Predseda medzinárodnej odbornej poroty hodnotiacej súťažné návrhy na riešenie centrálnej osi bratislavskej Petržalky Peter Gero v pondelok predstavil v bratislavskej Petržalke ideové návrhy pre túto mestskú časť. Spoločne s hlavnou architektkou mesta Ingrid Konrad tiež obyvateľom predstavili participatívny proces, ktorým chcú vtiahnuť ľudí do prípravy zadania urbanistickej štúdie. Práve táto štúdia má byť zásadný dokument, ktorý po ideovej súťaži prinesie konkrétne riešenia pre Petržalku v súvislosti s budovaním električkovej trate.

Ako povedala Konrad, participáciu s verejnosťou naplánovali na jún, júl aj august, aby v septembri mali východiská pre čistopis zadania urbanistickej štúdie. "Je dôležité vytvoriť participačný tím. Je to prvýkrát v dejinách Bratislavy. Bude v ňom autor projektu, zástupcovia petičného výboru, predseda poroty a prizveme aj ďalších odborníkov podľa požiadaviek. Títo ľudia sa musia stretnúť, keď bude vybratý spracovateľ urbanistickej štúdie," povedala Konrad s tým, že počas obdobia na participáciu napríklad vyznačia priestor budúcich zastávok a na týchto miestach budú pravidelné stretnutia s obyvateľmi. Tí budú môcť s pracovníkmi ísť napríklad od jednej zastávky k druhej, dozvedať sa o návrhoch budúceho priestoru a tieto návrhy pripomienkovať. Podľa hlavnej architektky tiež zhodnotia pozitíva z ostatných súťažných návrhov. 

Obyvatelia na dnešnej diskusii hovorili najmä o tom, že pozemná električka bude pomalá a nebude riešiť dopravný problém. Iveta Plšeková z Petržalského okrášľovacieho spolku povedala, že prezentácia súťažných návrhov bola povrchná. Zasadzovala sa tiež o jednu veľkú zelenú os, ktorá by slúžila Petržalčanom na oddych. Ako povedal primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, keďže názory na riešenie priestoru v centre Petržalky sú rôzne, zvolili si odbornú architektonickú súťaž, v ktorej rozhodovali odborníci. 
Ako dodal, konkrétne veci z ideového návrhu vie mesto prezentovať až keď ukončia verejné obstarávanie. "Teraz do procesu verejného obstarávania nemôžme vstupovať, približne do mesiaca by mohlo byť ukončené. Takže približne v júni by sme mohli slobodne hovoriť o obsahu víťazného návrhu a spracovateľskom tíme, ktorý by mal predstúpiť pred obyvateľov a vysvetliť svoj koncept," povedal Ftáčnik. V súvislosti s električkou si myslí, že bude tvoriť efektívny spôsob dopravy obyvateľov do mesta. 

Ako povedal Gero, víťazný návrh dostal jednoznačne najviac bodov a vyznačil sa najmä tým, že mal najväčší priestor na ďalšie prepracovanie. "Keď hovoríme o urbanistickom návrhu, to nie je projekt. Je to myšlienka, ktorá sa má ďalej rozpracovať. Vo víťaznom návrhu je udržaná os električky, správne naorientované stanice, správne priečne prepojenie týchto priestorov," povedal Gero s tým, že dôležité je aj prepojenie osi Chorvátskeho ramena cez Starý most a preklenutie Einsteinovej ulice, ktorá dnes oddeľuje Petržalku od nábrežia. 

Diskusie sa zúčastnil aj hlavný dopravný inžinier Tibor Schlosser, podľa ktorého problémom všetkých sídlisk je, že sú monofunkčné. Problém Petržalky je navyše ešte to, že je za mostom. "Štúdia ukázala, že v roku 2020, ak nič neurobíme, mosty skolabujú. To sa ukazuje už napríklad pri Moste Apollo, kde sú už teraz zápchy. Problém je najmä premiestňovanie sa ľudí individuálnou osobnou dopravou a základný problém je málo pracovných príležitostí. Petržalka má približne 108 000 trvalo bývajúcich obyvateľov. Predpokladáme, že v podnájme tu býva viac ako 30 000 ľudí a pracovných príležitostí je len 8 000. Cieľom tohto ideového zámeru je, aby sme pre Petržalčanov hľadali mestský život, potrebujeme tu vytvárať pracovné príležitosti," povedal Schlosser. 

Porota určila ako najlepší návrh a prvú cenu udelila autorom Bohumilovi Kováčovi a Ladislavovi Benčekovi. Porota pri víťaznom návrhu ocenila, že ideové riešenie ponúka vznik verejných a poloverejných priestorov a zelených plôch v rozvojovej osi Petržalky, ktoré vstupujú do mestskej štruktúry vzájomne na seba nadväzujúcimi polyfunkčnými centrami a sú priestorovo viazané na električkovú trať s novonavrhnutými zastávkami. Trať je pritom na úrovni terénu, vďaka čomu sa električka stáva integrálnou súčasťou mesta a mestskej krajiny a jej zástavky budú iniciačnými bodmi vzniku nového mestského priestoru. 

K víťaznému ideovému návrhu na podobu územia pozdĺž Chorvátskeho ramena sa vyjadrili aj signatári petície Chceme pri Chorvátskom ramene park a cyklotrasy, nie štvorprúdovú cestu. Ako uviedla poslankyňa Petržalky a členka petičného výboru Elena Pätoprstá, víťazný návrh, ktorý vybrala komisia z 15 návrhov, podľa členov petičného výboru neakceptoval ich požiadavky. Signatári petície preto očakávajú, že sa to podarí v plánovanom participatívnom procese. Ako uviedla Pätoprstá, autori víťazného ideového návrhu do územia s existujúcou zeleňou a rekreáciou vniesli automobilovú dopravu aj tam, kde to nebolo nutné a nevyužili kvality územia na zlepšenie životných podmienok obyvateľov. "Prekvapením je aj veľkorysá myšlienka rozšírenia koryta ramena, ale za cenu likvidácie veľkého skateparku, ktorý si mládež vybudovala vlastnou iniciatívou," informovala Pätoprstá. Hoci ideový návrh neobsahuje štvorprúdovku, podľa signatárov petície sa nedokázal odpútať od dopravného riešenia spred 30 rokov. 
"Autorom víťazného ideového návrhu chýbal zrejme čas na diskusiu s verejnosťou, prieskum územia a súčasných požiadaviek obyvateľov. To by mal napraviť navrhovaný participatívny proces spoluúčasti verejnosti na tvorbe tohto územia pod gesciou hlavnej architektky Ingrid Konrad a architekta Petra Gera. Mal by po prvýkrát v Bratislave priniesť reálnu a efektívne riadenú účasť verejnosti na tvorbe územia pri Chorvátskom ramene," tvrdí Pätoprstá s tým, že takýto proces sa nezaobíde bez podpory a snahy o efektívne zapojenie čo najširšej verejnosti na tvorbe zadania urbanistickej štúdie, ktorú bude spracovávať vysúťažený kolektív. Výsledok participácie verejnosti by sa mal premietnuť do konečného návrhu urbanistickej štúdie a územného plánu. 

Verejnú ideovú urbanistickú súťaž na riešenie centrálnej rozvojovej osi Petržalky súvisiacu s budovaním električkovej trate v Petržalke vypísala Bratislava pod vedením hlavnej architektky Ingrid Konrad v novembri 2013. Mesto v súťaži chcelo nájsť inovatívne riešenia pre udržateľný rozvoj tohto územia. Ako informovalo hlavné mesto na svojej internetovej stránke, do súťaže prišlo 15 návrhov.