V tejto správe o krajine sa posudzuje hospodárstvo Slovenska v nadväznosti na ročný prieskum rastu Európskej komisie, ktorý bol uverejnený 26. novembra 2015. V prieskume sa pre hospodársku a sociálnu politiku EÚ v roku 2016 odporučili tri priority: opätovné naštartovanie investícií, uskutočňovanie štrukturálnych reforiem s cieľom modernizovať ekonomiky členských štátov a zodpovedné fiškálne politiky. Oživenie slovenského hospodárstva po kríze bolo jedným z najrýchlejších v EÚ. Podľa prognózy Komisie zo zimy 2016 sa predpokladá, že reálny HDP v roku 2015 narástol o 3,5 % v dôsledku rozsiahlych výdavkov domácností a rastúcej investičnej činnosti. Investície profitovali zo zintenzívneného čerpania finančných prostriedkov EÚ, keďže možnosť využiť financovanie dostupné v rámci programového obdobia 2007 – 2013 sa chýlila ku koncu. Spotrebe domácností prialo zlepšenie podmienok na trhu práce, stabilný rast miezd, klesajúce ceny a priaznivé úverové podmienky. Hospodársky rast Slovenska má naďalej pokračovať a jeho hlavným motorom má byť sektor domácností. Rast reálneho HDP podľa očakávaní presiahne 3 % tak v roku 2016, ako aj v roku 2017. Najsilnejším motorom rastu sa v roku 2016 a ďalších rokoch má stať narastajúca súkromná spotreba s prispením priebežného narastania zamestnanosti, výrazného rastu reálnych miezd, nízkych úverových nákladov a pokračujúceho prepadu cien energií. Očakáva sa, že verejné investičné výdavky sa zmiernia v dôsledku toho, že čerpanie finančných prostriedkov EÚ sa vráti na bežnejšie úrovne, no ich vplyv na celkové investície bude pravdepodobne kompenzovať silnejšia aktivita v oblasti súkromných investícií hlavne zo zahraničia. Tlmený vonkajší dopyt, a to aj po produkcii rozsiahleho slovenského automobilového priemyslu, predstavuje v strednodobom horizonte hlavné riziko poklesu. Trh práce zaznamenal cyklické zlepšenie. Miera nezamestnanosti klesla v roku 2015 na 11,5 % a očakáva sa, že v roku 2017 ďalej klesne na úroveň pod 10 %, čoho príčinou bude silný hospodársky rast. Štrukturálna nezamestnanosť však naďalej predstavuje kľúčový problém, keďže je prejavom rozsiahlych geografických rozdielov v podmienkach na trhu práce, ktoré sprevádza nízka mobilita pracovnej sily. Neuspokojivé výsledky v oblasti vzdelávania a nerovností súvisiace so sociálno-ekonomickým zázemím sú zásadnými prekážkami pri budovaní ľudského kapitálu, čo môže potenciálne spôsobiť dominový efekt vo vzťahu k úrovniam zručností a rastovému potenciálu. Zatiaľ čo slovenské hospodárstvo je vysoko integrované do globálnych hodnotových reťazcov, produkcia je koncentrovaná len v niekoľkých sektoroch a regiónoch. Slovensko je medzinárodne integrovaným hospodárstvom, a to najmä v spodnejších častiach hodnotových reťazcov, keďže veľkú časť výroby automobilov a elektroniky uskutočňujú spoločnosti v zahraničnom vlastníctve, ktorých produkcia ide na vývoz. Tieto sektory predstavujú nezanedbateľnú časť domácej produkcie a sú sústredené najmä v západoslovenskom regióne. Nedostatok primeranej infraštruktúry obmedzuje investície v ostatných regiónoch, čo bráni ich integrácii do globálnych hodnotových reťazcov a prispieva k regionálnym rozdielom. Hoci sa Slovensku podarilo prilákať nové investície zahraničných spoločností, jeho necenovú konkurencieschopnosť nepriaznivo ovplyvnili dlhodobé obavy týkajúce sa kvality podnikateľského prostredia, verejnej správy a súdnictva. Toto zhoršenie sa prejavuje najmä nízkou účasťou domácich spoločností na globálnom dodávateľskom reťazci. Doteraz nebolo zaznamenané žiadne zásadné úsilie o diverzifikáciu hospodárstva do iných priemyselných odvetví, čím sa hospodárstvo vystavuje volatilite vonkajšieho dopytu. Nízka výkonnosť v oblasti inovácií a nízke výdavky podnikov na výskum a vývoj sťažujú dlhodobé vyhliadky krajiny na rast. Slovensko dosiahlo obmedzený pokrok pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny (CSR) z roku 2015. Slovensko dostalo odporúčania v oblastiach nákladovej efektívnosti zdravotníctva, výberu daní, dlhodobej nezamestnanosti, dostupnosti starostlivosti o deti, atraktívnosti učiteľskej profesie, účasti Rómov v hlavnom vzdelávacom prúde, vydávania územných a stavebných povolení a výkonnosti verejného obstarávania. K čiastočnému pokroku došlo na niekoľkých frontoch. Opatrenia boja proti daňovým podvodom prispeli k lepšiemu výberu daní, najmä dane z pridanej hodnoty (DPH). ZHRNUTIE Zhrnutie 2 Zníženie daňovo-odvodového zaťaženia pracovníkov s nízkymi príjmami, ku ktorému došlo v ostatných rokoch, by v kombinácii s poskytovaním dávok podpory v zamestnanosti dlhodobo nezamestnaným mohlo prispieť k zníženiu dlhodobej nezamestnanosti. Kapacita zariadení vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, najmä pre deti vo veku od troch rokov, sa rozširuje. V polovici roka 2015 boli prijaté právne predpisy zamerané na znižovanie počtu rómskych žiakov v osobitných školách s obmedzenými osnovami. Došlo k skráteniu trvania postupov pri udeľovaní stavebných povolení v prípade rozsiahlych investičných a infraštruktúrnych projektov. Transparentnosť verejného obstarávania sa o niečo zlepšila po zavedení elektronického systému zadávania zákaziek a povinného využívania registra zmlúv. Napriek tomu však vo viacerých oblastiach k výraznejšej zmene nedošlo. Prijaté boli opatrenia zamerané na zlepšenie nákladovej efektívnosti zdravotníctva, neviedli však k hmatateľným zlepšeniam. Prístup k odbornej príprave sa pre uchádzačov o zamestnanie zlepšil, no individualizované opatrenia pre dlhodobo nezamestnaných v tomto ohľade stále chýbajú. Vzdelávanie učiteľov je naďalej neadekvátne. Napriek vynaloženému úsiliu je hospodárska súťaž v oblasti verejného obstarávania naďalej obmedzená. Pokiaľ ide o pokrok pri dosahovaní národných cieľov stratégie Európa 2020, Slovensko dosiahlo dobrý pokrok smerom k svojim cieľom v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, zvyšovania podielu energie z obnoviteľných zdrojov a znižovania chudoby. Zároveň je však potrebné ďalšie úsilie v oblastiach zvyšovania zamestnanosti, výdavkov na výskum a vývoj, zlepšovania energetickej účinnosti, predchádzania predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a zvyšovania miery dosahovania terciárneho vzdelania. Hlavné zistenia vyplývajúce z analýzy obsiahnutej v tejto správe a súvisiace politické výzvy sú nasledovné:  Zníženie miery vyhýbania sa daňovým povinnostiam je významné, chýba však celková stratégia v oblasti daňovej disciplíny. Opatrenia na boj proti daňovým podvodom prispeli k zlepšeniu výberu daní, no výpadky príjmov z DPH sú naďalej vysoké, čiže problém v oblasti dodržiavania predpisov pretrváva. Táto situácia existuje hlavne preto, lebo zlepšenia vo výbere daní nesprevádzala celková stratégia v oblasti daňovej disciplíny. V dôsledku silného dôrazu na výber DPH v posledných rokoch sa iným kľúčovým funkciám daňovej správy venovala menšia pozornosť, čo naznačuje, že v prideľovaní zdrojov existuje priestor na zlepšovanie.  