Výroba voskových sviec zasa podnietila úzku spoluprácu sviečkarov s voskármi (voštenármi), ktorí sviečkarom dodávali včelí vosk, ale neraz aj sami vyrábali sviece, fakle či smolnice do kozubov.

Hoci po sviecach bol pre nedostatok iných svetelných zdrojov značný dopyt, počet sviečkarov bol relatívne nízky. Preto ani nikde v Uhorsku nejestvoval samostatný cech tohto remesla. Ako o tom svedčí prípad Prešporka, Levoče, Skalice i Trnavy, sviečkari sa vždy združovali do spoločného cechu s mydlármi, hoci išlo o dve samostatné remeslá.

Spoločný cech mydlárov a sviečkarov vznikol v Prešporku v polovici 17. storočia. Štatút v nemčine tomuto cechu vydal 26. októbra 1646 prešporský magistrát. Prešporský cech združoval aj majstrov z blízkych slobodných kráľovských miest. Koľkí majstri v cechu boli sviečkari, sa však nedá zistiť.

Roku 1828 bolo v Prešporku sedem sviečkarských majstrov.

Vladimír Segeš