Uviedol to dnes Peter Čadek zo Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. (SVP), pod hradom Devín, pri prezentácii projektu zahraničným novinárom, ktorí navštívili Bratislavu v rámci 5. výročného fóra Stratégie EÚ pre dunajský región.
      "Stavba funguje bez zásadných problémov, bola overená v reálnej prevádzke povodňou v roku 2013, čiže žiadny zásadný problém neevidujeme. Je projektovaná na 1000-ročnú vodu, ktorá zodpovedá prietoku 13.500 metrov kubických (m3) za sekundu," priblížil Čadek. Bežný prietok v Dunaji sa podľa neho pohybuje na úrovni 2000 až 2800 m3 za sekundu. Protipovodňová stavba bola dokončená v decembri 2010.
      Informoval, že projekt protipovodňovej ochrany, pozostávajúci z deviatich úsekov, od Devína cez centrum mesta po Gabčíkovo, stál asi 32 miliónov eur. "SVP bol prijímateľom (európskej) pomoci, realizoval verejné obstarávanie. Mali sme zhotoviteľov stavby a externú organizáciu, ktorá vykonávala stavebný dozor," spresnil.
      Pripomenul, že v roku 2002 bola v Bratislave najväčšia povodeň, čo sa týka prietoku a dosiahnutej výšky vodnej hladiny. "Na základe tejto povodne sa Slovenská republika rozhodla riešiť protipovodňovú ochranu Bratislavy. Povodeň v roku 2013, ktorá prišla už po dokončení protipovodňovej stavby, mala iné parametre ako povodeň z roku 2002," dodal Čadek.
      Projekt hlavného mesta Slovenska Bratislavy "Ochrana pred povodňami" vznikol z potreby chrániť mesto a okolie pred povodňami, ktoré sa v tejto oblasti môžu podľa štatistických výpočtov opakovať každých päť rokov. V roku 1965, rovnako ako v rokoch 2002 a 2013, hladina vody v Dunaji dosiahla viac ako 10 metrov a zaplavila státisíce hektárov pôdy nielen v okolí Bratislavy. Súčasťou projektu je aj protipovodňový ochranný múr, ktorý vedie od hradu Devín až po Gabčíkovo. 
      Práce na projekte sa začali v roku 2006 s cieľom jednak zabezpečiť adekvátnu ochranu pred povodňami pre obyvateľov oblastí potenciálne zasiahnutých povodňami, zabezpečiť prevenciu hospodárskych škôd na území mesta Bratislavy a jeho priľahlých častí a jednak vyhnúť sa škodám na životnom prostredí, akými sú znečistenie pitnej vody a poľnohospodárskej pôdy. Projekt reprezentuje stratégiu slovenského manažmentu povodňových rizík. 
      Stavba je rozdelená do deviatich častí. Ide o úseky: Prístavný most - Most Apollo, Starý most - Nový most, Zaústenie Vydrice a Čierneho potoka - ľavý breh, Devín - Slovanské nábrežie, Devín - úsek Moravy a Devínska Nová Ves. Siedma časť sa týka pravého brehu Dunaja a ochrannej hrádze v Petržalke, ôsmou je odpadový kanál Gabčíkovo.