Publikácia mapuje históriu slovenského podsvetia od primitívneho výpalníctva, až po najväčšiu korupčnú aféru Gorila. Je aj o konci veľkých mafiánskych bosov a nástupe mafie v bielych rukavičkách, ale aj o štvrťstoročí lúpežného ťaženia po Slovensku so samopalom v jednej a zlatou kreditnou kartou v druhej ruke.

 Mafii sa venujete vo svojich viacerých knihách, počnúc knižkou Mafia v Bratislave. Najnovšia má názov Gorily v podsvetí. Máte ešte stále o čom písať na túto tému a navyše aj nové veci?

Od roku 2008, keď vyšla Mafia v Bratislave, bolo viacero prípadov uzavretých, objavili sa nové fakty i celé nové prípady – napríklad zavraždenie Ernesta Valka, ktorý poznal osobne viacerých bossov bratislavského podsvetia ešte z mladosti. Kauza Gorila navyše dáva celej mafiánskej scéne vyšší historický rámec. Prepája Nežnú revolúciu s nenežnými dôsledkami dnešných dní.

 Čo si všímate v najnovšej knihe pokiaľ ide o Bratislavu?

Vďaka novým odhaleniam a aj ukončeným súdom môžem niektoré príbehy bratislavských zločineckých klanov, napríklad „sýkoriek“ a “takáčovcov”, aj dorozprávať. Pozadie viacerých verejných mafiánskych popráv je tak jasnejšie a konanie ich aktérov odkrýva celú mafiánsku scénu v Bratislave tých čias. Vďaka pozorným čitateľom môžem tiež napríklad ponúknuť detaily neúspešného útoku na prvého bratislavského a aj slovenského bossa Sýkoru a ďalšie dramatické udalosti 90. rokov v hlavnom meste.

 Ktoré časti v knihe (prípady) považujete za najbizarnejšie a prečo?

S úprimným prekvapením som zistil, že zakladatelia slovenskej mafie Šaňo Belovič a Miroslav Sýkora zhodou okolností študovali na tej istej moskovskej diplomatickej vysokej škole, ako zakladatelia skupiny Penta. Belovič a Sýkora si odtiaľ vzali užitočné kontakty na východ, ktoré im pomohli ovládnuť rodiace sa podsvetie. Čo môže byť bizarnejšie? Zrejme platí záver jedného článku o ďalšej vražde v bratislavskom podsvetí: „Vyzerá to teda tak, že v Bratislave nielenže každý každého pozná, ale aj všetko so všetkým súvisí.“ 

 Ak by ste sa mohli zahrať na jasnovidca, o čom asi bude vaša kniha z tohto prostredia, povedzme o päť, či desať rokov? Ako sa to bude celé vyvíjať?

Mojím úprimným želaním je, aby o päť, či desať rokov v tomto smere nebolo o čom písať. Moje knihy sú ukotvené v 90. rokoch preto, že to bola svojím spôsobom unikátna doba strmých kariér, ale tiež pádov. Odrazu bolo možné aj nemožné, a to je pre spisovateľa vzácny materiál na hľadanie tých najneuveriteľnejších a predsa pravdivých príbehov pripomínajúcich antickú drámu v hypermarkete. Boli to dramatické časy zmeny spoločenského systému a tie sa už dúfam nebudú opakovať. Preto už súbežne chystám knihu cestovných príbehov „Svet je malý“, ktorá hovorí o tej pozitívnejšej stránke dramatických premien našej spoločnosti po roku 1989.

Robert Lattacher

Gustáv Murín (nar.1959, Bratislava) vydal doteraz 27 kníh (6 v češtine, 1 vo francúzštine, 1 v hindčine a 1 po chorvátsky): román, novelu, zbierky poviedok a esejí, zbierku článkov o kultúre a médiách, vedecko-popularizačnú štúdiu o biológii, dlhovekosti, manželstve, štyri štúdie o podsvetí na Slovensku 90-tych rokov, dve popularizačné encyklopédie a zbierky cestovných príbehov. Kniha Mafia na Slovensku získala cenu Panta Rhei Awards za najpredávanejšiu knihu roku 2009.