Najľudnatejšia mestská časť Petržalka už pracuje na zmenách v nariadení, ktoré by mali byť predložené na septembrové miestne zastupiteľstvo. Či na ňom materiál poslanci prerokujú, sa dozvieme až po zasadnutí miestnej rady. Protest obdržala aj MČ Dúbravka, prokuratúra ďalej skúma napríklad aj VZN v Rusovciach. Staré Mesto ešte podľa jeho hovorcu Tomáša Halána protest neobdržalo. „Ak by Staré Mesto obdržalo protest prokurátora, bude sa tým zaoberať a je na poslancoch miestneho zastupiteľstva, či protestu bude vyhovené alebo nie,“ reagoval Halán. Podobne ani v Novom Meste ešte protest prokuratúry nedostali. „Zachytili sme to z médií, komunikujeme o tom s inými samosprávami a so ZMOS,“ informoval nás hovorca Nového Mesto Marek Tettinger.
Čoho sa týkali námietky prokuratúry v prípade petržalského nariadenia nám vysvetlila prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava V Mgr. Alexandra Keleová.
Čo je verejné priestranstvo?
Jedným zo sporných bodov, ktoré obsahujú dotknuté nariadenia a sú prakticky zhodné vo všetkých mestských častiach, je vymedzenie pojmu verejné priestranstvo s výnimkou „pokiaľ takéto miesta nie sú vo vlastníctve iných právnických a fyzických osôb ako obce,“ píše sa v nariadení. Okrem iného „z neho nie je zrejmé, akým spôsobom majú adresáti právnej normy vlastníctvo týchto priestranstiev rozoznávať,“ vysvetľuje Keleová. Znamená to, že obyvateľ mestskej časti nemá ako zistiť, či sa na verejné priestranstvo zákaz vzťahuje alebo či vôbec priestranstvo, na ktorom sa nachádza je verejným. Priestor pred obytným domom môže byť v spoluvlastníctve obyvateľov a tým pádom sa naň pojem verejné priestranstvo nevzťahuje. Takýto priestor je teda potrebné určiť konkrétnejšie a dotknuté miesta aj označiť. Podľa Keleovej to síce zákon nevyžaduje, „avšak vhodné označenie miest so zákazom alebo obmedzením požívania alkoholických nápojov napr. piktogramom môže prispieť k prevencii aj k vyššej vymožiteľnosti práva formou postihu jednotlivcov,“ dodáva. Podobne sú v Bratislave označené priestranstvá, kde je zakázaný voľný pohyb psov. Povinnosť označiť tieto miesta však vyplýva zo zákona.
VZN môže dovoliť svojvôľu starostov či úradníkov
Sporným sa v nariadení ukazuje aj bod, ktorý dáva starostovi možnosť udeliť výnimku zákazu pri organizovaní verejných podujatí. Podľa Keleovej je tento bod v rozpore so zákonom. „Nariadenie bližšie nešpecifikuje, ktoré podujatia tento výraz zahŕňa, čo znovu umožňuje nejednoznačný výklad a nejednotný prístup k dotknutým subjektom,“ hovorí Keleová. Nie je teda jasné, akým spôsobom môže starosta posúdiť charakter podujatia, a udeliť mu tým výnimku. Na druhej strane nemá organizátor v rukách žiaden nástroj, ktorým by sa mohol v prípade neudelenia výnimky voči tomuto rozhodnutiu brániť. Keleová upozorňuje aj na to, že tu „hrozí svojvôľa jednotlivých úradníkov“. Nejednoznačnosť potom vystavuje organizátorov ale i účastníkov podujatia nebezpečenstvu porušovania nariadenia, ale i zákona.
Vymyslený priestupok?
Tretím sporným miestom nariadenia je jeho bod, v ktorom sa hovorí, že porušenie nariadenia sa postihuje ako priestupok. „Mestská časť (obec) nedisponuje oprávnením týmto spôsobom tvoriť priestupkové právo a vytvárať skutkové podstaty priestupkov,“ tvrdí Keleová. Obec alebo mestská časť teda nemôže vytvárať skutkové podstaty priestupkov, teda označiť, čo priestupok je a čo nie. To musí byť stanovené zákonom. Takýmto svojvoľným zavedením priestupku potom MČ alebo obec môže dokonca ohroziť základné práva a slobody vyplývajúce z Ústavy SR.
(pj)
