O premietnutie regulatív a zásad, týkajúcich sa ropovodu do novopripraveného návrhu územného plánu, požiadalo kraj ministerstvo hospodárstva 21. marca 2013. Kraj však s pripomienkou ministerstva nesúhlasil, preto teraz prebieha rozporové konanie, ktoré by malo viesť ku konečnému rozhodnutiu ministerstva dopravy, či má kraj ropovod do plánu zapracovať.

Ministerstvo vznieslo k územnému plánu zásadnú požiadavku týkajúcu sa prepojenia ropovodu Schwechat-Slovnaft. „Teraz vnímame túto pripomienku ako novú pripomienku, ktorú je už v štádiu návrhu územného plánu dosť neskoro vznášať vzhľadom na to, že už bolo všetko prerokované s verejnosťou, štátnou a verejnou správou, samosprávou,“ uviedol podpredseda kraja. Podľa neho ide o požiadavku, ktorá už teraz nemôže byť zapracovaná do terajšieho návrhu územného plánu. Riešením by však bolo dostať ropovod do územného plánu cez zmeny a doplnky, ktoré by sa riešili až neskôr po schválení nového územného plánu. Bertovi tiež k ropovodu chýbajú niektoré dokumenty, ako sú napríklad vplyvy na životné prostredie, hovorí sa tiež o desiatich možných trasách jeho vedenia. „Pre nás je ale neprijateľné, aby sme do záväznej časti územného plánu dávali niečo, čo je v štádiu diskusie, ale nie záväzných dokumentov, ktoré by konštatovali, o čo ide,“ doplnil podpredseda kraja. 

Občianske združenie Nie ropovodu, ktoré dnes s krajom o ropovode rokovalo, si myslí, že ropovod, tak, ako je pripravený, je v rozpore s legislatívou Slovenskej republiky, a to či už vo vzťahu k zákonu o cestách, či o energetike. Ako uviedol predseda združenia Miroslav Dragun, samotný ropovod potrebuje mať od osi ropovodu 100-metrové ochranné pásmo po oboch stranách a nemôže byť okolo neho žiadna stavba, pričom Prístavný most, Einsteinova či Dolnozemská cesta však stavby sú. Podľa neho by preto museli byť pre ropovod zmenené zákony, čo považuje za scestné. Ako uviedol Dragun, boli tiež šokovaní z toho, že ministerstvo chce výstavbu ropovodu zapracovať do územného plánu kraja práve teraz. „V podstate mali čas od roku 2011, keď sa rozhodli, že ropovod bude viesť mestským variantom, zasielať pripomienky v riadnom termíne,“ povedal Dragun. 

Občianske združenie tiež mrzí, že kraj a hlavné mesto sa nezapojilo do diskusie k zákonu o strategických investíciách. „Ak sa vláda rozhodne, že tento projekt je strategický, môže sa postaviť v rozpore s územným plánom kraja a mesta,“ skonštatoval Dragun. Berta z kraja však hovorí, že expertná skupina k ropovodu, ktorá vznikla v roku 2011 a kde majú zastúpenie aj kraj, aj mesto, sa stretla len jediný raz. „Okrem prvého stretnutia, už viacej stretnutí nebolo, takže je to škoda, že sa to dostáva do polohy, že diskutujeme o trasách a že už sa tam spomína prepojenie Slovnaft-Schwechat,“ uviedol Berta. Pre kraj je totiž Slovnaft ako napájací bod pre ropovod neprijateľný, uviedol jeho podpredseda. „Trasovanie ropovodu cez územie Natura 2000 je z nášho pohľadu neprijateľné. Tam vylučujeme Slovnaft ako napájací bod, ktorý je z hľadiska legislatívy asi neprijateľný,“ povedal podpredseda kraja. 

Ropovod Bratislava-Schwechat Pipeline má prepájať ropovodný systém Družba s rafinériou Schwechat pri Viedni. Realizáciu projektu majú na starosti slovenský prepravca ropy, spoločnosť Transpetrol a rakúska firma OMV. Ropovod by mal stáť 75 až 140 mil. eur. Na financovaní projektu sa majú podieľať obe spomínané spoločnosti. Do konca tohto roka sa majú pripraviť potrebné dokumenty, ktoré zabezpečia realizáciu projektu. Známa by mala byť aj trasa, kadiaľ nový ropovod povedie. Práve možné trasy ropovodného prepojenia vyvolali veľkú diskusia, tak na strane ochranárov, ako aj na strane laickej verejnosti. 

(sita)