrov. Na druhom mieste je Mexiko so spotrebou 18 miliárd litrov. Potom nasleduje Čína a Brazília po 12 miliárd litroch. Piate a šieste sú Taliansko a Nemecko so spotrebou niečo nad 10 miliárd litrov.

Taliani pijú najviac balenej vody v prepočte na osobu – 184 litrov v roku 2004, čo predstavuje viac než dva poháre denne. Mexiko a Spojené arabské emiráty vypijú 169 resp. 164 litrov na osobu. Tesne za nimi nasleduje Belgicko a Francúzsko s ročnou spotrebou okolo 145 litrov. Šieste je Španielsko so 137 litrami na hlavu.

K najväčšiemu nárastu v spotrebe balenej vody došlo v rozvojových krajinách. Spomedzi 15 najväčších konzumentov balenej vody najrýchlejší nárast v rokoch 199 až 2004 vykázali Libanon, Spojené arabské emiráty a Mexiko, kde spotreba na hlavu sa za týchto päť rokov zvýšila o 44-50 percent. Hoci spotreba na hlavu v Indii a Číne nie je zďaleka taká vysoká, celková spotreba v týchto zaľudnených krajinách sa vysoko zvyšuje – za toto päťročné obdobie sa v Indii strojnásobila a v Číne zdvojnásobila. A existuje tu veľký potenciál na ďalší rast. Ak by každý Číňan vypil ročne hoci iba 100 dvojdecilitrových pohárov balenej vody ročne (čo je iba o čosi viac než štvrtina toho, čo vypil priemerný Američan v roku 2004, Čína by dosiahla spotrebu vyše 31 miliárd litrov balenej vody, čím by sa rýchlo stala hlavným konzumentom vo svete.

Na rozdiel od vody z vodovodného kohútika, ktorá je distribuovaná prostredníctvom energeticky veľmi úspornej infraštruktúry, preprava balenej vody si vyžaduje spaľovanie ohromného množstva fosílnych palív. Takmer celá štvrtina všetkej balenej vody je prepravovaná cez hranice štátov na člnoch, vlakoch a kamiónoch. Napríklad v roku 2004 fínska spoločnosť Nord Water naplnila do fliaš a prepravila 1,4 milióna fliaš fínskej vody 4 300 kilometrov zo svojho plniaceho závodu v Helsinkách do Saudskej Arábie.

Saudská Arábia si môže dovoliť importovať vodu, ktorú potrebuje, avšak balená voda nie je predávaná iba krajinám, kde je vody nedostatok. Hoci približne 94 percent balenej vody predávanej v Spojených Štátoch je z domácich zdrojov, Američania taktiež dovážajú vodu 9000 kilometrov z Fidži a iných vzdialených miest, aby uspokojili snobskú požiadavku po exotickej balenej vode.

Pri balení sa taktiež používajú fosílne palivá, najbežnejším plastom používaným na výrobu fliaš je polyetylén tereftalát (PET), ktorý je odvodený zo surovej ropy. Výroba fliaš na uspokojenie amerického dopytu po balenej vode si vyžaduje viac než 1,5 milióna barelov ropy ročne, čo by vystačilo na pohon 100 tisíc automobilov ročne. V celosvetovom meradle sa na balenú vodu ročne používa 2,7 milióna ton plastov.

Po vypití vody je však potrebné vyriešiť čo s plastickou fľašou. Podľa Inštitútu pre recykláciu (Container Recycling Institute) až 86 percent plastických fliaš v Spojených štátoch končí ako odpad. Spaľovanie použitých plastických fliaš produkuje toxické vedľajšie produkty ako je chlór a popol obsahujúci ťažké kovy. Plastickým fľašiam zahrabaným do zeme môže trvať až 1000 rokov, kým sa biologicky rozložia. Takmer 40 percent PET fliaš určených na recykláciu v Spojených štátoch v roku 2004 bolo exportovaných, niekedy až do takých vzdialených krajín ako je Čína, čím sa množstvo zdrojov použitých na tento produkt ešte zvýšilo.

Okrem záťaže, ktorú balené vody predstavujú pre náš ekosystém z dôvodu produkcie a dopravy, prudký rast tohto odvetvia znamená, že ťažba vody je sústredená v komunitách, v ktorých sú sústredené závody na plnenie PET fliaš. Napríklad v blízkosti plniacich závodov v Texase a v oblasti Veľkých jazier v Severnej Amerike dochádza k nedostatku vody. Farmári, rybári a ďalší, ktorých živobytie je závislé od vody, trpia v dôsledku intenzívnej ťažby vody, v dôsledku ktorej rýchlo klesá hladina podzemných vôd.

Štúdie ukázali, že spotrebitelia spájajú balenú vodu so zdravým životom. Balená voda však nepredstavuje nijakú záruku, žeby mala byť zdravšia než je tá, ktorá tečie z vodovodných kohútikov. V skutočnosti 40 percent balenej vody začína ako voda z kohútika, často sa odlišuje od nej iba vďaka pridaným mineráom, ktoré však nemajú nijaký osobitný prínos pre zdravie. Francúzsky senát dokonca odporúča ľuďom, ktorí pijú balenú vodu, aby často menili značky, pretože pridávané minerály môžu byť v malých dávkach prospešné, ale vo veľkých sú nebezpečné.

Francúzsky senát si taktiež všimol, že malé, lokalizované problémy s dodávkou vody cez miestne vodovodné siete môžu viesť k strate dôvery v dodávky vody na komunálnej úrovni. Skutočnosť je však taká, že v mnohých krajinách, vrátane Európy a Spojených štátov existuje oveľa dôslednejšia regulácia vody tečúcej z kohútikov než balenej vody. Americké normy na kvalitu vody stanovené Agentúrou pre ochranu životného prostredia sú napríklad oveľa prísnejšie než normy pre balenú vodu vydané Federálnym vládnym regulačným úradom USA (Food and Drug Administration – FDA).

Niet pochýb o to, že čistá a prístupná pitná voda má kľúčový význam pre zdravie našej globálnej komunity. Háčik je však v tom, že balená voda nepredstavuje odpoveď ani v priemyselne rozvinutom svete, ani nerieši problémy 1,1 miliardy ľudí, ktorým chýba bezpečný zdroj vody. Zlepšovanie a rozširovanie existujúcej úpravy vody a hygienických systémov skôr zabezpečí udržateľné a bezpečné zdroje vody v dlhodobej perspektíve. V dedinách zachytávanie dažďovej vody a kopanie nových studní môže vytvoriť dostupnejšie zdroje vody.

Miléniový rozvojový cieľ Spojených národov o ekologickej udržateľnosti si vyžaduje zníženie na polovicu pomeru ľudí, ktorí nemajú udržateľný prístup k bezpečnej pitnej vode do roku 2015. Splnenie tohto cieľa by si vyžadovalo zdvojnásobenie 15 miliárd dolárov, ktoré svet každoročne vynakladá na dodávku vody a hygienu sanitáciu. Hoci sa táto suma môže zdať privysoká, je zanedbateľná v porovnaní s odhadovaným 100 miliardami USD každoročne vynakladanými ma balenú vodu.

2006 Earth Policy Institut
Z angličtiny BOTTLED WATER:
Pouring Resources Down the Drain
preložil Mikuláš Hučko