Ako vnímate dnešný nový zimný štadión Ondreja Nepelu?

J. Golonka: Vzhľadom na môj vek som zažil jeho štyri premeny. Prvou bola ľadová plocha na kúpalisku a malá drevená tribúna. Potom sa postavil betónový štadión, mal byť pôvodne krytý. Robil to architekt Bachratý. V roku 1957 zimák zakryli pri príležitosti MS v krasokorčuľovaní. Potom prišla ďalšia rekonštrukcia. Kvôli nej sa nehralo asi šesť alebo sedem rokov. No a súčasný nový štadión O. Nepelu má atribúty jedného z najlepších štadiónov v Európe s kapacitou do desaťtisíc divákov. Myslím si že architektom sa podarilo skĺbiť požiadavky moderného sveta. Pripomínam že modernosť sa začína hráčskymi kabínami, chladiacimi zariadeniami, podzemnými garážami, dvomi tréningovými ľadovými plochami, susediacim hotelom a pod. Veľmi dobre sú tu zakomponované kaviarničky. Aréna má unikátne sklápacie schodisko na tribúny, a vzniklo pri ňom aj malé námestie.

Mnohí ale štadión kritizovali, vraj kvôli predraženiu....

J. Golonka: Ide o nezaslúženú kritiku, pretože samotný štadión nestál toľko ako stáli veci ktoré sa postavili potom - hlavne infraštruktúra. Asi pred štyrmi rokmi boli MS vo Viedni a naši hráči tam chodili pri mantineloch po betóne. Len za 35 miliónov urobila Viedeň podzemné garáže...Náš štadión nebol drahý a prišlo s ním aj kultúrne prostredie na vysokej úrovni. Dnes sa tu dá chodiť na hokej aj s deťmi, povzbudzovanie je na úrovni. Štadión je inteligentný, špičkový a Bratislava v ňom získala nový kultúrny stánok.

Ako hodnotíte pôsobenie Slovana Bratislava v Kontinentálnej hokejovej lige - KHL?

J. Golonka: Myslím si, že to bolo jediné možné riešenie - vstúpiť do tejto súťaže. Klub získal sponzorov ktorí možno sami neverili, že mužstvo bude také dobré. Neustále sa opakujúce  finále Slovana s Košicami, prípadne Trenčínom, začalo divákov nudiť a mladí hráči nemali perspektívu rásť. No a potom ako hokejový zväz v Českej republike odmietol spoločnú ligu so Slovenskom, bratislavské mužstvo vstúpilo do KHL, čo nebolo lacné rozhodnutie. Zápasy  KHL u nás sú ale vypredané a je problém získať vstupenku. KHL je vzpruha pre mladých hráčov ako sa dostať povedzme aj do NHL. Ukázalo sa že táto súťaž nemá ďaleko od kanadsko-americkej ligy.

Ako vnímate vývoj športu u nás, ľadového hokeja nevynímajúc? Aké sú negatíva i pozitíva podľa vás?

J. Golonka: Bratislava kedysi vynikala v mnohých športoch. Či to bol basketbal, hádzaná, pozemný hokej, futbal, hokej, krasokorčuľovanie... Bola centrom športu a vyrástli tu vynikajúce športové osobnosti. Dnes ale zisťujeme, že tu pomaly nemáme futbal. Aspoň nie na takej úrovni, aby sme mohli ísť na Real Madrid, alebo FC Barcelonu a pod. Zanikajú športy ako basketbal, volejbal a ďalšie ktoré síce platia niektorí podnikatelia, no nestačí to na vzbudenie väčšieho záujmu u mladých. Tí radšej sedia pri počítačoch a pozerajú nevhodné filmy. V hlavnom meste sa dnes síce rozvíja cyklistika, no to nestačí. Šport musí mesto reprezentovať a reprezentuje ho viac ako všetci poslanci ktorí sedia v mestskom zastupiteľstve. Šport sa podceňuje, veď mesto nemá poriadnu plaváreň, stále sa vyhovárame že nie sú financie... Šport priviedol mladých ľudí k zdravému životu a naučil ich ako sa spoločensky správať. Vyrástli tu také krasokorčuliarske osobnosti ako Divín, Nepela, či moja sestra. V basketbale to boli napríklad Haluzická, Golian vo volejbale a ďalší. Boli to esá vnímané v tom kontexte, že sú z Bratislavy a Slovenska. Dnes nevieme o nich nič. 

