-Patríte medzi herečky, ktoré si čítajú scenáre a chcú, aby film v ktorom hrajú bol o niečom?

P.Hřebíčková: V čase , keď som si prvý krát prečítala scenár k filmu Bezva ženská na krku, som bola doma s dieťaťom a dosť intenzívne som sledovala správy v televízii a mala som z toho dosť zlú náladu. Ale príchodom filmu sa mi veľmi uľavilo a scenár mi urobil dobre. Film nesie posolstvo, že keď je človek na dne, tak nemá skončiť v kúte a ľutovať sa, ale naopak, ísť ďalej a môže byť nakoniec ešte šťastnejší než predtým, ako sa niečo pokazilo. Postava Elišky je ku koncu filmu šťastnejšia ako bola na začiatku, a to je dôležité.

Staviate sa do role komičky, alebo sa neškatuľkujete a zahráte si aj záporné role?

P. Hřebíčková: Nemám pocit, žeby som sa niekam zaškatuľkovala, našťastie. Ale komédie mám veľmi rada, aj keď je to asi jedna z najťažších disciplín. V divadle som mala šťastie, že moje úlohy boli žánrovo pestré a vyskúšala som si aj dramatické, aj komediálne postavy. A aj vo filme som hrala v dramatickejších veciach. Napríklad aj v televíznych filmoch, o ktorých sa až tak nevie.

-V súčasnosti sú v kurze najmä kriminálky. Ak by vás oslovili na úlohu povedzme komisárky, prijali by ste ju?

P.Hřebíčková:Samozrejme, ak by som teraz dostala diametrálne odlišnú roluod tej, ktorú som hrala naposledy, tak áno. Mám rada pestrosť.

-Poznáte trochu Bratislavu, boli ste tu už predtým a máte tu nejakých známych, či priateľov?

P.Hřebíčková: Som z Hodonína, čo je dosť blízko od Bratislavy a môj otec sa narodil v Považskej Bystrici, takže sme jazdili na Slovensko často, na Nitrianske Rudno. Slovensko mám veľmi rada a do Bratislavy sme radi cestovali ešte ako študenti divadelnej fakulty. Bratislavu mám veľmi rada, poznám ju a skôr si vyčítam že sem nejazdím častejšie.

R.Lattacher