Sektor zdravotnej starostlivosti naďalej čelí problémom dlhodobej udržateľnosti. Výdavky na zdravotnú starostlivosť sú relatívne nízke, no budú hlavným faktorom predpokladaného zvyšovania nákladov súvisiacich so starnutím obyvateľstva. Hoci boli prijaté (nezáväzné) opatrenia v oblasti rozpočtovania a riadenia procesov, niekoľko verejných nemocníc je naďalej v zlej finančnej situácii, čo môže byť odzrkadlením pretrvávajúcich nedostatkov pri obstarávaní v zdravotníctve. Snaha vlády lepšie integrovať služby zdravotnej starostlivosti pokračovala, pričom pripravované plány by sa mali posudzovať na základe ich schopnosti zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti a dosiahnuť jej zefektívnenie. Pokrok v oblasti elektronického zdravotníctva a zavádzania systému platieb na základe skupín diagnóz (diagnosticky príbuzných skupín) bol pomalý. Hoci Slovensko zaznamenalo pri ukazovateľoch zdravotného stavu výrazné zlepšenie, v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ stále dosahuje slabé výsledky.  Zlepšujúci sa trh práce sa nepremietol do výrazne nižšej úrovne dlhodobej nezamestnanosti. Vysoká a pretrvávajúca dlhodobá nezamestnanosť predstavuje politickú výzvu, ktorá má vplyv najmä na nízko kvalifikovaných pracovníkov a mladých ľudí, pričom pretrvávajú rozsiahle regionálne rozdiely. Účasť Rómov na slovenskom trhu práce je naďalej veľmi nízka a zvyšovanie ich zamestnanosti napreduje len pomaly. Zamestnanosť žien je takisto pod úrovňou svojho potenciálu. Na ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny došlo k reorganizácii, stále však nedošlo k realizácii potenciálu v oblasti individualizovanej podpory pre dlhodobo nezamestnaných a zraniteľné skupiny. Aj keď riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia Zhrnutie 3 pokleslo, záchranné sociálne siete sú naďalej pomerne slabé, a to najmä pre nezamestnaných a rodiny s deťmi.  Systém vzdelávania je nedostatočne zameraný na zvyšovanie hospodárskeho potenciálu Slovenska. Výsledky v oblasti vzdelávania sú neuspokojivé a v medzinárodnom porovnaní sa nerovnosti javia ako vysoké. Nízka atraktivita učiteľského povolania neprospieva zlepšovaniu kvality výučby. Nedávno prijaté právne predpisy majú za cieľ znižovať podiel rómskych žiakov v osobitných školách s obmedzenými osnovami a diskrimináciu Rómov. Dosahovanie terciárneho vzdelania stagnuje na nízkej úrovni a opatrenia na zlepšenie kvality sa ukazujú ako nedostatočné. Výsledkom v oblasti výskumu, vývoja a inovácií bráni roztrieštený riadiaci rámec. Dopyt účastníkov po novozavedenom systéme duálnej odbornej prípravy je stále obmedzený.  Miera uverejňovania oznámení o vyhlásení verejného obstarávania je vysoká, ale systém verejného obstarávania stále vykazuje nedostatky. Hospodárska súťaž je naďalej obmedzená vzhľadom na časté využívanie mimoriadnych postupov bez výzvy na predloženie ponuky alebo tendrov, ktorých technické špecifikácie sú šité na mieru konkrétnemu uchádzačovi. Spoločnými prvkami systému sú nedostatočné zameranie na kvalitu a časté využívanie kritérií, pri ktorých je dôležitá „len cena“. Celkovo sa zdá, že realizácii strategických riešení bráni roztrieštená tvorba politík.  Napriek politickému úsiliu stále platí, že administratívne a regulačné prekážky škodia podnikateľskému prostrediu. Efektívnosť a účinnosť verejnej správy je obmedzovaná chýbajúcim strategickým plánovaním, problémami v riadení ľudských zdrojov a nedostatočným využívaním elektronických riešení. Vymožiteľnosti zmlúv a využívaniu konkurzných konaní bránia zdĺhavé a zložité súdne postupy. Slovenské i zahraničné spoločnosti sa v prieskumoch neustále ponosujú na časté zmeny a nepriehľadnosť legislatívy a zložité administratívne postupy, ktoré môžu odrádzať prílev investícií. Náklady podnikov na dodržiavanie daňových právnych predpisov sa však znížili a prijímajú sa opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a podporu podnikania.  Atraktívnosť stredoslovenského a východoslovenského regiónu pre súkromné investície trpí v dôsledku problematickej fyzickej infraštruktúry. Fragmentovaná sieť cestných komunikácií škodí investíciám najmä v stredoslovenskom a východoslovenskom regióne a zvyšuje regionálne hospodárske rozdiely. Prílev priamych zahraničných investícií má tendenciu sústreďovať sa v okolí Bratislavy, zatiaľ čo stredoslovenskému a východoslovenskému regiónu sa nedarí prilákať čo i len domáce súkromné investície.  Výzvou je nízka energetická účinnosť a prinízke oceňovanie prírodných zdrojov. Slovensko je naďalej vysoko energeticky náročným hospodárstvom. Rámec odpadového hospodárstva dosahoval v minulosti slabé výsledky, čoho príčinou sú čiastočne podhodnotené ceny skládkovania, pričom poplatky za vodu nedostatočne odzrkadľujú environmentálne náklady. Vysoké ceny elektrickej energie, ktoré zahŕňajú viaceré subvencie, predstavujú pre slovenský priemysel zásadnú výzvu. 4 Výsledky v oblasti rastu Hospodársky rast Slovenska patril po kríze k najvyšším v EÚ a konvergencia pokračuje, hoci pomalším tempom. Hospodárska produkcia sa rýchlo zotavila a v roku 2011 dosiahla úrovne, ktoré presahovali tie spred krízy (graf 1.1), no miera rastu po kríze je nižšia. Ročný rast reálneho HDP sa v rokoch 2012 – 2014 spomalil priemerne na 1,8 %, pričom v rokoch 2006 – 2008 bol na priemernej úrovni 8,3 %. Napriek pokračujúcemu hospodárskemu oživeniu produkčná medzera zostala v roku 2015 záporná a predpokladá sa, že k jej uzavretiu dôjde až v roku 2017. Reálna konvergencia smerom k rozvinutejším členským štátom pokračuje, aj keď pomalšie než pred krízou. Reálny HDP na obyvateľa predstavoval v roku 2014 na Slovensku približne 75 % úrovne EÚ (graf 1.2). Graf 1.1: Reálny HDP a jeho zložky 70 80 90 100 110 120 130 Q1-08 Q3-08 Q1-09 Q3-09 Q1-10 Q3-10 Q1-11 Q3-11 Q1-12 Q3-12 Q1-13 Q3-13 Q1-14 Q3-14 Q1-15 Q3-15 Index (Q12008=100) HDP Súkromná spotreba Verejná spotreba Investície Zdroj: Európska komisia Podľa prognózy Komisie zo zimy 2016sa rast reálneho HDP v roku 2015 zvýšil na úroveň 3,5 %. Hnacím faktorom bolo značné zvýšenie investičnej činnosti a výrazná spotreba domácností. Celkovo sa odhaduje, že investície v roku 2015 narástli o 12,7 % vďaka intenzívnejšiemu čerpaniu finančných prostriedkov EÚ, keďže financovanie dostupné v rámci programového obdobia 2007 – 2013 sa chýlilo ku koncu. Značný impulz zaznamenali najmä investície do neobytnej výstavby. Rast spotreby domácností bol naďalej výrazný na úrovni 2,3 %. Prispeli k nemu pozitívny vývoj na trhu práce, rast miezd a pokračujúca deflácia. Vysoká dôvera spotrebiteľov a priaznivé úverové podmienky prispeli k zvýšenému poskytovaniu úverov pre domácnosti. Nad rastom vývozu prevažoval v dôsledku výrazných investícií rast dovozu. Graf 1.2: Nominálny HDP na obyvateľa ako percento EÚ-28 40% 50% 60% 70% 80% 90% 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Česká republika Maďarsko Poľsko Slovensko 1) Upravené podľa parity kúpnej sily Zdroj: Európska komisia Výdavky domácností v nadchádzajúcich rokoch podľa očakávaní podporia hospodársky rast. Podľa prognózy Komisie zo zimy 2016 sa predpokladá, že slovenské hospodárstvo narastie v roku 2016 o 3,2 % a v roku 2017 o 3,4 %. Očakáva sa, že výdavky domácností sa v nadchádzajúcich rokoch stanú najväčším motorom rastu, odzrkadľujúc tak zvyšovanie reálneho disponibilného príjmu v kontexte zlepšujúceho sa trhu práce. Pokračujúci prepad cien energií (o 7 % od konca roka 2013 do konca roka 2015) takisto posilňuje rozpočty domácností, pričom neočakávané zisky sa podľa očakávaní postupne premietnu do spotreby. Nízke úrokové sadzby a rastúca dôvera spotrebiteľov majú podľa očakávaní poskytnúť ďalší stimul pre spotrebné úvery a následne aj pre výdavky domácností. 