Pred niekoľkými dňami oslávili významné jubileum - 75 rokov. Ako prežíva hokejová legenda taký sviatok?

J. Golonka: Bol som prekvapený, že v nemeckých novinách o mne napísali ako o slovenskom Beckenbauerovi... Telefonovali mi aj z Kolína nad Rýnom že v Hockey News si na mňa spomenuli. Dostal som aj vyznamenanie EÚ pre umenie a kultúru ako prvý Slovák na svete spomedzi 40-tich krajín a spomedzi 260 laureátov tejto ceny. U nás sa o tom žiaľ  v novinách neobjavilo nič... Nesťažujeme sa, len konštatujem. Nie som tu ale len ja. Ak sa dnes opýtame kto bol Rajman, Kočan, Okoličány, Scherer, Schrojf, tak polovica ľudí ktorí majú o tom niečo vedieť, nevedia nič. Mesto ako také zabudlo nato že tu má človeka ktorý tu žije od narodenia a sedemdesiat rokov ho reprezentoval. Od piatich rokov svojho života som reprezentoval naše hlavné mesto a mesto si to nevšimlo...Musia nato prísť v EÚ a nie tu? Mám dve olympijské medaily, čo okrem Vlada Dzurillu nemá nikto. Olympijský výbor si ani len nespomenul že tu ešte som... No a odborný časopis, akým Šport má byť, napísal o mne zopár riadkov...

Čo by ste odkázali našim čitateľom pri príležitosti vášho jubilea?

J. Golonka: Ten kto nepozná svoju minulosť, nemôže si budovať svoju budúcnosť. A to platilo už v starom v Ríme i starom Grécku - na celom svete. Len u nás to neplatí...Mali by sme k sebe pristupovať s väčšou úctou a doménou by nemali byť iba peniaze. Život je trošku o niečom inom ako o naháňaní sa za nimi. Mali by sme viac rešpektovať skutočné osobnosti. My dnes nevytvárame osobnosti z ľudí ktorí pre tento národ a štát niečo urobili ale z tých, ktorí majú najviac peňazí...Nemali by sme vytvárať osobnosti z ľudí ktorí majú drahé autá, domy a chodia na luxusné dovolenky. Ale dnes je Martinka z Turca najväčšia hviezda a to je výsmech tejto spoločnosti!

Za rozhovor ďakuje R. Lattacher

Jozef Golonka sa narodil 6. 1. 1938 v Bratislave. Začínal s hokejom v klube Sokol NV Bratislava (predchodca Slovana Bratislava), medzi seniormi debutoval v roku 1955, v rokoch 1957-59 hrával v Dukle Jihlave v rámci povinnej vojenskej služby, potom sa vrátil do Slovana, kde zotrval do roku 1969. V česko-slovenskej najvyššej súťaži odohral počas 14-tich sezón 332 zápasov a dal 298 gólov. V roku 1961 sa stal kráľom strelcov ligovej súťaže. So súhlasom úradov posilnil západonemecký SC Riesersee (1969-1972) kde v 104 zápasochnastrieľal 44 gólov. Po návrate do ČSSR ponúkol svoje služby opäť Slovanu, odmietli ho však pre vysoký vek. Následne uzavrel kontrakt so Zvolenom (1. SNHL), kde hrával do roku 1975.

Držiteľ strieborných medailí zo ZOH 1968 a z MS 1965, 1966 a 1968 a bronzových medailí zo ZOH 1964 a z MS 1959, 1964 a 1969. V reprezentácii hral 134 krát, strelil 82 gólov. Člen Siene slávy IIHF(1999) a člen Siene slávy slovenského hokeja (2002) a v roku 2004 aj do Siene slávy nemeckého hokeja a Siene slávy českého hokeja.