Na veľký význam rozhľadní (napríklad pri prezentácií miest) poukazuje aj príklad Eiffelovej veže v Paríži či vyhliadkovej rozhľadne na pražskom Petříne. V ostatných rokoch nastal v tejto otázke nový boom, najmä v strednej Európe pribúdajú stovky nových rozhľadní. V susednej ČR je už vyše 400 rozhľadní, či už kamenných, murovaných, oceľových alebo drevených. Na Slovensku ešte pred niekoľkými rokmi dosahoval zoznam rozhľadní len necelé tri tucty položiek, v súčasnosti je ich už dvojnásobok.

Tradíciu rozhľadní má aj Bratislava. Od roku 1875 do 1916 stála drevená rozhľadňa na Kamzíku a od roku 1878 oceľová rozhľadňa na Murmanskej výšine pri Horskom parku. Možno poznamenať, že ako rozhľadňu výletníci neraz nepovolene využívali aj drevenú triangulačnú vežu, ktorá stála koncom 40-tych rokov 20.storočia na vrchole Devínskej Kobyly. V súčasnosti sekundárne poslanie rozhľadní v Bratislave plnia televízna veža na Kamzíku a oceľový pylón Mosta SNP, v oboch prípadoch s vyhliadkovými kaviarňami.

Najmenej sedem dôvodov na vybudovanie rozhľadne na vrchole Devínskej Kobyly

1) Mnohé mestá a obce sa v ostatných rokoch prezentovali novými rozhľadňami, ktorými vytvorili atraktívny prvok oživenia domáceho i pasívneho zahraničného cestovného ruchu, rozšírenia rekreačných služieb obyvateľstvu a miesta spoločenských aktivít. Rozhľadňa primárne s týmto účelom obnoví to, čo už okolie Bratislavy malo a obľúbilo si, ale bolo zničené.

2) K postaveniu rozhľadne na prírodnej dominante Devínskej Kobyle (514,1 m n.m.) priam vyzýva drevená rozhľadňa, ktorú už pred viacerými rokmi postavili nad blízkou obcou Berg na Kőnigswarte, na protiľahlom kopci na druhej strane dunajského veľtoku. Úspešný príklad Bergu s rozhľadňou, náučnými trasami, prístreškom a lavičkami pri nej je dobrým príkladom pre Bratislavu, jej mestskú časť či Bratislavský kraj.

3) Opätovným sprístupnením vrcholu Devínskej Kobyly sa obyvateľom navráti to, čo im bolo v ostatných desaťročiach bez náhrady odňaté. Pred vyše polstoročím chodili za neopakovateľným kruhovým výhľadom (ktorý iný kopec pri meste neposkytoval) na iba kríkmi zarastený vrchol stovky ľudí. Len v rokoch 1947-49 to bolo podľa Pamätnej knihy útulne na Devínskej Kobyle takmer 900 ľudí z viacerých krajín (Holandsko, Poľsko, Belgicko, Rakúsko, Nemecko, Dánsko, USA, atď), a nejeden školský zájazd zo Slovenska i Čiech.

4) Juhozápadná až severozápadná stráň Devínskej Kobyly je známou rovnomennou národnou prírodnou rezerváciou, ktorá má mimoriadny európsky význam z hľadiska paleontologického i z hľadiska vzácnej flóry a fauny. Náučno-výchovné využitie rezervácie nie je pre obyvateľstvo vylúčené, naopak je v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny podporované a umožnené 4 km dlhým náučným chodníkom. V blízkosti vrcholu prechádza aj červeno a zeleno značkovaný turistický chodník.

