Väčšina z prešporských záhradníkov spravidla len za mzdu obrábala záhrady početných miestnych svetských a cirkevných feudálov magnátov a kláštorov, ktoré sa nachádzali na predmestiach.

Ani nariadenie, ktoré v latinskom jazyku vydal prešporský magistrát a ktoré 26. júna 1708 potvrdil aj cisár Jozef I., nie je štatútom v pravom zmysle slova. Ako uviedol Anton Špiesz, ktorý toto nariadenie publikoval v práci Štatúty bratislavských cechov, ide vlastne o rozhodnutie upravujúce hospodársko-spoločenské pomery prešporských záhradníkov. Mestská rada v Prešporku však toto nariadenie vždy kládla na úroveň štatútov ostatných cechov a tak ho aj vykazovala. Záhradníci neplatili štátne ani mestské dane, pretože kráľovská listina ich od daní oslobodila, hoci prešporský magistrát si na ne uplatňoval nárok.

Vladimír Segeš