Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová už druhý raz počas svojej pôsobnosti v ústavnej funkcii verejného ochrancu práv vyrozumie vládu Slovenskej republiky. Táto kompetencia jej vyplýva zo zákona o verejnom ochrancovi práv v situácii, ak verejný ochranca práv nesúhlasí so stanoviskom orgánu verejnej správy, alebo ak prijaté opatrenia považuje za nedostatočné a tento orgán verejnej správy nemá nadriadený orgán.
Verejný ochranca práv zisťuje iba také prípady porušenia základných práv a slobôd, ktoré svojím postupom porušujú orgány verejnej správy. „V tomto prípade sa moje zistenia týkajú jedného z hlavných pilierov demokracie – slobody prejavu,“ napísala vo vyrozumení vláde Dubovcová.
Subjektom základného práva chráneného čl. 26 našej ústavy a čl. 10 Európskeho dohovoru je aj ten, kto je šíriteľom myšlienok, názorov, informácií, aj ten, kto je ich prijímateľom. Vo verejnom záujme je prinášanie informácií prijímateľom, šírenie myšlienok, názorov vo všetkých otázkach verejného záujmu, a vedenie slobodnej diskusie o politických otázkach. Túto úlohu plní aj tlač, a preto má v demokratickej spoločnosti osobitný význam.
Verejný ochranca práv navrhuje opatrenia, ak zistí, že orgán verejnej správy v poskytovaní informácií postupoval voči zástupcom tlače selektívne a takýmto postupom časť tlače obmedzoval v plnení jej úloh. V tomto prípade orgány verejnej správy takýmto preukázaným konaním zasiahli do základného práva na slobodu prejavu oboch subjektov tohto práva – šíriteľa (vydavateľa Denníka N), aj prijímateľa informácií (čitateľov).
„Nesúhlasím so stanoviskom Úradu vlády SR, Ministerstva financií SR, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR mi neoznámili stanovisko a nesplnili zákonnú povinnosť informovať ma o prijatí opatrení. Pretože zistené porušenia základných práv a slobôd sa týkajú jedného z hlavných pilierov demokracie – slobody prejavu, predložila som o tom vláde SR vyrozumenie verejného ochrancu práv,“ povedala verejná ochrankyňa práv.
Vláda má podľa zákona o verejnom ochrancovi práv povinnosť oznámiť verejnému ochrancovi práv do 20 dní od doručenia jeho oznámenia opatrenia, ktoré vo veci prijala.
Prvýkrát v histórii verejného ochrancu práv sa verejná ochrankyňa práv obrátila na vládu s vyrozumením 16.12.2013 vo veci závažného porušenia základných práv postupom polície pri zásahu v Moldave nad Bodvou na Budulovskej ulici. Vláda vtedy prijatie opatrení verejnej ochrankyni neoznámila.
Foto: TASR
