Z tržnice, ktorá dnes ožije len sporadicky zväčša pri súkromných podujatiach, chce združenie vytvoriť multifunkčný priestor, ktorý by priniesol kultúrne programy, koncerty, konferencie, divadelné predstavenia, diskusie či prednášky. Priestor totiž dokáže usadiť okolo 530 návštevníkov. Združenie chce ale zároveň obnoviť aj tradíciu trhov. Tie by organizovalo počas víkendov. Sobotné trhy majú patriť miestnym farmárom a remeselným malovýrobcom potravín, nedeľné budú zase dizajnové a na burzách sa predstavia umelci, remeselníci či zberatelia. Bratislavčania by si tam mohli kúpiť napríklad hudobniny či starožitnosti.

Starú tržnicu chce združenie využiť aj na chýbajúce služby. Plánuje Slow Food reštauráciu, požičovňu bicyklov, nabíjaciu stanicu pre autá s elektrickým pohonom, zberňu použitého oleja, úschovňu batožiny či práčovňu. Na to bude slúžiť päť zvonku dostupných miestností.

Tržnica dnes vykazuje stratu

Tržnicu, ktorá dnes vykazuje stratu, chce aliancia postupne zrekonštruovať. Počas rokov 2013 a 2014 by mala fungovať v utlmenom režime, podobne ako dnes. Mesačne by v nej prebiehalo tri až päť podujatí, ostatné dni by boli venované rekonštrukčným prácam. Z prenájmov priestorov plánuje získať 10.000 eur mesačne a opraviť tak v prvom rade kanalizáciu, kúrenie a vzduchotechniku. Priestory by združenie prenajímalo za cenu od nula do 6750 eur v závislosti od druhu podujatia.

"Na jeden deň potrebujeme 750 eur, aby sme vykryli všetky výdavky," dodal pre TASR kultúrny manažér Gábor Bindics, ktorý je tiež zakladateľom Kultúrneho centra Dunaj. Aliancia tiež oslovila mnohé firmy, organizácie, veľvyslanectvá či vysoké školy s ponukou na spoluprácu. Dosiaľ jej vyjadrilo podporu 18 veľvyslanectiev a dostala 19 predbežných vyjadrení spolupráce. "Napríklad energetická skupina nám ponúkla, že 70.000 eur na energie v tržnici nám preplatí," povedal Bindics pre TASR.

Do plnej prevádzky by sa tržnica mohla podľa plánov združenia dostať v roku 2015. Znamenalo by to, že popri stálych službách by sa tam do roka konalo 80 trhov, 208 kultúrnych podujatí a 24 komerčných podujatí. V rekonštrukcii by však priebežne pokračovala, zisk z prenájmov by potom použila ešte napríklad na výmenu skiel či elektrických obvodov.

Na rekonštrukciu chýbajú peniaze

Predseda kultúrnej komisie mesta Vladimír Kubovič tvrdí, že dnes stojí prevádzka tržnice asi 70.000 eur ročne, v čom sú zarátané len energie a nutné výdavky. Na rekonštrukciu nemá mesto ani Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS), pod ktorým dnes objekt funguje. Námestníčka primátora Petra Nagyová-Džerengová hovorí, že projektu treba dať šancu, lebo mesto inú možnosť nemá.

"Samotná myšlienka je skvelá, mesto ju určite víta a myslím, že väčšina poslancov ju privíta tiež," uviedla pre TASR. Kubovič zase tvrdí, že magistrát stále nevie jasne povedať, čo by si vlastne v objekte predstavoval a nie je v silách poslancov, aby prichádzali s vlastnými návrhmi. "Za posledných desať rokov sa nenašla žiadna vhodná forma, ktorá by oslovila Bratislavčanov. Boli tu trhy, ale ľudia ich neprijali. Pokiaľ táto občianska iniciatíva bude schopná zaplatiť prevádzku a údržbu objektu, ja ako predseda komisie oslovím členov komisie, aby zaň zahlasovali," dodal Kubovič.

Námestníčke aj predsedovi kultúrnej komisie však dnes chýbalo presné finančné vyčíslenie. "Koľko od sponzorov dostanú a kde presne to pôjde," podotkla námestníčka. Obáva sa tiež toho, že ak sa priestory nebudú dobre prenajímať, združenie nebude mať peniaze. "Poslanci budú určite žiadať zakotviť do zmluvy možnosť prehodnotiť prenájom po určitom čase. Aby sme ju mohli zrušiť, ak sa po troch rokoch aliancia nepohne ďalej a nenaplnia sa tie funkcie, ktoré garantuje a navrhuje. Lebo často sú myšlienky, ktoré sú skvelé, ale nepodarí sa ich dotiahnuť do konca," dodala.

Rozhodovať o projekte a prenájme budovy pre občianske združenie by mali poslanci podľa námestníčky do konca roka, projekt musí ešte prejsť cez komisie a rokovanie mestskej rady.

(www.teraz.sk/TASR)