Samec Kongo sa narodil vo voľnej prírode odhadom v roku 1965. Približne ako trojročný bol odchytený a predaný majiteľom ľadovej revue vo Švajčiarsku. V deviatich rokoch bol už ťažko zvládnuteľný, preto bol umiestnený v roku 1974 do ZOO Liberec. Bratislavská ZOO otvorila v roku 2010 slávnostne pavilón primátov, ktorý sa stal domovom pre Konga a jeho vnúčatá Jimmyho a Majoránku. Spolu so samicami narodenými v ZOO Bratislava - Uschi a Dorou vytvorili skupinu, ktorej bol práve Kongo dominantným vodcom. V roku 2010 sa Kongo úspešne spáril so samicou Uschi a tej sa 10. marca 2011 narodila samička Shani-Kimani.

Kongo bol najstarším šimpanzom v rámci bývalého Československa a možno aj v rámci Európy. Bol ľavák, čo je u šimpanzov ojedinelé. Bol veľmi komunikatívny, múdry, rozvážny, vyrovnaný a trpezlivý. Svoju skupinu a teritórium si statočne obhajoval. Konflikty v skupine riešil razantne, skôr rituálne, bez častého použitia hrubej sily. Svoj rituál dominantnosti vždy začínal tlieskaním, dupkaním a prskaním.

Konga našli chovatelia vo štvrtok ráno nehybne ležiaceho a apatického. Okamžite bol privolaný veterinár, ktorý Konga uspal, aby mu bolo možné vykonať potrebné vyšetrenia. Röntgen, ultrazvukové a ďalšie vyšetrenie poukázali na nepriechodnosť čriev, výrazné zväčšenie srdca a prejavy srdcovej slabosti. Veterinár odobral Kongovi vzorky krvi a poslal ich na rozbor. V priebehu vyšetrenia však Kongo v narkóze náhle skonal.

V podvečerných hodinách prebehla jeho pitva, ku ktorej bol privolaný i humánny patológ. Šimpanzy majú totiž s človekom až 96% génov spoločných.

Kongo mal už dlhšiu dobu nalomené zdravie, trpel chronickým ochorením obličiek a degeneratívnym ochorením pohybového systému, na ktoré užíval lieky. Napriek týmto ochoreniam bol vitálny a čulý a vo veku 45 bol schopný splodiť potomka. Pitva preukázala ako príčinu úmrtia rozsiahly srdcový infarkt.