Pod zahusťovaním si bežný človek predstaví to, že mu pred domom, kde mal trávnik, postavia nejaký polyfunkčný barák. Pribudne mu tam viac áut, ľudí, zvýši sa dopravná záťaž a pod. Bežný človek vníma zahusťovanie ako negatívum. Cíti, že na život potrebuje mať prijateľný priestor a určitý pokoj. Navyše so zahusťovaním prichádza aj nepopierateľný „fenomén“ v podobe zvyšovania hluku.... Ako by ste vyvrátili tieto argumenty?
Odpoveď: Súhlasím s tým, že takéto vnímanie zahusťovania je u obyvateľov pomerne časté. Otázkou je, či je aj legitímne. Problémom je, že v platnom územnom pláne z roku 2007 sú pomerne veľké plochy, územia aj v rámci sídlisk určené na zastavanie a súkromní investori si tieto pozemky s takýmto možným využitím kúpili. Územný plán je zákon a odzrkadľuje, dohodu medzi samosprávou a obyvateľmi o budúcom využití územia mesta. Je to verejný proces, ktorý dáva možnosť verejnosti do schvaľovacieho procesu vstúpiť a aj ho ovplyvniť. Prostredníctvom svojich poslancov , ktorí schvaľujú jeho konečnú podobu. Obyvatelia by sa teda mali v oveľa väčšej miere zaoberať svojim okolím skôr – pri tvorbe nového územného plánu, resp. pri jeho zmenách. Protestovať, keď je projekt v územnom konaní je veľmi neskoro. Jediným riešením je potom už len ústupok investora, ktorý ale nie sú všetci investori ochotní urobiť.
Je jasné, že mesto je živý organizmus, neustále sa vyvíja a nemôže ustrnúť. Napriek tomu - aj v meste chce byť človek blízko prírody, alebo mať pocit, že jej kúsok má aj pri paneláku. Ako sa môže tento citlivý aspekt zosúladiť s teóriou o výhodnosti zahusťovania mesta?
Odpoveď: Kvalitným mestským plánovaním. Potom, ako dôjde k schváleniu územného plánu je na samospráve ako dôrazne bude tento zákon uplatňovať v praxi. Ideálne by ale bolo mať mesto pokryté aj územnými plánmi zón, kde by sa presne vymedzili plochy na výstavbu a plochy, ktoré ostanú nezastavané, verejné. V takom prípade by nevznikali v budúcnosti žiadne pochybnosti a rozpory o tom kde sa stavať dá a kde nie. Kým sa tak nestane je potrebné, aby obe strany ustúpili zo svojich pozícií. Obyvatelia dnes protestujú proti akejkoľvek výstavbe a developeri by najradšej svoj pozemok stopercentne zastavali a pokiaľ sa dá 25 podlažiami.
Okrem kvalitného plánovania by mohlo dnešnej situácii napomôcť aj vytvorenie zákonného rámca na prispievanie nových projektov na infraštruktúru používaného v mnohých svetových mestách. Dôležitým princípom tohto zákona je, že sa financie vracajú späť do územia (alebo mestskej časti) v ktorom boli vyzbierané. S novým developmentom takto prichádzajú nielen dočasné negatíva súvisiace s výstavbou, ale aj výrazné pozitíva v podobe vybudovaných parkov, ihrísk, plavární a škôlok. Pôvodným obyvateľom v konečnom dôsledku vzrastá hodnota nehnuteľnosti (bytov), keďže každý chce bývať blízko nádherného parku alebo komunitného centra s telocvičňou a škôlkou. Paradoxne výraznejšie sa takto zlepšuje kvalita života v tých oblastiach mesta, ktoré sa nebránia novej výstavbe.
Prečo si myslíte že zahusťovanie mesta je výhodnejšie ako výstavba na perifériách? Otázka môže znieť aj tak, že prečo vlastne zahusťovať Bratislavu? Prečo by sa malo neustále niečo stavať? Netreba najmä obnovovať, rekonštruovať a udržiavať? Napokon, demografický vývoj jasne ukazuje, že Bratislavčanov veľmi nepribúda.... Aj nad tým sa treba zamyslieť, že prečo....
Odpoveď: Sú na to dva dôvody. Prvým, ktorý tak trochu zdôvodňuje zahusťovanie dnešných sídlisk, je že ľudia chcú bývať lepšie, krajšie a modernejšie, ale sa nechcú zo svojej mestskej časti odsťahovať. Vychádzam z mojej konkrétnej čerstvej skúsenosti s projektom Nový háj, ktorý realizujeme v Petržalke, pri dostihovej dráhe, spolu so spoločnosťou ITB Development. Temer všetci naši klienti sú z Petržalky a 4 mesiace pred kolaudáciou máme zo 72 voľných bytov už len 9... Druhým dôvodom je filozofia, ktorou sa uberajú všetky progresívne svetové mestá a tou je prinavrátiť obyvateľov späť do ich, častokrát upadajúcich, centier. Tam, kde je vybudovaná dopravná infraštruktúra, hustá sieť MHD a kde sa dá dostať všade peši alebo na bicykli.
Aj Bratislava má takéto možnosti a predstavy ?
Z tohto pohľadu sú pre Bratislavu významnými lokalitami bývalé brownfieldy okolo mosta Apollo, autobusovej stanice a územie Mlynské nivy západ. A takisto dostavba podhradia. Ak by sa podarilo v dohľadnej dobe tieto obrovské územia zastavať, znamenalo by to prílev tisícov ľudí do blízkosti centra mesta a jeho opätovné oživenie. Samozrejme je potrebné tieto plochy zastavať s dôrazom na správny pomer komerčnej výstavby, parkov, škôlok, škôl, športovísk, detských ihrísk. S preferenciou cyklistickej dopravy a pešieho pohybu.
Viete si predstaviť že by sa do takýchto kvalitných nových štvrtí opätovne presťahovalo aj mnoho ľudí zo satelitov, ktorí už dnes pociťujú nevýhody svojho rozhodnutia?
Určite áno. Tým, čo ich tam obmedzuje je častokrát neexistujúca infraštruktúra a občianska vybavenosť a s tým súvisiace dennodenné rozvážanie detí do škôl, krúžkov a na šport - trávenie drahocenného voľného času síce spoločne, ale v aute, v dopravných zápchach.
(rl)
