Prof. Ing. Peter Staněk, CSc., je známy slovenský ekonóm a prognostik, ktorý pracuje v Slovenskej akadémii vied. Je vedúcim oddelenia Svetovej ekonomiky Ekonomického ústavu SAV.

Komunálni politici roky plačú nad zlým nastavením financovania hlavného mesta Slovenska. Mnohé veci by sa ale v živote samosprávy dali riešiť inak. Kľúčom by mohol byť aj jeden projekt, o ktorom sa v Bratislave veľmi nehovorí. O čo ide?

Peter Staněk: Bratislava má vysoké HDP, je piatym najbohatším regiónom v EÚ, nemá nárok na eurofondy, pokiaľ nedostane výnimky. Ktorá časť stratégie EÚ by bola využiteľná aj pre Bratislavu a mohla by byť významným posunom? Ide o Smart Cities - je to koncepcia inteligentných miest, ktorú začali rozvíjať Švédi a Fíni a postupne sa rozšírila aj do ďalších miest Európy. Lídrom Smart Cities je paradoxne Viedeň a dva roky sa v ňom angažuje aj Brno. Smart Cities odpovedá na množstvo otázok.

Na ktoré napríklad v oblasti dopravy?

P. Staněk: Napríklad také rozmiestnenie senzorov na území mesta. Znamená to, že mapujete intenzitu dopravy, mapujete celkové parkovacie plochy a ich využívanie – a z toho plynie zisk pre mesto. Zmena a zmeranie intenzity pohybu dopravy v meste znamená, že môžete zaviazať napríklad developerov pri výstavbe nových objektov, aby sa podieľali na obnove, alebo rekonštrukcii infraštruktúry mesta. Ale vy musíte mať v rukách tie argumenty, aby ste ich pritlačili. Keďže mesto tieto informácie dnes nemá, developeri sú neustále krok pred ním. Toto všetko môžete odstrániť.

Mesto a energie – dôležitý aspekt v jeho živote. Ako rieši projekt túto záležitosť z pohľadu šetrenia financií?

P. Staněk: V súvislosti so Smart Cities je dnes rozvíjaná Energetická stratégia EÚ do roku 2025. Ide o rekonštrukciu a zateplenie všetkých budov v teritóriu EÚ. Hovorím o počte osemnásť miliónov budov - je to projekt na desať rokov! Čo je ale dôležité – budú naňho prideľované osobitné dotácie. Rekonštrukcia bytového fondu a budov znamená ušetrenie nákladov na prevádzku verejnej správy vrátane magistrátov, škôl, nemocníc a pod. Znamená aj ušetrenie peňazí na výdavky obyvateľstva za kúrenie atď. Znamená to aj tvorbu pracovných miest. Znamená to aj pokračujúci proces znižovania energetickej náročnosti objektov. Táto stratégia EÚ v podstate predpokladá, že 80 percent budúcich energetických zdrojov budú kogeneračné jednotky. V Bratislave je veľká kogeneračná tepláreň, ktorú ale vlastní Penta. Nebolo by ideálne, keby mesto malo možnosť využiť tento nový druh energetických zdrojov a použilo ich pre kúrenie v meste súčasne pri ušetrených nákladoch na rekonštruované budovy?

Vnútorná doprava je nekonečnou bratislavskou témou – a úzko súvisí s tou medzinárodnou. Bratislava ale bola napríklad z medzinárodnej siete železníc nedávno vyškrtnutá...

P. Staněk: V Európe sa rozbieha projekt tzv. paneurópskej sústavy rýchlych železníc. Možno si spomínate na projekt TEN-T, kde rýchla železnica mala ísť aj cez Bratislavu a končiť v Budapešti. Najnovší projekt Bratislavu obchádza a ide do Budapešti cez Viedeň. Pýtam sa: Prečo sme dovolili, aby nás takáto rýchlostná železnica obišla? EÚ chystá dlhodobú stratégiu, ktorá je založená na tom, čo môžeme nazvať komplementarita dopravy. Ide o to, že vzdialenosti nad 1000 km sú riešené letecky, pod tisíc km rýchlostnými železnicami a dojazdy v rámci aglomerácie - a to bude priestor automobilového priemyslu budúcnosti - bude robený autami bez vodiča. Ak bude robený dojazd bez vodiča v rámci aglomerácie, odpadne potreba vysokofrekvenčných káblov pod všetkými diaľnicami.