1. UVEDENIE DO PROBLEMATIKY: HOSPODÁRSKA SITUÁCIA A VÝHĽAD 1. Uvedenie do problematiky: Hospodárska situácia a výhľad 5 Rast vývozu sa podľa očakávaní v roku 2015 zvýšil na 6,4 %, k čomu prispelo aj oslabovanie reálneho efektívneho výmenného kurzu. Ročné znehodnotenie reálneho efektívneho výmenného kurzu v roku 2015 bolo prvým od roku 2011 (graf 1.3) a očakáva sa, že v krátkodobom horizonte ďalej podporí cenovú konkurencieschopnosť slovenského vývozu (oddiel 2.4). Zároveň sa však očakáva, že stagnujúci hospodársky rast na rozvíjajúcich sa trhoch obmedzí v roku 2016 rast slovenského vývozu, ktorý by mal byť preto v roku 2016 len nepatrne vyšší než rast dovozu; rast dovozu sa má podľa očakávaní spomaliť v dôsledku očakávaného poklesu celkových investícií. V strednodobom horizonte sa očakáva, že oživenie hlavných obchodných partnerov Slovenska opäť posilní rast vývozu, zatiaľ čo dovoz bude od roku 2017 pravdepodobne rásť v dôsledku posilňovania súkromnej investičnej činnosti. Obchodný prebytok podľa očakávaní zostane pozitívny na úrovni okolo 2 % HDP. Graf 1.3: Vývoz a reálny efektívny výmenný kurz (REER) -30 -20 -10 0 10 20 30 Q1-07 Q3-07 Q1-08 Q3-08 Q1-09 Q3-09 Q1-10 Q3-10 Q1-11 Q3-11 Q1-12 Q3-12 Q1-13 Q3-13 Q1-14 Q3-14 Q1-15 Q3 15 medziročná zmena v % Vývoz REER Zdroj: Európska komisia Investície Rast investícií má v nadchádzajúcich rokoch naďalej pokračovať, hoci pomalším tempom. Po výraznom náraste investícií v roku 2015, čomu pomohlo zintenzívnené čerpanie finančných prostriedkov EÚ, sa podľa prognózy Komisie zo zimy 2016 očakáva, že celkové investície narastú v roku 2016 o 3,8 %. Verejné investície budú podľa predpokladov strácať na intenzite, keď sa čerpanie finančných prostriedkov EÚ vráti na bežnejšie úrovne. Očakávaný pokles výdavkov na verejné investície bude pravdepodobne čiastočne kompenzovaný výraznejšou aktivitou v oblasti súkromných investícií. Vzhľadom na nové plánované investičné projekty v oblasti automobilového priemyslu budú v nadchádzajúcich rokoch hlavným motorom rastu investícií opäť raz priame zahraničné investície. Nutno však podotknúť, že vysoká závislosť od zahraničných investícií a vysoká špecializácia na odvetvie automobilového priemyslu zvyšujú zraniteľnosť slovenského hospodárstva voči globálnym hospodárskym výkyvom. Objem dostupného kapitálu Slovenska je naďalej nízky a zahraničné investície tečú prevažne na západ krajiny. Celkový objem dostupného kapitálu Slovenska zostáva výrazne pod priemerom EÚ (pozri rámček 1.1). Celkové investície predstavovali pred krízou viac než 26 % HDP, no v rozmedzí rokov 2012 až 2014 poklesli na 21 %. Prílev priamych zahraničných investícií bol poháňaný rastom automobilového priemyslu; výdavky na stroje a zariadenia prekročili od roku 2011 úrovne spred krízy (graf 1.4). Priame zahraničné investície sú však v rámci krajiny nerovnomerne rozdelené, pričom Bratislava a západné Slovensko priťahuje zďaleka najväčší podiel prílevu investícií. Naopak stredoslovenský a východoslovenský región prilákať zahraničných investorov nedokázali. Nedostatok primeraných prepojení a nízka kvalita dopravnej infraštruktúry znásobujú regionálne rozdiely, čo potvrdzujú aj regionálne rozdiely v príjmoch (graf 1.5). 1. Uvedenie do problematiky: Hospodárska situácia a výhľad 6 Graf 1.4: Investície 50 60 70 80 90 100 110 120 130 140 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Index (2007=100) Celkové investície Ostatná výstavba Stroje Zdroj: Európska komisia Graf 1.5: HDP na obyvateľa v regiónoch Slovenska (štandard kúpnej sily, 2013) 49 000 18 800 15 900 13 800 0 10 000 20 000 30 000 40 000 50 000 60 000 Zdroj: Európska komisia Inflácia Deflačné tlaky pozorované v roku 2015 podľa očakávaní postupne ustúpia, čo bude odzrkadlením nárastu výdavkov domácností. Spotrebiteľské ceny klesli v roku 2015 o 0,3 % v dôsledku klesajúcich cien energií, pričom hlavná inflácia zostala kladná na úrovni 0,3 % (graf 1.6). Celková inflácia podľa prognóz dosiahne kladné hodnoty, no v roku 2016 zostane blízko nule, keďže sa očakáva, že ďalšie klesanie cien energií bude kompenzované nárastom cien služieb. V roku 2017 by inflácia mala výrazne vzrásť z nízkej štartovacej hodnoty v predchádzajúcom roku. Graf 1.6: Inflácia -2% -1% 0% 1% 2% 3% 4% 5% Jan-09 Jun-09 Nov-09 Apr-10 Sep-10 Feb-11 Jul-11 Dec-11 May-12 Oct-12 Mar-13 Aug-13 Jan-14 Jun-14 Nov-14 Apr-15 Sep-15 Služby Nespracované potraviny Spracované potraviny Neenergetický priemyselný tovar Energie Zdroj: Európska komisia Úverový rast a ceny nehnuteľností V roku 2015 pokračovali trendy silného prehlbovania finančného sektora zaznamenané po pristúpení Slovenska k EÚ (1 ). Zatiaľ čo rast úverov pre nefinančné korporácie poklesol v dôsledku finančnej krízy, úvery domácnostiam sa naďalej zvyšovali pri dvojciferných mierach rastu. Najmä bankové úvery na bývanie rástli v období rokov 2010 až 2014 priemerným ročným tempom takmer 13 % a na konci roka 2014 predstavovali 77 % celkových bankových úverov pre individuálne domácnosti (graf 1.7). V roku 2015 sa rast úverov na bývanie aj v dôsledku nízkych úrokových sadzieb ešte viac zrýchlil, a to na približne 14 %. Napriek tomu však celkové portfólio úverov bánk domácnostiam nevykazovalo žiadne znaky znehodnotenia. Podiel nesplácaných úverov už dávno klesol z maximálnej hodnoty 6 %, ktorú zaznamenal po ( 1 ) Peter Harvan, Anton Jevčák, Peter Ponťuch a Vladimír Solanič (2015): The Impact of Rapid Credit Growth on Slovakia's Housing Market (Vplyv rýchleho rastu úverov na slovenský trh s bývaním); Economic Briefs 6. december 2015, Brusel. 1. Uvedenie do problematiky: Hospodárska situácia a výhľad 7 kríze, a od roku 2012 sa pohybuje okolo 4 %. Kvalita úverov tak opätovne dosiahla predkrízovú úroveň z roku 2008. Úvery pre nefinančné korporácie v roku 2015 začali rásť. Zisky bánk narástli v roku 2015 o viac než 13 %, takže bankový sektor ako celok sa vo všeobecnosti zdá byť v dobrom stave. Potvrdzujú to aj primerané úrovne kapitalizácie bánk. Graf 1.7: Úvery peňažných finančných inštitúcií (PFI) na nákup nehnuteľností a ceny nehnuteľností 0 0,5 1 1,5 2 2,5 0 20 40 60 80 100 120 140 medziročná zmena v % Index 2010=100 Úvery PFI na kúpu nehnuteľností (% HDP, ročná zmena), vpravo Index nominálnych cien nehnuteľností (2010=100) Zdroj: ECB, Európska komisia Napriek rýchlemu rastu úverov zostáva zadlženosť domácností relatívne mierna a vývoj cien nehnuteľností sa nevymyká z normálu. Výška nesplatených úverov pre domácnosti na nákup bývania sa v posledných rokoch výrazne zvýšila z menej ako 10 % HDP v roku 2006 na takmer 25 % v treťom štvrťroku 2015. Celkový hypotekárny dlh napriek tomu ostáva hlboko pod priemerom eurozóny z roku 2014 (ktorý predstavoval približne 38 % HDP), zatiaľ čo celkový dlh domácností bol v roku 2014 na úrovni 33 % HDP, čo je úroveň podobná úrovniam zaznamenaným u susedov Slovenska v danom regióne a výrazne pod úrovňami väčšiny krajín eurozóny. Ku koncu roka 2014 boli nominálne ceny ešte stále o 17 % nižšie než ich vrcholná hodnota v roku 2008, čo je odzrkadlením tiahlejšieho chladnutia trhu s nehnuteľnosťami. Od konca roku 2014 sa začalo prejavovať tlmené oživovanie cien nehnuteľností – ceny v roku 2015 vzrástli o 0,7 %, čo bol prvý ročný nárast od roku 2009. V strednodobom horizonte môže v dôsledku niekoľkých štrukturálnych faktorov dôjsť k zintenzívneniu cenových tlakov v sektore bývania. Potenciálny dopyt po obytných priestoroch je rozsiahly. Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším priemerným počtom miestností na obyvateľa (1,1 v roku 2013), čo vedie k preľudneným domácnostiam (39,8 % celkovej populácie). Okrem toho viac než polovica mladých ľudí (vo veku 25 – 34 rokov) stále žije so svojimi rodičmi. Očakáva sa, že vzhľadom na veľké percento obyvateľstva Slovenska, ktorí sú v hlavnom produktívnom veku (25 – 40 rokov), a vzhľadom na nárast počtu jednočlenných domácností dôjde k postupnému zvyšovaniu dopytu po obytných jednotkách. V tejto súvislosti je pravdepodobné, že zvýhodňovanie kapitálových výnosov z investícií do bývania a nevýrazný trh s prenájmami v kombinácii s pomalou reakciou ponuky bývania budú ďalej zvyšovať tlak na ceny. Výrazné regionálne rozdiely v cenách nehnuteľností a prenájmov medzitým pretrvávajú, pričom v oboch prípadoch bol zaznamenaný výrazný rast v Bratislave, no len nepatrný rast vo zvyšku krajiny. Vzhľadom na vysoké ceny nehnuteľností v tomto regióne existujú výrazné stimuly pre investície do obytných nehnuteľností a infraštruktúry. Vysoké nájomné však môže brániť mobilite pracovnej sily do týchto regiónov, najmä zo stredu a východu krajiny. Trh práce Zamestnanosť v roku 2015 výrazne narástla a trh práce sa má ďalej zlepšovať, kopírujúc tak stabilný ekonomický rast. Miera nezamestnanosti klesla v roku 2015 na 11,5 % a očakáva sa, že v nadchádzajúcich rokoch bude ďalej klesať až na približnú úroveň 9,3 % v roku 2017. Nominálne mzdy v roku 2015 podľa predpokladov vzrástli o 2,1 %, čím v situácii deflácie posilnili reálny disponibilný príjem. Rast nominálnych miezd má v rokoch 2016 a 2017 podľa prognóz dosiahnuť hodnotu približne 3 %. Stabilný rast reálnych miezd, ktorý sprevádza nepretržite rastúca zamestnanosť (graf 1.8), podľa očakávaní výrazne podporí spotrebu domácností. 1. Uvedenie do problematiky: Hospodárska situácia a výhľad 8 Graf 1.8: Zamestnanosť a reálne mzdy -6 -4 -2 0 2 4 6 8 Q1-10 Q3-10 Q1-11 Q3-11 Q1-12 Q3-12 Q1-13 Q3-13 Q1-14 Q3-14 Q1-15 Q3-15 medziročná zmena v % Zamestnanosť Reálna mzda Zdroj: Európska komisia Štrukturálna nezamestnanosť, ktorá je tiež odrazom silných geografických rozdielov, stále predstavuje kľúčový politický problém. Výrazné geografické rozdiely na trhu práce, ktoré znásobuje nízka mobilita pracovnej sily, prispievajú k tomu, že v krajine existuje jedna z najvyšších mier dlhodobej nezamestnanosti v EÚ (oddiel 2.3). Integrovanie nedostatočne zastúpených skupín obyvateľstva na trhu práce (Rómovia, mladí ľudia, ženy s malými deťmi, starší obyvatelia a pracovníci z nízkou kvalifikáciou) je obmedzené. Súčasný systém zdaňovania práce odrádza od práce pracovníkov s nízkymi príjmami a prispieva k vysokej nezamestnanosti, a to bez ohľadu na nedávne politické opatrenia. Záchranné sociálne siete sú stále pomerne slabé, najmä pre nezamestnaných a rodiny s deťmi, no riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia sa v ostatných rokoch znížilo. Verejné financie Deficit verejných financií má podľa očakávaní postupne klesať. Deficit sa v roku 2015 podľa očakávaní znížil len nepatrne na 2,7 % HDP, pričom v roku 2016 má klesnúť ďalej na 2,1 % HDP. Stane sa tak v dôsledku priaznivého hospodárskeho výhľadu a predpokladaných úspor v sektore zdravotnej starostlivosti, ako aj v dôsledku škrtov verejných investícií. Po tom, ako v pokrízovom období do roku 2013 došlo k výraznému zvyšovaniu úrovne verejného dlhu, sa úroveň dlhu vo všeobecnosti stabilizovala a podľa predpokladov v roku 2017 mierne klesne na približne 51 % HDP. Negatívne riziká vyplývajú z potenciálnych nákladov na plánovaný projekt verejno-súkromného partnerstva, v rámci ktorého sa má vybudovať bratislavský diaľničný obchvat. Predpokladané ročné náklady vlády vo výške viac než 50 miliónov EUR predstavujú pre budúce rozpočty nezanedbateľnú záťaž. V dlhodobejšom horizonte sa môže stať, že vzhľadom na rastúce náklady súvisiace so starnutím obyvateľstva – najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti – sa relatívne zdravá dlhová pozícia Slovenska dostane pod tlak ( 2 ). ( 2 ) Pozri Európska komisia (2016): Správa o fiškálnej udržateľnosti 2015, European Economy, Institutional Paper 018. 1. Uvedenie do problematiky: Hospodárska situácia a výhľad 9 Rám ček 1.1: Investičné výzvy Makroekonomická perspektíva Škrty súkromných aj verejných investičných výdavkov od začiatku krízy prehlbujú regionálne rozdiely a môžu ohroziť budúcu hospodársku konvergenciu. Verejné investície sa výrazne znížili, keďže v snahe splniť konsolidačné požiadavky došlo k zníženiu domáceho financovania, a financovanie z prostriedkov EÚ takmer všetkých operačných programov sa v roku 2014 zastavilo po tom, ako sa zistili nezrovnalosti vo verejnom obstarávaní a pri hodnotení a vyberaní projektov oprávnených na financovanie z prostriedkov EÚ. Nerovnomerné rozdelenie investícií medzi regiónmi prehlbuje regionálne rozdiely. Členenie podľa zložiek ukazuje, že zariadenia sú najsilnejšou hnacou silou investícií na Slovensku, čo odzrkadľuje veľké zameranie celkovej produkcie na výrobu (graf 1a). Investície do výstavby inej než do obytných jednotiek sú na ústupe a tento trend bude pravdepodobne pokračovať. V nadchádzajúcich rokoch sa očakáva, že rast verejných investícií bude do istej miery zaostávať za rastom HDP, keďže čerpanie finančných prostriedkov EÚ sa podľa očakávaní v prvých rokoch programového obdobia 2014 – 2020 spomalí. Povzbudivé však je, že súkromné investície sa podľa očakávaní posilnia, čím sa čiastočne vykompenzuje pokles verejných výdavkov na investície (graf 1b). Štrukturálne a kohézne fondy EÚ (vrátane vnútroštátneho spolufinancovania) v rokoch 2011 až 2013 predstavovali 86 % verejných investícií Slovenska. Využívanie dostupných finančných prostriedkov EÚ možno merať mierou absorpcie, ktorá predstavuje pomer skutočne vyplatených p rostriedkov z celkovo alokovaných prostriedkov, pričom Slovensko bolo až do roku 2009 približne na úrovni priemeru EÚ. P o tomto roku miera absorpcie klesla (graf 2a) z dôvodu komplikovaných postupov, slabých administratívnych kapacít a chýbajúcich investičných stratégií. Absorpciu poznačili aj finančné opravy vyplývajúce zo zlého riadenia fondov, a to najmä počas pozastavenia programu v roku 2014. Komisia odhaduje, že v roku 2015, ktorý je posledným rokom, v ktorom bolo možné čerpať financovanie z programového obdobia 2007 – 2013, miera absorpcie dosiahne takmer 25 % celkových pridelených rozpočtových prostriedkov EÚ, čím sa celková absorpcia finančných prostriedkov počas programového obdobia dostane na úroveň približne 85 %. 