Kamil Procházka: Horský park je iný – lebo je horský
Nie, nejde iba o slovnú hračku. To že Horský park, na rozdiel od ostatných bežných parkov, sa rozkladá v horskom teréne mu dodáva osobitné čaro. Súčasne je to ale aj príčina osobitných problémov vyplývajúcich predovšetkým z erózie. Ak k tomu prirátame narastajúci podiel prívalových dažďov, v parku narastajú vážne škody. (Bratislavský kuriér-originál) - Odpoveď na otázku ako Horskému parku reálne pomôcť do budúcnosti má priniesť štúdia o Horskom parku, ktorú spolu so širším kolektívom odborníkov pripravuje Nadácia Horský park. Požiadali sme Kamila Procházku, člena správnej rady nadácie, aby nám najnovšie úsilie nadácie priblížil.
-Prečo dochádza k tvorbe štúdie a čo je jej cieľom?
K.Procházka:Horský park má bezmála 150 rokov. Má prírodný charakter. Vďaka tomu v ňom prebieha rad prirodzených samoobnovujúcich procesov. Vďaka tomu je park vitálny. To že väčšina parku sa rozkladá na svahoch je jeho fyzikálnou nevýhodou, ktorú v ostatných rokoch znásobuje negatívny vývoj počasia: letné zrážky neprichádzajú pozvoľne ako v minulosti, ale vo forme prívalových dažďov. Parku to prináša paralelne dva problémy: erózne splavovanie pôdy a rýchly odtok vody z terénu parku. Takže park je napriek občasným výdatným dažďom – suchý.
My jestvujeme vo forme nadácie už 23 rokov. Predtým, vyše 20 rokov, sme boli organizovaní ako bratislavskí ochranári – SZOPK, ZO7 Spoločenstvo Horský park. Sídlime v známej horárni, ktorá je pri hlavnom vstupe do parku. Naši ľudia sú denne v parku. Máme teda intímne znalosti o tom čo sa v parku deje. Vidíme čo sa zmenilo a čo sa mení. Po každom prívalovom daždi vidíme napríklad splavenú . Najmä tam, kde je nejaká erózna ryha - jazdy bicyklom, resp. beh po spádnici. V parku je veľa cestičiek, ktoré tvoria jeho charakter. Väčšinou sú prirodzene zarezané do svahov. Na návodnej strane svah cestičiek ubúda, obnažujú sa korene stromov, stromy strácajú stabilitu a postupne sa vyvrátia. Tento vývoj treba zastaviť, ak chceme, aby Horský park vytrval. To je cieľom spomínanej štúdie.
-Obnova Horského parku sa bude týkať konkrétne čoho a aké novinky chystáte?
K. Procházka:Pracujeme v prospech parku v značnom rozsahu. Iba ako príklad za ostatných 20 rokov spomeniem zriadenie 30 nových lavičiek, troch oceľových mostíkov, 22 proticyklistických zábran, siedmich vstupných brán, 6 komunikačných tabúľ, edukačný chodník s piatimi tabuľami, vyrobili a rozmiestnili v parku 22 smetných košov, pravidelne čistíme erózne odrážky na cestách, v teréne parku zriaďujeme protierózne zábrany atď. Horský park potrebuje generálnu obnovu, ktorú treba urobiť v rozsahu, ktorý rádovo prevyšuje kapacity jednej hoci aj produktívnej neziskovej organizácie. Za uplynulých 150 rokov Horský park obnovu nezažil. Musí byť rozsiahla, mnohostranná, profesionálna ale súčasne citlivá. Pôjde najmä o vhodné oporné múry, vodozádržné opatrenia, obnovu cestičiek a pod. Nezabudnime, že Horský park je chránený areál, kde platí 4. stupeň z päťstupňovej škály ochrany prírody. Cieľom štúdie je formulovať odborné odporúčania, podľa ktorých sa následne vypracuje projekt obnovy parku do trvalo udržateľnej a kultivovanej podoby. Súčasne vyčísli približné náklady na obnovu a bude sa zaoberať aj zdrojmi financovania obnovy.
-S akými problémami sa v Horskom parku stretávate a na aké účely ho návštevníci využívajú najmä?
K.Procházka:Denná prítomnosť v parku prináša svoje ovocie v tom, že park je trvale v dobrom stave, teda čo sa týka priechodnosti cestičiek, opravy infraštruktúry, čistoty a pod.). Dozor, komunikáciu s návštevníkmi parku a drobné veci rieši nadácia, veľké práce,teda napr. veľké vyvrátené stromy, robí zmluvná . Horský park je vďaka tomu jeden z najčistejších verejných priestorov, vznikla tu postupne komunita, ktorá si hľadí „svojho“ parku. Bezpečnosť v parku sa zvýšila a vandalizmus tu poklesol natoľko, že územie parku vymizlo z policajných štatistík. Chodci a športovci si užívajú park s potešením. Ľudský problém sa vyskytne u psičkárov. Niektorí z nich doň pustia svojich psíkov bez vôdzky, veď „nech si zabehajú“. Občas vznikne konflikt pes-pes, a to aj tragický, či pes-dospelý, pes-dieťa. Je to komunitný problém, vec kultivovanosti. Pomáhame ho riešiť.
R.Lattacher
Horký park vznikol v druhej polovici 19.storočia vďaka mešťanostovi Henrichovi Justimu. Bolo to dielo kultúrneho prístupu ku krajine na západnej periférii Prešporka. Dnes park obklopuje zo všetkých strán mesto Bratislava. Park je „Central parkom“ hlavného mesta. Je jeho zeleným srdcom a ozdobou. Zasluhuje si pozornosť i ohľady od návštevníkov. Zasluhuje si ale aj úsilie smerujúce k zachovaniu tohto vzácneho územia. K tomu smeruje pripravovaná štúdia adresovaná verejnosti, priaznivcom i samospráve.
Foto z Horského parku: K.Procházka