Mesto ale trápi v súčasnosti parkovanie a samospráva ide riešiť novú parkovaciu politiku cez výber daní, teda peňazí z vreciek Bratislavčanov. Nie je iné riešenie?

P. Staněk: Všetci sa sústredia na to parkovanie. Nebolo by ale rozumné zamerať sa aj na otázku aktívnej práce s miestnymi daňami v lokálnych častiach Bratislavy? Napríklad - je logické, že keď bývate napríklad na Dolných honoch, tak máte problémy s dojazdom do mesta. Stane sa, že namiesto dvadsiatich minút cestujete hodinu a štvrť...Nemala by mať táto časť nižšie dane, aby sme tam prilákali aj niekoho iného, ako len miestnych obyvateľov? Pozrite sa na ďalší príklad - letné terasy v Starom Meste. Prevádzkari na tom zarábajú veľmi slušne. Nemali by platiť vyššie dane nielen z podnikania, ale aj z toho že zaberú mestskú dlažbu, teda verejný priestor na určitý čas? Ak všetci vedia, že centrum mesta je nielen historické, ale aj najcennejšie, tak aj poplatky by mali tomu zodpovedať. Pripomínam, že ministerstvo financií pred dvomi rokmi zrušilo akúkoľvek limitnú výšku miestnej dane a nebráni, aby sa v rámci mestských častí zvolila diferencovaná politika miestnych daní.

V súvislosti s financovaním sa samosprávy niekedy až veľmi spoliehajú na eurofondy. Ako vnímate ich budúcnosť?

P. Staněk: Musí sa rátať s tým, že tento a budúci rok nebude úspešný, pretože sa rozbieha nové fiškálne obdobie európskych fondov a prvé dva roky sa čerpá minimum. Posledné dva roky boli najväčším zdrojom hospodárskeho rastu Slovenska čerpanie eurofondov vo väzbe najmä na dopravu a zvyšovanie spotreby obyvateľstva. Toto zvyšovanie ale išlo na dlh a nie na reálne príjmy a bolo koncentrované v najbohatších mestách. Je pravda, že dnes emitujeme štátne dlhopisy za najnižšie rizikové prirážky a v podstate sme na úrovni Nemecka. To ale nebude trvať dlho.

Okrem toho, iste viete, že existujú podielové a prevodové dane. Menil sa pomer v tom, čo má dostať samosprávny kraj a mesto a akým percentom sa to mení. Ministerstvo financií urobí najjednoduchší krok – ponechá si väčšiu časť podielových daní. Až sa to stane – ako sa bude robiť finančné cash flow mesta? Daň z príjmov fyzických osôb je rozdelená tak, že 70 percent si necháva mestská samospráva, 20 percent VÚC a zvyšok si necháva štát. Garantujem vám, že v ďalších rokoch sa to, čo dostáva samospráva ešte zmenší.

Rozbeh eurofondov teda nastane opäť zhruba za dva roky?

P. Staněk: Zabudnite na to. Európsky rozpočet a finančný výhľad na roky 2014 až 2021 má deficit 98 miliárd eur! Táto suma sa prehlbuje, pretože žiadna krajina nie je ochotná platiť do európskeho rozpočtu viac ako jedno percento HDP. Znamená to, že krajiny ako Rumunsko a Bulharsko, ktoré išli do EÚ len preto, aby mohli čerpať eurofondy – dostanú ich, alebo nie? Ktorú stratégiu zvolia v Bruseli na riešenie deficitu? Môžu zvýšiť podiel spolufinancovania domácich zdrojov. Dnes je to 5 až 15 percent. Ak to zvýšia na 20-40 percent, väčšina miest ako užívateľov eurofondov odpadne, pretože nerozvinú vlastné financovanie. Ďalšie opatrenie sa môže týkať istiny, ktorú budete musieť Bruselu vrátiť. Dnes sa diskutuje o tom, či do troch, alebo piatich rokov. A akú časť tej istiny bude treba vrátiť? Sto percent? 80, 60? Mnohé veci sú ešte otvorené, nedohodnuté. Ak sa to stane, tak je možné, že eurofondy na rozvoj v dnešnej výške nebudú. Únia to odôvodní jednoducho – financie pre riešenie migračnej krízy. Veď Turecko dnes kvôli nej požaduje od EÚ 5 miliárd a určité náznaky hovoria o nárokoch až vo výške 11 miliárd!