0 5 10 15 20 25 30 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Graf 1b: Verejné a súkromné investície ako % HDP, 2000 - 2017, Slovensko a priemer EÚ Verejné investície SK Súkromné investície SK Verejné investície EÚ-28 Súkromné investície EÚ-28 % prognóza 0 4 8 12 16 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Graf 1a: Investície podľa zložiek ako % HDP, 2000 - 2017, Slovensko a priemer EÚ Zariadenia SK Ostatná výstavba SK Zariadenia EÚ-28 Ostatná výstavba EÚ-28 Obytné jednotky SK SK iné než výstavba alebo zariadenia Obytné jednotky EÚ-28 EÚ-28 iné než výstavba alebo zariadenia % prognóza 0 1 2 3 4 5 6 7 8 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 % HDP Graf 2b: Verejné investície v susedných krajinách Verejné investície SK Verejné investície HU Verejné investície PL Verejné investície CZ prognóza SK 2% 3% 5% 9% 9% 13% 12% 7% 25% 0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% Graf 2a: Miera absorpcie prostriedkov EÚ v programovom období 2007 - 2013 (% celkových pridelených prostriedkov) Slovensko Priemer EÚ (pokračovanie na ďalšej strane) 1. Uvedenie do problematiky: Hospodárska situácia a výhľad 10 Rámček (pokračovanie) Prílev priamych zahraničných investícií (PZI) výrazne klesol v dôsledku celosvetovej finančnej krízy a verejné investície na Slovensku boli historicky nižšie než v iných krajinách regiónu. V dôsledku krízy došlo k poklesu súkromných investícií, a to o viac než pri verejných investíciách, najmä pokiaľ ide o prílev PZI, ktoré dosiahli v priemere 7,8 % HDP v rokoch 2004 až 2008, no klesli na 2,1 % HDP v rokoch 2009 až 2014. Verejné investície na Slovensku dosiahli v priemere 3,5 % HDP v období rokov 2000 až 2014 v porovnaní s úrovňou 4,2 % v susedných krajinách (graf 2b). Vzhľadom na prehlbovanie regionálnych rozdielov na Slovensku existuje priestor na zlepšenie dopravných spojení medzi západom krajiny a menej rozvinutým stredoslovenským a východoslovenským regiónom (oddiel 2.6). Posúdenie investičných prekážok V snahe vypracovať prehľad prekážok pre investovanie v členských štátoch Komisia nedávno uverejnila špecifické profily krajín (1 ). Tento rámček dopĺňa zistenia profilu Slovenska. Problematické miesta pri investovaní sú na Slovensku spôsobené najmä regulačnými prekážkami v podnikateľskom prostredí (oddiel 2.4) a nízkou efektívnosťou verejnej správy (oddiel 2.5). Úroveň digitalizácie verejnej správy a využívania služieb elektronickej verejnej správy je nízka. Zdĺhavé súdne konania v občianskoprávnych a obchodných sporoch vrátane konkurzných konaní poškodzujú podnikateľské prostredie. Nedostatky pretrvávajú aj v systéme verejného obstarávania a obmedzujú hospodársku súťaž. Úroveň vnímanej korupcie zostáva vysoká a vplyv stratégií boja proti korupcii obmedzujú inštitucionálne nedostatky. Tieto faktory odrádzajú menšie zahraničné spoločnosti od toho, aby investovali na Slovensku, a ovplyvňujú investičné rozhodnutia miestnych malých a stredných podnikov. Existujú aj iné odvetvové investičné prekážky, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie, vzhľadom na čo je potrebné ďalšie úsilie, aby sa realizoval ekonomický potenciál Slovenska. Slabý prístup k celoživotnému vzdelávaniu a slabá schopnosť systému vzdelávania reagovať na p otreby trhu práce sa premieta do nedostatku kvalifikovaných pracovníkov, ktorý brzdí rast a zamestnanosť (oddiel 2.3). Vysoká úroveň regulácie vo väčšine sieťových odvetví a environmentálne škodlivé dotácie sa premietajú do vyšších cien vstupných faktorov, najmä elektrickej energie, pre slovenské spoločnosti, čo ohrozuje ich konkurencieschopnosť (oddiely 2.4 a 2.6). Dosiahli sa zlepšenia rámca pre výskum a inovácie, no sú obmedzeného rázu (oddiel 2.6). Postupy na získanie stavebného povolenia boli racionalizované len pri rozsiahlych investíciách, v dôsledku čoho sú pre MSP stále veľkou výzvou (oddiel 2.6). Zdá sa, že v doprave sú potrebné značné investície (oddiel 2.6), keďže aj napriek mnohým možnostiam financovania je pokrok pri odstraňovaní nedostatkov v oblasti infraštruktúry pomalý. Nízka energetická efektívnosť predstavuje pre Slovensko výzvu tak z hľadiska environmentálneho, ako aj z hľadiska hospodárskej súťaže (oddiel 2.6). ( 1 ) Pozri „Investičné výzvy členských štátov“, SWD(2015) 400 final/2 (http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/2016/ags2016_challenges_ms_investment_environments_en.pdf). 1. Uvedenie do problematiky: Hospodárska situácia a výhľad 11 Rámček 1.2: Príspevok rozpočtu EÚ k štrukturálnej zmene Slovensko je rozsiahlym príjemcom prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a v období rokov 2014 – 2020 môže dostať až 15,3 miliardy EUR. Zodpovedá to 2,6 % HDP ročne a 64,7 % očakávaných vnútroštátnych verejných investícií do oblastí, ktoré sú z EŠIF podporované. V snahe splniť ex ante kondicionality bol zavedený celý rad stratégií a právnych predpisov, napríklad v oblasti digitálneho rastu a siete novej generácie, odborného vzdelávania, riadenia ľudských zdrojov alebo prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, s cieľom zabezpečiť cielené a účinné investície z uvedených fondov. Na reformy v oblastiach, ako je verejné obstarávanie, štátna služba a dokončenie hlavného dopravného plánu, sa stále čaká a ich dokončenie sa očakáva do konca roku 2016. Ak sa ex ante kondicionality nesplnia do konca roku 2016, Komisia môže pozastaviť priebežné vyplácanie prostriedkov na prioritné oblasti dotknutého programu. Programy Slovenska v rámci EŠIF sú dôrazne zamerané na priority a výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra (napríklad približne 90 % rozpočtových prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu sa využíva na riešenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny z posledných rokov). Medzi kľúčové oblasti investícií patria zlepšenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy, dosiahnutie vyššej udržateľnosti zdravotnej starostlivosti, opatrenia trhu práce zamerané na nezamestnaných pracovníkov a znevýhodnené skupiny, zlepšenie podnikateľského prostredia a významné investície do reformy verejnej správy (vrátane reformy justície a efektívnejšieho verejného obstarávania). Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) je do slovenského operačného programu Ľudské zdroje integrovaná ako osobitná prioritná os. Na činnosti v rámci tejto prioritnej osi bude vyčlenených celkovo 194 miliónov EUR, z čoho 72 miliónov z iniciatívy YEI. Pravidelné monitorovanie vykonávania zahŕňa predloženie správy v polovici roka 2017 o prispení finančných prostriedkov k cieľom stratégie Európa 2020 a o pokroku pri riešení príslušných štrukturálnych reforiem s cieľom maximalizovať využívanie financovania EÚ (najmä v odvetviach výskumu, vývoja a inovácií, zamestnanosti, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti a v oblasti verejného obstarávania). Financovanie v rámci nového Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), programu Horizont 2020, Nástroja na prepájanie Európy a ostatných priamo riadených fondov EÚ by malo byť doplnkom k využívaniu EŠIF. V nadväznosti na prvé kolá výziev na predkladanie projektov v rámci Nástroja na prepájanie Európy Slovensko podpísalo dohody v hodnote 52 miliónov EUR na dopravné projekty. Viac informácií o využívaní EŠIF na Slovensku nájdete na adrese: https://cohesiondata.ec.europa.eu/countries/SK. 1. Uvedenie do problematiky: Hospodárska situácia a výhľad 12 Tabuľka 1.1: Kľúčové