Ide o časť obnovovacích prác, ktoré sú spolufinancované z nórskeho finančného mechanizmu. Tie sa okrem okien týkali aj rekonštrukcie strechy a fasády budovy a opravy kotolne. Projekt by mal byť ukončený koncom marca. Pre TASR to uviedla staromestská hovorkyňa Nora Gubková s tým, že ak by sa samospráve podarilo nájsť ďalšie peniaze a získať dotácie, má v pláne obnoviť aj interiér.
      Pistoriho palác je zároveň od decembra minulého roka oficiálne zaradený do siete kultúrnych centier na území Starého Mesta. Tých v súčasnosti mestská časť spravuje celkovo päť, okrem paláca ide o centrá na Ventúrskej, Školskej a Gaštanovej ulici a na Františkánskom námestí. "Mojim zámerom je začať tu organizovať čo najviac podujatí pre malých i veľkých Staromešťanov a začať ho plnohodnotne využívať," hovorí starosta Starého Mesta Radoslav Števčík.
      Prvoradým cieľom samosprávy je postupné dobudovanie a sfunkčnenie priestorov tak, aby sa vyznačovali svojou historickou, kultúrnou a umeleckou hodnotou. Palác by mal slúžiť na posilnenie kultúrno-komunitného priestoru, komerčné účely by mali tvoriť len 20 percent aktivít. Mestská časť tu plánuje organizovať kultúrne podujatia, výstavy, prednášky a využívať priestory na reprezentatívne účely.
      Palác si dal koncom 90. rokov 19. storočia postaviť lekárnik židovského pôvodu Felix Pisztory. V tom čase bola ulica údajne len vznikajúcou mestskou triedou smerom k Uhorskej kráľovskej železnici a pozemky si skupovali bohatí Prešporčania. Súčasťou komplexu lekárnika bola aj záhrada siahajúca až k dnešnému Slavínu, v ktorej pestoval liečivé rastliny. Z pôvodného vybavenia sa zachovala kovaná brána, umelecké zábradlie, balustráda, krištáľové lustre, mozaiková podlaha v schodiskovej hale, bohatá štuková výzdoba či pozlátené fresky na strope.
      Z čias, keď slúžil ako Leninovo múzeum, sa zachovalo v prízemí niekoľko mramorových tabúľ, na dvoch z nich štátne znaky ČSSR a ZSSR. Bočné krídlo sa v minulosti využívalo ako Dom zahraničných Slovákov, ktorí boli poslednými nájomníkmi do roku 2005. "Odvtedy je palác prázdny a chátra, hoci bola snaha zmeniť ho najprv na múzeum diel Vincenta Hložníka, neskôr na centrum výtvarného umenia s tým, že najkrajšia sála s freskami by po obnove mohla slúžiť ako reprezentačná a sobášna sieň. K svojej pôvodnej funkcii by sa mohla vrátiť aj tanečná či koncertná sála na prvom poschodí. K vybaveniu bývalého múzea patrí aj socialistické kino v suteréne," uvádza na webovej stránke mestská časť.