5) Vybudovaním rozhľadne na vrchole sa môže naštartovať revitalizácia tejto vzácnej a predtým navštevovanej lokality, v kombinácii s novým využitím areálu, možno aj s novým poslaním jestvujúcich, ale nateraz skľučujúco značne zdevastovaných bývalých vojenských objektov, ktoré sú v súčasnosti pre MO SR prebytočné. Objekty v budúcom súkromnom vlastníctve či vlastníctve župy, mesta, mestskej časti, detských, mládežníckych, turistických či ochranárskych organizácií by postupne mohli slúžiť vhodnými službami pre návštevníkov lokality. Pri rozhľadniach u nás (Rohuľa, Čierna hora, Kloptaň, Žobrák) napríklad bývajú aj turistické útulne, ak nie s možnosťou prespania, tak aspoň schovania sa pred nepohodou, čo je na vrchole kopca veľmi žiadané. Nemuselo by ísť o nový objekt, ale o adaptáciu pomerne zachovalého najzápadnejšie situovaného objektu v areáli pod vrcholom. Podobná otvorená útulňa stojí na kóte 480 m nad Hundsheimom a Hainburgom. Predpokladom ku všetkému však je, aby sa vrchol kopca jednoznačne vyňal z možnosti uzatvorenia pred verejnosťou zo strany budúceho vlastníka objektov či pozemkov a aby sa znovu vrátila červená a zelená značkovaná turistická trasa až na vrchol Devínskej Kobyly.

6) Ak nerátame sekundárne vytvorené vyhliadkové body (Most SNP a TV veža), tak Bratislava, ani jej mestské časti nepostavili dosiaľ v ostatných desaťročiach nijakú rozhľadňu pre verejnosť. Novinkou tohto roku, je vyhliadková turistická veža pod Kamzíkom, v lokalite Americké námestie. Najbližšie sa potom nachádza rozhľadňa na Veľkej Homoli, ktorú postavilo mesto Modra s mestom Pezinok.

7) Zámeru vybudovať rozhľadňu na vrchole praje aj komunikačný faktor. Priamo na miesto vedie účelová asfaltová cesta, ktorá umožni bezproblémovú dopravu materiálu. To je veľký rozdiel oproti problémom, ktoré v tejto otázke mali Modra a Pezinok, či ďalšie obce a mestá (Nitrianska Blatnica, Závada a pod.). Taktiež pre budúcich užívateľov objektu netreba budovať nijaké chodníky, možno okrem krátkej spojky zo západnej strany, na ktorej pod vrcholom postavili v roku 1924 a potom znovu aj v roku 1947 turistickú útulňu. V súčasnosti sa na tom mieste spája zelená a červená trasa.

Kto by mohol rozhľadňu postaviť?

Skúsenosť ukazuje, že nevylučuje sa nijaká možnosť. Jestvujúce rozhľadne postavili tak malé občianske združenia, ako obce, mestá či štát. Nevylučuje sa ani združené pôsobenie. Neraz ich v rámci cezhraničnej spolupráce budovali z európskych fondov obce či mestá (Myjava, Brestovec, Cerová, Dohňany), takže majú význam aj v tom, že pri výstavbe stmelili ľudí v obci či regiónoch na oboch stranách štátnej hranice. Najnovšie informácie hovoria, že rozhľadňu chce postaviť mestská časť Devínska Nová Ves.

Z akého materiálu rozhľadňu postaviť?

Dnešné rozhľadne sú z rôzneho materiálu - z dreva, železa, tehál či betónu - a rôzne vysoké. Najčastejší materiál býva drevo (napr. nad Bergom 20 m vysoké lepené štvorhranné nosníky, nad Modrou 20 m vysoké kmene smrekov ako základ stavby). Nad Košicami je rozhľadňa z ocele vysoká 21,5 m (obr.8), podobne aj novšia 21 m vysoká rozhľadňa na Šachtičke (obr.9), spojená s telekomunikačnou funkciou. (Na D. Kobyle by zrejme boli len smerové antény, ktoré by nesmerovali na západnú stranu). Vzhľadom na dnes rastúce stromy sa žiada na vrchole D. Kobyly rozhľadňa vysoká najmenej 15m, radšej až 20 m.

PhDr. Ladislav Khandl, autor publikácie Rozhľadne – 65 lokalít s rozhľadňami (2012) , býv. generálny sekretár (1992-2009) a podpredseda Klubu slovenských turistov (2002-2010)