Rodení Bratislavčania, architekti
Medzi ich pozoruhodné diela v Bratislave patria napríklad rekonštrukcia Starej radnice či pamiatková obnova areálu Bratislavského hradu, ale aj rekonštrukcia Erdödyho paláca, Apponyiho paláca, secesného gymnázia na Grösslingovej ulici a budovy Českého veľvyslanectva na Hviezdoslavovom námestí. V súčasnosti svoj profesionálny záujem sústreďujú na návrh zástavby na historicky zaujímavom území niekdajšieho Zuckermandla. O prístupe k architektúre aj o tom, aké špecifiká má plánovanie zástavby v atraktívnych centrálnych lokalitách miest sme hovorili s architektom Petrom Boudom.
Čo pre vás znamená, keď sa povie dobrá architektúra? Aké musí byť architektonické dielo, aby ste o ňom mohli povedať, že je to dobrá architektúra?
Peter Bouda: Asi sa mi nepodarí vymyslieť výstižnú definíciu dobrej architektúry, ale každopádne si myslím, že architektúra by v prvom rade mala pôsobiť na ľudí tak, aby sa im v jej priestoroch príjemne bývalo, relaxovalo, dobre pracovalo, športovalo či zabávalo. A ak ešte popri tom jej vzhľad reflektuje výtvarné trendy doby svojho vzniku a jej konštrukcia je na úrovni technickej vyspelosti svojho obdobia, tak má predpoklady zaradiť sa medzi „dobrú architektúru“ a obohatiť stavebnú kultúru daného miesta.
Vaša kancelária dala novú tvár aj tak významným pamiatkam ako je Bratislavský hrad či Stará radnica. Na čo kladiete dôraz, keď máte v rukách osud tak významných stavieb?
Peter Bouda: U historických budov sme si viac ako inde vedomí zodpovednosti za osud kultúrnych hodnôt, ktorý nám spoločnosť v danej chvíli a treba povedať, že iba na istý čas, zverila do rúk. Naše úsilie smeruje preto vždy k tomu, aby sme akcentovali tie najvýznamnejšie pamiatkové hodnoty objektu, aby sa zreštaurovali a obnovili pôvodné, ešte existujúce detaily a tie chýbajúce doplnili replikami, ak o nich máme dostatočné množstvo vierohodných informácií. V nových situáciách však vždy uplatňujeme novodobé konštrukcie a súdobý dizajn. Takýmto postupom môže architekt vdýchnuť pamiatkovým objektom špecifickú atmosféru a nový život.
Dnes sa aktívne venujete riešeniu územia niekdajšieho Zuckermandla pod Bratislavským hradom. Čo je pre vás hlavnou výzvou, keď sa zaoberáte zveľadením tak hodnotného územia?
Peter Bouda: Je to najmä fakt, že sa podieľame na formovaní časti mesta vo významnej lokalite, ktorá bude pôsobiť na obraz celého bratislavského Podhradia po dobu minimálne niekoľkých desaťročí, a zároveň priamo ovplyvní aj život ľudí, ktorí budú na tomto mieste žiť, pracovať alebo ho budú iba občas navštevovať. To nie je iba o veľkej výzve, ale najmä o veľkej zodpovednosti.
Akú zástavbu tohto územia umožňuje územný plán?
Peter Bouda: Územný plán umožňuje na tomto území pomerne intenzívnu mestskú polyfunkčnú zástavbu, s čiastočným prekrytím nábrežnej automobilovej komunikácie a električkovej trate. Náš návrh Zuckermandlu predpokladá zástavbu iba na úrovni dvoch tretín plánovaného objemu – s menšou zastavanosťou v prospech zelených plôch, ktorých bude až dvojnásobok oproti objemu definovanému v územnom pláne, a v prospech verejných priestorov.
Uvažovali ste pri úvodných návrhoch aj o použití historizujúcej architektúry?
Peter Bouda: Napriek našim nostalgickým spomienkam na „starý Zuckermandel“ sme presvedčení, že dnes je jediným možným riešením vydať sa cestou súčasnej architektúry – samozrejme, pri rešpektovaní určitých princípov pôvodnej zástavby. Tá sa prejaví napríklad v zachovaní štruktúry historickej uličnej siete a trasovania Žižkovej ulice, ktorá je, mimochodom, jedinou zachovanou hmotnou stopou po pôvodnej zástavbe Zuckermandlu. Nikdy sme preto neuvažovali o použití historizujúceho alebo iného, kompromisného prístupu. V Bratislave je už dnes bohužiaľ niekoľko príkladov, ktoré demonštrujú, že takáto cesta nie je schodná, ale práve naopak, často vedie k zmätočnej, nečitateľnej a nekvalitnej architektúre.
Aké detaily alebo zaujímavé prvky by ste vyzdvihli pri vašom návrhu riešenia Zuckermandla?
Peter Bouda: Zaujímavé bude prepojenie zeleného masívu hradného kopca cez uličnú a vnútroblokovú zeleň smerom k stromoradiu na nábreží. Za jedinečné považujem aj integrovanie chráneného prírodného útvaru prvého skalného výbežku z južnej strany Malých Karpát do koncepcie verejných priestorov a jeho náväznosť na nové námestie, ktoré bude pokračovať prepojením lávkou pre pešíchponad nábrežnú komunikáciu až na promenádu.
Bude mať budúci Zuckermandel nejakú dominantu?
Peter Bouda: Podľa môjho názoru, dominanta sa tu jednoducho nepýta, akcentovať budeme severo-južné priečne priehľady na masív zeleného kopca a opačne na Dunaj, ktoré by mali pôsobiť dostatočne emotívne a nepotrebujú „konkurenciu“ v podobe ďalšej, umelo vytvorenej dominanty. Ani výšková dominanta tu nemá miesto, pretože zástavba by mala rešpektovať prírodné podmienky, morfológiu terénu a okolité budovy. Preto sa zástavba smerom od existujúcich troch bytových vežiakov smerom k zvyškom pôvodnej zástavby Zuckermandlu bude postupne znižovať.
Architektom sa často vyčíta, že nepremýšľajú nad dopadmi projektu na život v bezprostrednom aj širšom okolí. Ako ste sa vysporiadali s dopravným riešením projektu?
Peter Bouda: My sme sa samozrejme nad týmto problémom nielen zamýšľali, ale sme ho aj riešili s renomovanými dopravnými inžiniermi, ktorí spracovali dopravno-inžiniersku štúdiu. Tá preukázala, že nová výstavba nebude mať negatívny dopad na plynulosť automobilovej dopravy, dokonca sa predpokladá, že po vyvolanej rekonštrukcii križovatky na Mostovej ulici, pri Propeleri, sa dopravná situácia zlepší. Navrhujeme jedno nové napojenie z nábrežnej komunikácie na Žižkovu ulicu svetelne riadenou križovatkou, pribudnúť by mali odbočovacie pruhy a jeden vjazd do podzemných garáží, ktoré budú svojou kapacitou vyše 900 podzemných parkovísk schopné pokryť nároky všetkých nových funkcií v lokalite. Z hľadiska pešej dopravy sa posilní prepojenie medzi historickým jadrom, budúcou Vydricou, Zuckermandlom a nábrežnou promenádou, a v projekte nezabúdame ani na pohyb cyklistov či pohybovo alebo zrakovo postihnutých spoluobčanov.
Kedy sa môžeme tešiť na naplnenie tohto projektu?
Peter Bouda: Všetko samozrejme závisí od povolovacieho procesu, prvé etapy projekty by však mohli byť dokončené v roku 2016.
(bk)
