Pozoruhodnosťou tohto diela je, že na titulnej dvojstrane je zobrazený ďalší polyhistor slovenského pôvodu Samuel Mikovíni so zememeračskými symbolmi a siluetou Bratislavského hradu v pozadí. Pod obrázkom je latinský oslavný veršík: Ó, drahá vlasť, ktorá ma zrodila, sladká Panónia.

Symbolické zobrazenie Samuela Mikovíniho a Bratislavy nie je náhodné, prežil tu totiž desať mimoriadne plodných rokov. Profesijná šírka záujmov a povolaní Mikovíniho je naozaj impozantná. Preslávil sa ako rytec, matematik, geodet, astronóm, kartograf, vodohospodár, architekt, pedagóg a v neposlednom rade ako vojenský inžinier – major.

Samuel Mikovíni sa narodil asi roku 1686, resp. pred rokom 1700 v Turíčkach, dnes Cinobaňa. V Norimbergu, kde študoval od roku 1719, sa vyučil rytectvu, neskôr študoval matematiku na univerzite v Altdorfe a Jene. Kartografické vzdelanie získal na Vojenskej inžinierskej akadémii vo Viedni. Krátko pôsobil ako dvorný matematik saského kniežaťa.

Už v Norimbergu sa prejavil ako dobrý rytec a nadaný umelec. V roku 1723 vypracoval a vydal pozoruhodné série rytín Altdorfu a Norimbergu. V tom istom roku nadviazal spoluprácu s Matejom Belom, pre ktorého dielo Posol starého a nového Uhorska vydaného v roku 1723 v Norimbergu vyryl mapu Demänovskej jaskyne a niekoľko ilustrácií s pohľadom na Sklené Teplice a Vyhne. Spolupráca s Matejom Belom stála aj na začiatku jeho kartografickej práce.

Od roku 1725 bol Mikovíni stoličným matematikom v Bratislave. Ako cisársko-kráľovský geometer sa venoval melioračným prácam, najmä protipovodňovej úprave brehov a zabezpečeniu splavnosti Dunaja a Váhu. Zaoberal sa aj astronómiou v observatóriu, ktoré si zriadil vo vlastnom dome na Laurinskej ulici. Zadná časť domu sa opierala o mestské hradby, takže Mikovíni požiadal o povolenie vybúrať okno do hradieb, čo mu magistrát v auguste 1733 povolil.

V roku 1731 cisár a kráľ Karol VI. (III.) poveril Mikovíniho spracovaním máp do Belovho najväčšieho diela Historicko-zemepisné vedomosti o novom Uhorsku, ktoré je známe pod skráteným názvom Notície. Mikovíni vytvoril podrobné moderné mapy jednotlivých stolíc Uhorska a prispel ilustráciami viacerých slovenských miest a hradov. V prvom zväzku Notícií uverejnil rozpravu o vlastnej mapovej tvorbe. Usiloval sa položiť kartografickú tvorbu na vedecké základy, pridŕžal sa štyroch základných princípov – astronomického, geometrického, magnetického a hydrografického. Pri mapovaní Uhorska si Mikovíni vytvoril vlastné nulté poludníky, napríklad pri mape Bratislavskej stolice prechádzal nultý poludník cez severovýchodnú vežu Bratislavského hradu.

Mikovíni pôsobil v Bratislave do roku 1735, keď ho  panovník vymenoval za cisársko-kráľovského inžiniera banských miest a zároveň ho poveril, aby zriadil v Banskej Štiavnici banícku školu, kde ho vymenoval za profesora. Bol to významný postup i prilepšenie, keďže mu priznali plat 600 zlatých ročne, čo bola na tie časy mimoriadne vysoká suma. Vymenovanie Mikovíniho za riaditeľa a profesora baníckej školy, ktorá bola vlastne prvou vyššou technickou školou v Európe, nebolo jeho jediným verejným uznaním. V tom istom roku ho totiž zvolila za svojho člena Pruská kráľovská akadémia vied v Berlíne. Mikovíni zomrel 23. marca 1750.

Vladimír Segeš