Zásadné riešenia často absentujú v otázkach urbanizmus, architektúry a rozumnej regulovanej výstavby v meste. Aj tu môže pomôcť projekt Smart Cities?

P. Staněk: Čo je napríklad s útvarom hlavného architekta mesta? Buď ho máme a potom má mať plné kompetencie zasiahnuť, alebo ak nie, tak potom je zbytočný. Práve vo väzbe na projekt Smart Cities bude úloha útvaru hlavného architekta mesta veľmi dôležitá. Minulý rok som bol na konferencii v Trnave práve k Smart Cities. Organizovala ju asociácia architektov a asociácia stavebných firiem. Bolo tam zastúpených 50 slovenských miest s primátormi. Viete kto tam bol za Bratislavu? Starosta mestskej časti Vajnory – to bolo všetko!

Inak Brno aj Viedeň ponúkli spoluprácu pri realizácii projektov ako vytvárať riešiteľské tímy – ale zatiaľ bola zo slovenskej strany nulová odozva. Zoberte si, že Brno za jeden a pol roka prevádzkovania Smart Cities ušetrilo 18 miliónov českých korún na prevádzke mesta! Za jeden a pol roka! Že čo urobili? Optimalizovali parkovacie miesta, zmapovali hustotu dopravy a zaviazali developerov, aby sa podieľali na výstavbe na tých miestach, kde sa výrazne zvýšila doprava po výstavbe.

Ako vnímate spoluprácu mesta s významnými zahraničnými investorskými spoločnosťami, ktoré by mohli pomôcť mestu pri jeho rozvoji?

P. Staněk: Máme tu také spoločnosti ako napríklad DELL a podobne. Aká je ich spolupráca pri vytváraní imidžu mesta? Veď dnes reklama cez IT systémy je jednoduchá – ani to nedokážeme komunikovať? Ale radšej sa budeme hádať o tom, či dopravný podnik má zvýšiť ceny tak, alebo onak, alebo či parkovanie dáme jednotlivým častiam, alebo ho necháme pod mestom?

Je potrebné dohodnúť priority vecné a systémové, dohodnúť časové radenie, pretože všetky priority nesplatíme, aj keby nám dali všetky eurofondy a priority by mali viesť k zmenám vo vzťahu obyvateľov riadnych i dochádzajúcich k mestu a ďalej sa musí zmeniť princíp prideľovanie pozemkov mesta developerom.

Čo ste mysleli tou zmenou princípu prideľovania pozemkov mesta developerom?

P. Staněk: Keď sa pozrieme na to, akým spôsobom sú prideľované územia v meste - pozemky na developerské projekty, ako sa búrajú technické pamiatky mesta...tak niekto mi bude tvrdiť že ide o náhodu? Ak to nie je náhoda, tak by mala platiť litera zákona. Alebo bude platiť druhá možnosť - mesto dostane reciprocitu za pridelený pozemok a odklepnutý projekt a peniaze pôjdu na prospech mesta a nie do vrecka súkromnej osoby. Tou reciprocitou môže byť výstavba komunikácie, parkoviska, príspevok na mestskú kultúru a pod. Aký je napríklad systém fungovania mestského divadla? Ide o technickú pamiatku a ako sme to dokázali zužitkovať? Podobne aj budovu kde dnes sídli generálna prokuratúra SR? Ide o projekty architekta Jurkoviča, známeho po celej Európe. O Tugendhatovej vile v Brne vie každý a kto vie o Jurkovičových stavbách na území mesta? Nedokázali sme zatiaľ využiť ten potenciál, ktorý bol Bratislave vlastný – bola miesidlom kultúry, národností, histórie. Boli tu Nemci, Maďari, Židia, Rumuni, Poliaci, ktorí vytvárali konglomeráty, tvorili esprit Prešporku. Dnes je ním čo? Sýkorovci...? Parlament...?