ekonomické, finančné a sociálne ukazovatele – Slovensko 2003-2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Reálny HDP (medziročne) 7,3 5,7 -5,5 5,1 2,8 1,5 1,4 2,5 3,5 3,2 3,4 Súkromná spotreba (medziročne) 6,1 6,0 -0,5 0,4 -0,6 -0,4 -0,8 2,3 2,3 3,4 3,0 Verejná spotreba (medziročne) 3,5 6,7 6,0 1,8 -1,7 -2,6 2,2 5,9 3,7 1,4 2,3 Tvorba hrubého fixného kapitálu (medziročne) 7,2 1,6 -18,7 7,2 12,7 -9,2 -1,1 3,5 12,7 3,8 5,7 Vývoz tovaru a služieb (medziročne) 17,9 3,0 -16,8 15,7 12,0 9,3 6,2 3,6 6,4 4,6 5,7 Dovoz tovaru a služieb (medziročne) 14,8 3,6 -18,8 14,7 9,6 2,5 5,1 4,3 7,8 4,5 5,8 Produkčná medzera 1,3 7,2 -2,1 -0,4 -0,9 -1,8 -2,4 -1,9 -1,1 -0,7 -0,3 Potenciálny rast (medziročne) 5,2 5,4 3,5 3,4 3,4 2,5 2,0 2,0 2,6 2,8 3,0 Príspevok k rastu HDP: Domáci dopyt (medziročne) 5,6 4,9 -4,0 2,2 2,1 -2,9 -0,3 3,1 4,6 3,0 3,4 Zásoby (medziročne) 0,1 1,2 -3,6 2,4 -1,0 -1,3 0,6 -0,2 -0,2 0,0 0,0 Čistý vývoz (medziročne) 1,6 -0,5 2,1 0,5 1,7 5,7 1,2 -0,4 -1,0 0,2 0,0 Príspevok k potenciálnemu rastu HDP: Celková práca (hod.) (medziročne) 0,3 0,8 0,7 0,6 0,6 0,4 0,3 0,4 0,4 0,5 0,5 Kumulácia kapitálu (medziročne) 1,2 1,6 0,3 0,5 0,8 0,2 0,0 0,0 0,5 0,7 0,8 Celková produktivita faktorov (medziročne) 3,7 3,1 2,5 2,3 1,9 1,8 1,7 1,6 1,6 1,6 1,7 Saldo bežného účtu (% HDP), platobná bilancia -9,0 -6,4 -3,5 -4,7 -5,0 0,9 2,0 0,1 . . . Obchodné saldo (% HDP), obchodná bilancia -3,6 -2,3 -1,1 -1,1 -0,4 4,0 4,7 3,9 . . . Obchodné podmienky, tovar a služby (medziročne) -0,7 -1,6 -1,1 -0,6 -1,3 -1,2 -0,5 0,0 -0,1 0,2 -0,1 Saldo kapitálového účtu (% HDP) 0,3 1,2 0,8 1,5 1,3 2,0 1,4 1,0 . . . Čistá medzinárodná investičná pozícia (% HDP) -56,6 -56,1 -66,7 -62,1 -64,6 -62,0 -63,6 -69,0 . . . Čistý obchodovateľný externý dlh (% HDP)1 1.5* -6.4* -11.0* -10.1* -11.7* -10.1* -12,9 -16,7 . . . Hrubý obchodovateľný externý dlh (% HDP)1 51,5 41,3 61,7 62,0 60,8 58,0 65,1 73,4 . . . Výkonnosť vývozu oproti vyspelým krajinám (% zmena za 5 rokov) . 72.1* 18,8 12,4 6,2 0,5 4,7 10,05 . . . Podiel na vývoznom trhu, tovar a služby (medziročne) 6,5 -2,1 -7,2 -4,7 3,4 0,8 4,7 -0,8 . . . Čisté toky zahraničných priamych investícií (% HDP) -7,2 -4,4 1,0 -0,9 -2,8 -3,2 0,3 0,2 . . . Miera úspor domácností (čisté úspory ako percento čistého disponibilného príjmu) 0,9 0,8 2,3 4,7 2,9 1,7 2,9 3,8 . . . Tok súkromných úverov (konsolidovaný, % HDP) 6,4 11,0 3,1 3,1 3,0 3,1 5,3 3,9 . . . Dlh súkromného sektora, konsolidovaný (% HDP) 51,3 65,3 69,9 68,1 71,0 71,3 74,8 76,2 . . . z čoho dlh domácností, konsolidovaný (% HDP) 12,0 20,9 23,8 24,8 26,5 27,8 29,7 31,6 . . . z čoho dlh nefin. korporácií, konsolidovaný (% HDP) 39,3 44,4 46,1 43,3 44,5 43,5 45,1 43,8 . . . Korporácie, čisté pôžičky poskytnuté (+) alebo prijaté (-) (% HDP) -3,0 -1,8 5,2 2,5 -0,1 5,8 4,2 1,5 1,3 -1,6 -2,0 Korporácie, hrubý prevádzkový prebytok (% HDP) 26,7 28,0 24,7 26,7 26,4 26,9 26,7 25,7 25,5 25,5 25,7 Domácnosti, čisté pôžičky poskytnuté (+) alebo prijaté (-) (% HDP) -1,4 -1,6 0,1 1,8 0,4 0,2 0,7 1,4 1,2 1,4 1,5 Index cien nehnuteľností upravený o defláciu (medziročne) 25,6 12,9 -12,8 -4,9 -5,2 -5,9 -0,4 1,6 . . . Investície do obytných nehnuteľností (% HDP) 2,8 2,5 3,0 2,6 2,4 2,3 2,7 2,6 . . . Deflátor HDP (medziročne) 3,5 2,8 -1,2 0,5 1,6 1,3 0,5 -0,2 -0,3 0,6 1,5 Harmonizovaný index spotr. cien (HICP, medziročne) 5,0 3,9 0,9 0,7 4,1 3,7 1,5 -0,1 -0,3 0,3 1,7 Nominálne odmeňovanie na zamestnanca (medziročne) 8,3 6,6 2,6 5,5 2,0 2,6 2,6 1,8 2,1 3,0 3,1 Produktivita práce (reálna, na zamest. osobu, medziročne) 5,9 2,4 -3,6 6,7 1,0 1,5 2,2 1,1 . . . Jednotkové náklady práce (ULC, celé hospodárstvo, 2,3 4,1 6,4 -1,2 1,0 1,1 0,3 0,7 0,6 1,1 0,9 Reálne jednotkové náklady práce (medziročne) -1,1 1,3 7,6 -1,6 -0,7 -0,2 -0,2 0,9 0,9 0,5 -0,7 Reálny efektívny výmenný kurz (ULC, medziročne) 6,4 8,4 8,9 -3,2 0,5 -1,8 0,2 0,2 -1,8 0,4 . Reálny efektívny výmenný kurz (HICP, medziročne) 8,0 8,3 6,9 -4,2 1,0 0,1 0,9 0,3 -1,6 0,9 -0,4 Daňovo-odvodové zaťaženie práce slobodnej osoby zarábajúcej priemernú mzdu (%) 21,7 22,8 21,4 21,5 22,9 22,8 22,8 22,9 . . . Daňovo-odvodové zaťaženie práce slobodnej osoby zarábajúcej 50% priemernej mzdy (%) 14.7* 15.8 12.9 13.1 15.9 15.7 15.7 15.9 . . . Celkové záväzky finančného sektora, nekonsolidované (medziročne) 6,5 8,7 6,3 4,1 0,4 1,2 3,5 5,1 . . . Pomer Tier 1 (%)2 . 21.9 20.9 19.2 16.9 16.3 17.3 16.6 . . . Návratnost kapitálu (%)3 . 3.8 6.7 8.6 -0.8 5.7 6.7 5.2 . . . Hrubý nesplácaný dlh (% celkových dlhových nástrojov a celkových úverov a preddavkov)4 . 1.7 3.5 3.9 4.0 3.8 3.8 4.1 . . . Miera nezamestnanosti 15,4 9,6 12,1 14,5 13,7 14,0 14,2 13,2 11,5 10,3 9,3 Miera dlhodobej nezamestnanosti (% aktívnej populácie) 10,8 6,7 6,5 9,3 9,3 9,4 10,0 9,3 . . . Miera nezamestnanosti mladých ľudí (% aktívnej populácie v rovnakej vekovej skupine) 29,0 19,3 27,6 33,9 33,7 34,0 33,7 29,7 26,4 . . Miera ekonomickej aktivity (veková skupina 15 - 64 rokov) 69,1 68,8 68,4 68,7 68,7 69,4 69,9 70,3 . . . Ľudia ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením 26,7 20,6 19,6 20,6 20,6 20,5 19,8 18,4 . . . Osoby žijúce v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce (% celkovej populácie vo veku do 60 rokov) 6,4 5,2 5,6 7,9 7,7 7,2 7,6 7,1 . . . Saldo verejných financií (% HDP) -2,7 -2,3 -7,9 -7,5 -4,1 -4,2 -2,6 -2,8 -2,7 -2,1 -1,7 Pomer daní k HDP (%) 30,5 28,7 28,5 27,8 28,4 28,0 30,0 30,9 31,5 31,2 31,3 Štrukturálne saldo rozpočtu (% HDP) . . . -7,1 -4,1 -3,6 -1,7 -2,0 -2,1 -1,8 -1,6 Hrubý dlh verejných financií (% HDP) 35,4 28,2 36,0 40,8 43,3 51,9 54,6 53,5 52,3 51,9 51,2 prognóza 1) Súčet portfóliových dlhových nástrojov, iných investičných a rezervných aktív 2,3) Domáce bankové skupiny a samostatné banky. 4) Domáce bankové skupiny a samostatné banky, dcérske spoločnosti kontrolované zo zahraničia (EÚ a mimo EÚ) a pobočky kontrolované zo zahraničia (EÚ a mimo EÚ). *) Označuje BPM5 a/alebo ESA95. Zdroj: Európska komisia, prognóza zo zimy 2016; ECB 13 Dane Daňové zaťaženie je na Slovensku nízke, pričom odvody predstavujú dôležitý zdroj príjmov. Pomer daní k HDP je na Slovensku 31 % HDP, vďaka čomu patrí Slovensko ku krajinám EÚ s najnižším daňovým zaťažením. V roku 2014 dane predstavovali približne 80 % všetkých príjmov, čo je jedno z najnižších čísel v EÚ. Zloženie daňových príjmov bolo v priebehu času relatívne stabilné a výraznou mierou sa opieralo o odvody (oddiel 2.3), pričom príjmy z daní z príjmu a majetku sú porovnateľne nízke (graf 2.1.1). Hoci dane z produkcie a dovozu (napr. DPH) ako podiel na HDP sú pod priemerom EÚ, pre Slovensko sú druhým najväčším zdrojom príjmov. Graf 2.1.1: Dane na Slovensku v roku 2014 10,6 13,4 34,3 33,7 6,8 12,8 21,8 32,2 13,6 13,4 43,9 33,7 0,3 0,6 0 20 40 60 80 100 SK EÚ-28 SK EÚ-28 % HDP % celku % Dane z produkcie a dovozu Dane z príjmu a majetku Odvody Kapitálové dane Zdroj: Európska komisia Opatrenia na boj proti daňovým podvodom prispeli k zlepšeniu výberu daní. V rámci akčného plánu pre boj proti daňovým podvodom vláda od roku 2012 realizovala približne 50 opatrení. Medzi najvýznamnejšie z nich patrili kontrolný výkaz DPH (3 ) a povinný preddavok na DPH pri registrácii v prípade vysoko rizikových žiadateľov. Efektívna sadzba DPH vzrástla z rekordne nízkej hodnoty