Väčšina ľudí si ale uvedomuje, že verejný priestor naozaj nie je zadarmo – platíme ho my všetci – daňoví poplatníci. Platíme výstavbu verejných ciest, verejných priestorov, námestí, parkov a pod. A platíme aj ich údržbu a opravy. Takže áno, verejný priestor nie je zadarmo a nikdy nebol. Ale aj preto patrí všetkým, užívať ho môžu všetci, skladáme sa naňho všetci. No a potom prídu mudrlanti, ktorí budú tvrdiť, že aj zato, že na tej už nami zaplatenej ulici, či parkovisku parkujeme, tak musíte platiť znova.
A neskôr príde určite ďalší mudrlant, ktorí povie, že za parkovanie bicyklov budeme musieť platiť, že za jazdu autom na ulici budeme platiť, že za státie na chodníku budeme platiť. Áno, ak budeme stáť na chodníku dlhšie ako 5 minút, za každú ďalšiu minútu zaplatíme povedzme - 30 centov. A na frekventovanom chodníku budeme ako chodci platiť ešte viac - 50 centov. Tak! Veď čo máme čo postávať na frekventovanom chodníku, kde chodí denne toľko ľudí viac ako 5 minút? Ako si to predstavujeme? Stačí nám tam stáť 5 minút a basta. Viete čo všetko sa dá stihnúť za 5 minút...? A vy tam len tak postávate...Chodník je predsa na chodenie, je od slova chodiť, ta, prečo by ste tam tak dlho stáli...? Povedia nám tí, ktorí majú moc.
A potom príde ďalší mudrlant a povie: Počuj, ty si z Ružinova, no my sme tu Petržalčania, takže ty nemáš na našom parkovisku a ulici čo parkovať. Chceš tu parkovať? Tak plať! Plať, plať, plať! Ale doteraz som neplatil, prečo mám odrazu platiť? Spýta sa prekvapený Ružinovčan. Lebo nám zaberáš priestor, chápeš? Plať,plať,plať!!! - Ale tú ulicu a parkovisko platili zo svojich daní aj moji rodičia, ja som sa od nich odsťahoval a teraz ich idem navštíviť,- bráni sa chlapík. Nevadí. Rodičia, nerodičia, si z inej mestskej časti, takže si tu odrazu cudzinec. Síce cudzinec vo vlastnom meste, ale si z inej mestskej časti, tak plať. plať, plať!!!
Ďalší možný príbeh: Hej pane, vy ste z Nebratislavy a máte pri našej bytovke a na „našom“ parkovisku dve autá. Jedno je vaše, druhé služobné. Musíte s tým niečo urobiť. Buď budete platiť, platiť, platiť, alebo tu nebudete parkovať! Chlap nechápavo pozrie a spýta sa: Ale doteraz v tom nebol problém... Ale už je. Vládnuci politici a najmä tí predošlí to zanedbali, a tak tí dnešní vymysleli, že musíme platiť, platiť, platiť! Všetci. Ty ale budeš platiť viac!. Ak nie, tak odpáľ! Ale keď budem platiť, nové parkovanie Vám nevznikne, aký to má význam, pýta sa chlap z Nebratislavy. No to si ešte rozmyslíš, či tu zostaneš, keď ti vyrúbime taký poplatok za parkovanie, že sa z toho po.....š a radšej z Bratislavy ujdeš...
Ďalší možný príbeh:Chlapík príde v Bratislave do predajne áut a chce si kúpiť auto. Na pulte vidí noviny s titulkou:„Auto nie je vaše ľudské právo, za parkovanie zaplatíte“. Chlap povie predavačovi: Chcem aj auto, ale chcem aj parkovať. Ak auto nie je moje ľudské právo, napriek tomu že som človek, koho je to potom právo, to auto? Nejakého zvieraťa?Predavač, v snahe predať auto ľudskej bytosti hovorí: Ale samozrejme že je to vaše právo kúpiť si auto, inak by sme ho neponúkali. Ak chcete, predáme vám dve autá. Dve autá nie je jedno, ako bolo písané v novinách v jednotnom čísle. Dve autá už určite budú vaše ľudské právo... Kupujúci sa zamyslí a povie. A nemáte také auto, s ktorým nebudem musieť parkovať na ulici, či parkovisku? A predavač sa zamyslí a odvetí: No myslím, že máme. Je to auto s minimálnym nárokom na priestor a určite nebudete platiť za jeho parkovanie. A predavač doniesie angličák a hovorí: Kúpte si malé angličáky, určite vám nikto nebude uberať právo na ich vlastnenie. Nebudú zaberať priestor, stoja málo a nemajú takmer žiadne nároky na parkovanie....Kupujúci sa pozrie na predavača, či sa náhodou nezbláznil. Predavač ale povie: No chceli ste auto bez nároku na parkovanie....Kupujúci smutne pokýval hlavou a znechutený odišiel. Cestou zamieril do predajne bicyklov a spýtal sa, či je jeho ľudské právo vlastniť bicykel....Predavač sa naňho nechápavo pozrel...
Robert Lattacher