Takže ide stále o akési hľadanie identity Bratislavy - Bratislavčana?

P. Staněk: V čom spočíva problém Bratislavy? Prevažná väčšina ľudí, tých 150-tisíc, ktorí sem denne dochádzajú, neberú Bratislavu ako svoje mesto. A čo urobila Bratislava preto, aby ju ako svoje mesto brali? Tým, že im tu dovolia parkovať, alebo dovolia im parkovať ako rezidenti? Alebo že budú môcť ísť občas do divadla pod.? Ten obrovský historický potenciál, ktorý tu bol stovky rokov tu už neexistuje. Neexistuje stotožnenie sa obyvateľov s týmto mestom. Dokonca sa obyvatelia nestotožňujú ani so svojimi mestskými časťami, či už je to oblasť Petržalky, alebo druhého obvodu, Vajnôr a pod. Tí ľudia tu len bývajú, nie sú obyvateľmi tohto mesta a v takejto atmosfére sú aj opatrenia ktoré sa urobia, vnímané ako obmedzovanie vlastnej slobody, ako nutnosť platenia ďalších daní, ako neochota vzťahu mesta a občana...

Ďalšou negatívnou vecou je likvidáciu starých objektov len preto, že prídu developeri a chcú stavať nové projekty. Ale pozrite sa napríklad na Marseille ako mesto kultúry - vychádza z úplne iného. Všetky hnedé parky sa prerábajú na galérie a centrá. Zachováte historickú hodnotu a pokračujete ďalej. Toto sa v Bratislave neurobilo. Už tých pamiatok v Bratislave veľa nie je. To že obnovíte napríklad Židovskú ulicu, alebo Podhradie ešte neznamená, že ste vyriešili problém histórie mesta. Na to nadväzuje aj ďalšia vec – postavili sme síce nové národné divadlo...ale je organicky včlenené do života mesta? Väčšina akcií sa aj tak deje v starom SND...A tak ani s tými bývalými starými tradičnými centrami kultúry nevieme zaobchádzať. Pamätáte sa? Do národného sa chodilo na Machatu a pod... Dnes to už nie je a aj tie nové budovy ktoré stoja sú chápané ako externality...To čo bolo tradičné, je dnes zadebnené, zakryté, je zdrojom bezdomovcov...A tá tradícia, ktorá tam bola roky - je preč? Len preto, že nejaký developer má momentálne záujem o budovu?

Mesto akcentuje rozvoj turistického ruchu. Robí preto naozaj dosť?

P. Staněk: Najdôležitejším aspektom rozvoja mesta nie je finančná stránka, ale to, ako dosiahnuť stotožnenie sa obyvateľov s týmto mestom. A tí turisti to cítia, že to tak nie je. Aj preto je kľúčový počet len jednodenné ubytovanie turistov. Pozrú si hlavnú časť mesta, podhradie a idú preč. Základom turistického ruchu sa dnes stáva, aj vzhľadom na bezpečnosť, víkendová turistika. V piatok večer prídu, pozrú si pamiatky, ochutnajú špeciality, prejdú sa po meste a v nedeľu večer odcestujú...Tento spôsob tvorí už 40 percent turistiky v Európe. Chceme len dokázať, že Mozartove gule sú jediným lákadlom prečo ľudia chodia do Salzburgu? A my tu nemáme vôbec nič? Prečo neudržujeme tradíciu korunovačného mesta? Máme tu jednu Starú radnicu s expozíciami a Slovenské národné múzeum s expozíciami. Das ist alles? Nemáme tu po meste kvantum pamiatok na spisovateľov, filozofov, humanistov ktorí tu žili?Ako sme napríklad zužitkovali to, že jednou z kuriozít Slovenska je Bratislavský Robinson? Bol to človek, ktorý žil, podobne ako Robinson Crusoe, sedem rokov na ostrovoch v Tichomorí. Zachránili ho a vrátil sa späť. Okrem pamätnej tabule cintoríne, nemáme po ňom nič....Naopak, poznajú ho inde.