v treťom štvrťroku 2012 a v posledných štvrťrokoch sa stabilizovala na úrovni približne 14,5 %. Ministerstvo financií odhaduje, že efektívnosť výberu DPH priniesla v rokoch 2013 – 2014 hlavne v dôsledku opatrení proti podvodom dodatočné príjmy z DPH vo výške 1,2 % HDP. V roku 2015 sa očakáva podobné zlepšenie. Pokračujúce vysoké výpadky príjmov z DPH naznačujú, že v daňovej disciplíne v oblasti DPH existujú nedostatky. Relatívne nízky výnosový ukazovateľ DPH (4 ) (48,6 % v roku 2014) a „riešiteľná“ medzera v politike (5 ) (3 % v roku 2013) naznačujú, že hlavným problémom je disciplína. To potvrdzuje aj rozdiel pri dodržiavaní predpisov o DPH ( 6 ), ktorý je znázornený v grafe 2.1.2. Hoci v roku 2013 došlo k jeho poklesu, stále patrí medzi najvyššie v EÚ. Ministerstvo financií odhaduje, že výpadky príjmov z DPH sa v roku 2014 ďalej zhoršili, no v roku 2015 sa očakáva ich stabilizácia (7 ). ( 3 ) Kontrolné výkazy sa týkajú všetkých faktúr platcov DPH a daňovým orgánom umožňujú krížovú kontrolu transakcií. ( 4 ) Je to pomer medzi skutočne vybranou DPH a teoretickou situáciou, pri ktorej došlo k uloženiu DPH v štandardnej sadzbe na všetku spotrebu a všetka daň bola vybratá. ( 5 ) „Riešiteľná“ medzera v politike meria príjmy z DPH ušlé v dôsledku existencie znížených sadzieb a výnimiek ako percentuálny podiel na teoretických príjmoch pri štandardnej sadzbe po odpočítaní finančných služieb, imputovaného nájomného a verejných statkov. ( 6 ) Rozdiel pri dodržiavaní predpisov má dve zložky. Medzera vo výmere zachytáva rozdiel medzi potenciálnou daňou a vymeranou výškou splatnej dane. Medzera vo výbere zachytáva rozdiel medzi výškou dane, ktorá bola vymeraná ako splatná, a skutočnou vybranou výškou dane. ( 7 ) Ministerstvo odhaduje, že výpadky príjmov z DPH v roku 2014 predstavovali 29,5 %, pričom v roku 2015 by malo dôjsť k zníženiu toho čísla na 29,2 % (Daňový report Slovenskej republiky 2015). 2. ŠTRUKTURÁLNE OTÁZKY Tento oddiel obsahuje analýzu štrukturálnych hospodárskych a sociálnych problémov Slovenska. V snahe zamerať sa na oblasti politiky, ktoré boli obsiahnuté v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny z roku 2015, sa v tomto oddiele analyzuje systém zdaňovania a sektor zdravotnej starostlivosti, trh práce a systém vzdelávania, ako aj verejná správa vrátane verejného obstarávania. 2.1. DAŇOVÝ SYSTÉM A DAŇOVÉ ZAŤAŽENIE 2.1. Daňový systém a daňové zaťaženie 14 Zlepšenia vo výbere daní nesprevádzala zlepšená stratégia daňovej disciplíny. Výber DPH sa v posledných rokoch zlepšil, aj keď pri úplnom hodnotení výsledkov v oblasti výberu DPH by sa mali brať do úvahy tak bežné dane, ako aj dane vybrané po splatnosti. Vysoká úroveň vracania DPH by mohla naznačovať existenciu podvodov s vratkami dane (8 ) a vyžaduje si náležité posúdenie základných faktorov. Zlepšenie celkovej daňovej disciplíny a výberu DPH si v dlhodobom horizonte vyžaduje posilnenie tak auditových kapacít, ako aj presnosti vymeriavania dane v budúcich daňových obdobiach, pričom zároveň by malo dôjsť k zvýšeniu dobrovoľnej daňovej disciplíny daňovníkov. Graf 2.1.2: Rozdiel pri dodržiavaní predpisov o DPH (2013) -6% -5% -4% -3% -2% -1% 0% 1% 2% 3% 4% 0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% 35% 40% 45% RO LT SK GR IT LV PL MT HU CZ BG EE ES AT DE IE BE UK DK PT FR SI LU SE NL FI Výpadky z príjmov z DPH ako % teoretickej DPH Ročná zmena (vpravo) Zdroj: CASE a CPB (2015) Slovensko zaviedlo aktualizovanú stratégiu boja proti podvodom. V júli 2015 Slovensko prezentovalo aktualizovanú stratégiu boja proti daňovým podvodom. V nadväznosti na stručné posúdenie pôvodnej stratégie zavedenej v roku 2012 sa v novej stratégii prezentuje 30 dodatočných opatrení. Týkajú sa problematiky zdaňovania v oblastiach trestného práva (napr. trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ( 8 ) Vysoká miera vratiek dane by mohla byť spôsobená aj veľkou otvorenosťou slovenského hospodárstva (t. j. vývozcovia platia DPH za svoje nákupy, no za vývoz sa DPH neuhrádza). Vzhľadom na veľké výpadky príjmov z DPH však ide o menej pravdepodobný dôvod vysokých vratiek dane. zavedenia agentov a spoločností v utajení), obchodného práva (napr. elektronickej archivácie účtovných kníh) a daňového práva (napr. zrušenia povolení pre živnostníkov, registra rizikových daňovníkov). Keďže stratégia neobsahuje žiadne kvantitatívne ciele, posudzovanie vplyvu opatrení a stratégie ako celku sa môže ukázať ako zložité ( 9 ). Graf 2.1.3: Náklady daňovej správy ako podiel na daňových príjmoch (2013) priemer OECD 0,0 0,2 0,4 0,6 0,8 1,0 1,2 1,4 1,6 1,8 2,0 JP PL SK DE CZ BE CA HU FR IT PT NL IL AU LU SI IE NZ FI KR GB MX AT ES CL TR DK US NO EE SE CH Zdroj: OECD (2015), Daňová správa v roku 2015 Sústreďovanie úsilia a zdrojov daňovej správy na výber DPH v posledných rokoch sa vyplatilo, no zároveň mohlo dôjsť k zanedbaniu iných oblastí. Audity súvisiace s DPH predstavovali približne 80 % všetkých daňových kontrol za posledných niekoľko rokov. V kombinácii s ďalšími opatreniami to viedlo k markantnému zlepšeniu výberu DPH. Ak sa však celková efektívnosť slovenskej daňovej správy posudzuje na základe niekoľkých kritérií, k výraznejšiemu zlepšeniu nedošlo (10). Na základe najnovších dostupných údajov Slovensko len v malej miere využíva predvyplnené daňové priznania, nesporné daňové dlhy ako podiel na čistých príjmoch sú ( 9 ) Podľa odhadov ministerstva financií sa výpadky príjmov z DPH v roku 2014 v porovnaní s rokom 2012 znížili približne o 25 %, čoho hlavnou príčinou bola pôvodná stratégia boja proti daňovým podvodom. ( 10) Daňové reformy v členských štátoch EÚ: správa za rok 2015, European Economy, Institutional Paper 008, Generálne riaditeľstvo pre dane a colnú úniu, Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti. 2.1. Daňový systém a daňové zaťaženie 15 výrazne nad priemerom EÚ a pomer administratívnych nákladov k čistým príjmom je vysoký (graf 2.1.3). Finančná správa investovala nemalé prostriedky (11) do IT systémov, ktoré nie sú integrované s ostatnými inštitúciami (napr. s bankami, políciou). To sa plánuje v aktualizovanej stratégii boja proti podvodom. Zdá sa, že sa nedostatočne využívajú analýzy rizika spojeného s daňovníkmi a možnosť cielených daňových auditov. Daňová správa prideľuje pomerne malý počet svojich pracovníkov na vymáhanie daňových dlhov. V roku 2013 sa len asi 4 % pracovníkov daňovej správy zaoberalo vymáhaním daňových dlhov. Zdá sa, že projekt zameraný na zjednotenie výberu daní a odvodov – UNITAS – v súčasnosti veľmi nenapreduje. Prioritou zostáva zriadenie náležite vymedzenej základne pre daň z príjmov právnických osôb a boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Zdá sa, že sprísnenie daňových pravidiel o prenášaní strát do budúcich období z roku 2014 a režim zaobchádzania s odpismi z roku 2015 priniesli dodatočné príjmy z daní z príjmov právnických osôb. Vyše polovica všetkých spoločností však túto daň neplatí (12). Z toho vyplýva, že existuje priestor na zlepšenie daňových pravidiel prostredníctvom zavedenia udržateľného režimu daňovo odpočítateľných výdavkov a strát. Dosiahnuť by sa to mohlo prostredníctvom primeraných kritérií pre prípustné obchodné výdavky a stanovením pravidiel