Ako nás informovali klimatológovia SHMÚ P. Faško a J. Pecho, v jednotlivých dňoch januára 2017 boli dosiahnuté rekordne nízke hodnoty maximálnej a minimálnej dennej teploty vzduchu na troch meteorologických staniciach v Bratislave, iba na meteorologickej stanici v Mlynskej doline, kde to bolo 19. a 20. januára pri minimálnej dennej teplote vzduchu a 28. a 29. januára pri maximálnej dennej teplote vzduchu. Pre priemernú dennú teplotu vzduchu neboli zaznamenané rekordy ani v kratšom časovom rade z Mlynskej doliny. Na ostatných dvoch meteorologických staniciach rekordy neboli, lebo tieto majú údaje od roku 1951 a meteorologická stanica v Mlynskej doline je v prevádzke od februára v roku 1982.

Najnižšie hodnoty priemernej mesačnej teploty vzduchu v januári v Bratislave:

Od roku 1951

Koliba

1963 mínus 7,2 °C

1985 mínus 6,4 °C

1954 mínus 6,0 °C

1964 mínus 5,9 °C

1987 mínus 5,7 °C

2017 mínus 4,8 °C

Letisko

1985 mínus 6,3 °C

1963 mínus 5,9 °C

1964 mínus 5,5 °C

1987 mínus 5,1 °C

1954 mínus 5,0 °C

2017 mínus 4,4 °C

Od roku 1983

Mlynská dolina

1985 mínus 5,8 °C

1987 mínus 5,3 °C

2017 mínus 4,2 °C

Tridsať rokov nebol podobne studený január v Bratislave ako teraz. V širšom priestore Európy v priebehu jesene v roku 2016 zle zamŕzala západná časť Severného ľadového oceánu a v tejto časti Európy bola výrazná kladná anomália teploty vzduchu. Naopak, v kontinentálnej časti Ruska v Ázii a neskôr aj na veľkej j časti kontinentálneho Ruska v Európe, sa nad kumulujúcou sa snehovou pokrývkou vzduchové hmoty ochladzovali a vytvorila sa tam výrazná záporná anomália teploty vzduchu. Keď to rozloženie riadiacich tlakových útvarov na začiatku januára 2017 umožnilo, prenikol tento studený vzduch aj do strednej Európy, na Balkán a čiastočne aj ďalej na západ a juhozápad Európy. V januári 2017 bolo potom vplyvom tlakovej výše, ktorá blokovala prenos teplejších a vlhkejších vzduchových hmôt z Atlantické oceánu do strednej Európy, viac inverzných situácií, ktoré tento studený vzduch v prízemných vrstvách udržiavali. Najmarkantnejšie sa to prejavilo v kotlinách a dolinách so snehovou pokrývkou. V Bratislave bolo snehu menej, toto malo, okrem iného, tiež vplyv na pokles teploty vzduchu v noci a ráno, ktorý nebol až taký výrazný, ako to bývalo v januári v Bratislave v dávnejšej minulosti.

foto: shmú