Druhý prípad – automatický šachový automat od von Kempelena bol prvý krát predvedený v Bratislave cisárovnej a iným a my o tom nevieme nič? Akurát sa budeme sporiť o to, či súsošie Márie Terézie bude opäť na Korunovačnom pahorku, alebo nie... Nedokázali sme využiť technické pamiatky, ktoré sa stávajú veľkým lákadlom pre turistov ktorí hľadajú pamiatky celoeurópskeho významu. Na Slovensku ich máme viac ako 2300, z toho viac ako 30 na území Bratislavy. Žiaľ, polovicu sme už zbúrali...Lebo čo iné chcete ukázať turistom, aby tu zostali aspoň ten jeden víkend? Alebo - SND robilo kedysi predstavenia pre rakúskych dôchodcov. Prišli z Viedne, z Linzu, zo Salzburgu. Aj to vytváralo imidž mesta. Potom táto aktivita zanikla. Takže stále platí to staré známe - musíte si vybudovať klientelu, musíte roky pracovať až kým si ona na vás nezvykne, zoberie vás ako sa povie za svojich a deti ich detí potom sem budú automaticky chodiť. Ale my len čakáme, že sem prídu povedzme anglickí turisti, ktorí sa nám vycikajú do fontány a potom idú preč. To je práca s turistikou?

Ako vnímate využité, či nevyužité možnosti vzdelávacieho potenciálu, ktorý Bratislava poskytuje?

P. Staněk: Bratislava má v podstate štyri univerzity. A ako sme ich vtelili do života mesta? Len tým, že napríklad areál Ekonomickej univerzity je pri Dostihovej dráhe? A s mestom ona nemá v podstate nič spoločné? Prečo nerobí mesto s univerzitou aktivity, napríklad spoločné kongresy k vybraným témam? Kto z vedenia mesta vedel o tom, že pred tromi rokmi tu bol Svetový kongres regionalistov? Obrovská akcia - 900 ľudí z celého sveta - možnosť veľkej propagácie pre mesto... Ale skončilo sa to v novej aule Ekonomickej univerzity a s mestom a jeho životom to nemalo prakticky nič....Máme tu jednu z najtradičnejších univerzít - Univerzitu Komenského. Aký je vzťah a spolupráca univerzity pri vytváraní rozvoja a imidžu mesta? Končí sa tým, že dostane pozemky v Mlynskej doline pre prírodovedecké pavilóny? Pamätáte sa na koncepciu, ktorá rátala s vybudovaním akademického mestečka na dnešnom území Eurovea? Malo priťahovať zahraničných vedcov a expertov. Kto ale dnes príde na kongres, chce bývať v centre mesta a má chodiť do Mlynskej doliny do prírodovedeckých pavilónov? Nič v zlom, ale ľudia chcú dnes mať tri veci – dostupnosť na mieste, žiadne komplikácie s dopravou a žiadnu stratu času.

Všimnite si, že je tu séria veľkých akcií - napríklad Obchodný kongres - raz je v Holiday Inn, inokedy v Carltone, potom zas inde...Z čoho ťaží Viedeň? Nielen z toho že roky bola centrom OSN, UNESCO, že bola mostom medzi Východom a Západom. Ale aj z toho, že má kongresové centrum. Máme také v centre Bratislavy? Tak ako Viedeň má svoje špecifiká, tak ich má aj Bratislava. Pokúsme sa na tom stavať. Nebudeme zaujímaví len tým, že tu povedzme postavíme nový areál s bytmi na Mýtnej - je to len vyplnenie prázdnych priestorov. Mesto nemôže žiť len z bytov – potrebuje viacúčelové budovy, kongresové centrá, technické kuriozity. Všetci v Prahe nadávajú na ten krivý dom, ale všetci turisti tam chodia...Nemáme architektov i technikov, ktorí by niečo zaujímavé a unikátne postavili?

Robert Lattacher © Foto: rl