pre presmerovanie daňových strát v prípade reštrukturalizácie. Nedávno došlo k prijatiu všeobecných pravidiel proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a pravidiel o podkapitalizácii. To by mohlo pomôcť predchádzať vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Režim sankcií navyše napriek nedávnej reforme neobsahuje špecifické administratívne sankcie za vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové podvody. ( 11) Slovensko je jednou z tých krajín OECD, ktoré na IT systémy vynakladajú pomerne vysoké percento svojich nákladov. ( 12) V rokoch 2004 – 2011 približne 19 % spoločností opakovane deklarovalo nulovú daňovú povinnosť a 11 % všetkých spoločností opakovane vykázalo finančnú stratu. Remeta, J. et al. (2015), „Moving Beyond the Flat Tax – Tax Policy Reform in the Slovak Republic“, OECD Taxation Working Papers, č. 22, OECD Publishing, strana 35. Náklady na dodržiavanie daňových predpisov pre podniky sa znížili. Zdá sa, že niektorými opatreniami sa skrátil čas potrebný na zaplatenie dane a podanie daňového priznania, čím sa znížili náklady na dodržiavanie predpisov a zmiernilo zaťaženie podnikov. Zlepšenie elektronického podávania daňového priznania a platby DPH viedlo k skráteniu času potrebného na plnenie daňových povinností o 20 hodín. Počet platieb potrebných na uhradenie DPH sa v roku 2014 znížil o polovicu (13). Pri všetkých daniach tieto ukazovatele teraz už zodpovedajú priemeru EÚ. Hotovostná metóda platenia DPH zavedená v októbri 2015 má potenciál zlepšiť peňažné toky MSP. Firemní daňovníci naďalej hlásia, že systém daní z príjmu a zo mzdy je stále zložitý, pretože obsahuje vysoký počet parametrov, osobitných režimov a výnimiek. Aj proces zberu údajov sa zdá byť pre podniky zaťažujúci ( 14). Zdaňovanie majetku je na Slovensku nízke. Periodická daň z nehnuteľného majetku je nízka, keďže príslušné daňové sadzby sú nízke a ukladajú sa na základe rozlohy. Keďže podkladový základ dane neodzrkadľuje trhovú hodnotu, pri zdaňovaní nehnuteľného majetku určeného na bývanie sa pozitívne neprejavil silný rast cien v rokoch 2005 – 2008. Takže príjmy z daní z majetku patria medzi najnižšie v EÚ. Ak by sa zaviedol systém, v rámci ktorého by sa odzrkadľovala trhová hodnota zdaňovaného majetku, mohol by sa znížiť regresívny charakter tejto dane a v strednodobom až dlhodobom horizonte by sa získali zdroje na to, aby bol daňový systém priaznivejšie naklonený rastu. Navyše darovaný a dedený majetok sa nezdaňuje. Na rozdiel od investícií do iných finančných aktív sú od roku 2011 kapitálové zisky z odpredaja nehnuteľného majetku po uplynutí piatich rokov vlastníctva oslobodené od dane. Posilniť by sa mohli daňové stimuly, ktoré by pomohli plniť environmentálne ciele. Cena elektrickej energie zahŕňa poplatok na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov (oddiel 2.6). Od roku 2005 však zahŕňa aj výkupnú tarifu ( 13) Štúdie PWC a Svetovej banky o platení daní z rokov 2016 a 2015. ( 14) Pozri The Slovak Spectator, 2. marec 2015: http://spectator.sme.sk/c/20056231/changes-to-corporatetax-make-slow-progress.html – spomína sa tu „zbytočná administratívna práca“ a stav, kedy správy žiadajú o „tie isté informácie od podnikateľa dvakrát“. 2.1. Daňový systém a daňové zaťaženie 16 na podporu výroby elektrickej energie z domáceho uhlia, ktorá má negatívny vplyv na životné prostredie. Táto tarifa zároveň zvyšuje sieťové náklady a koncovú cenu elektrickej energie, čo má vplyv na konkurencieschopnosť domácich spoločností. Systém zdaňovania stále obsahuje priaznivé stimuly na využívanie firemných automobilov, hoci sa nezdá, že by Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami OECD prílišnou mierou dotovalo firemné automobily. Vzhľadom na to, že percentuálna sadzba používaná na výpočet zdaniteľnej sumy tohto zamestnaneckého benefitu je nízka, a vzhľadom na to, že v tejto dani sa neberie do úvahy prejazdený počet kilometrov ani množstvo emisií, je však výška ušlej dane v porovnaní s príjmami získanými zo zdaňovania firemných automobilov jednou z najnižších v rámci OECD. ( 15) ( 15) Harding, M. (2014), „Personal Tax Treatment of Company Cars and Commuting Expenses: Estimating the Fiscal and Environmental Costs“ (Daňový režim pre firemné autá a dochádzanie do práce: odhad fiškálnych a environmentálnych nákladov), OECD Taxation Working Papers, č. 20, OECD Publishing. 17 Fiškálny rámec Slabým miestom fiškálneho rámca je naďalej strednodobé rozpočtovanie. Slovensko prijalo opatrenia na posilnenie svojho fiškálneho rámca, a to najmä v roku 2013, keď prijalo pravidlo vyrovnaného rozpočtu a posilnilo rozpočtové pravidlá pre miestne samosprávy. Tým sa však nevyriešili nedostatky strednodobého rozpočtovania. Záverečné roky viacročného rozpočtu sú len orientačné a záväzné výdavkové stropy, s ktorými sa počítalo v ústavnom zákone z roku 2011, doposiaľ prijaté neboli. Fiškálne ciele pre verejnú správu stanovuje ústredná štátna správa bez toho, aby pred tým konzultovala s miestnymi orgánmi, ktorých účasť na celkovom rozpočtovom procese je vo všeobecnosti limitovaná. V rokoch 2014 a 2015 parlament výnimočne a jednostranne upravil oficiálne prognózy daňových príjmov, ktoré pôvodne pripravil Inštitút finančnej politiky ministerstva financií. Tieto daňové prognózy schválil tak Výbor pre daňové prognózy, zriadený na základe ústavného zákona s cieľom zlepšiť transparentnosť a verejnú kontrolu rozpočtového procesu, ako aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť – slovenská fiškálna rada. Hoci nedávna parlamentná prax neobišla platnú legislatívu, hrozí, že sa zníži relevantnosť Výboru pre daňové prognózy pri zabezpečovaní transparentnosti a náležitosti rozpočtového procesu (16). Plánované preskúmania výdavkov majú potenciál zlepšiť kvalitu rozpočtového procesu. V roku 2016 Slovensko plánuje spustiť pilotné projekty týkajúce sa preskúmaní výdavkov na základných a stredných školách, vo finančnej správe, na úradoch práce, ako aj účinnosti aktívnych politík trhu práce, pričom tieto preskúmania by sa od roku 2017 mali stať pravidelnou súčasťou rozpočtového procesu. Od preskúmaní sa očakáva, že v konkrétnych oblastiach verejnej politiky sa nimi identifikujú neefektívne vynaložené prostriedky. Tým by sa mohli uvoľniť verejné zdroje bez toho, aby došlo k potrebe plošných škrtov, a zároveň by sa pri verejných výdavkoch mohol zvýšiť pomer medzi kvalitou a cenou. ( 16) Článok 2 Štatútu Výboru pre daňové prognózy. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií Udržateľnosť verejných financií na Slovensku je v dlhodobom horizonte naďalej problematická. Ukazovateľ medzery dlhodobej udržateľnosti (S2) ( 17) ukazuje, že pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, Slovensku hrozí stredné riziko, a to aj napriek pomerne nízkej úrovni verejného dlhu (53,5 % HDP v roku 2014) a priaznivej východiskovej rozpočtovej pozícii. Tento výsledok je spôsobený predpokladaným rastom nákladov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti a dôchodkových výdavkov (graf 2.2.1). Predpokladaný nárast dôchodkových výdavkov na Slovensku do roku 2060 je jeden z najvyšších v EÚ a je spôsobený hlavne starnutím obyvateľstva a nízkou mierou pôrodnosti. Odhaduje sa, že podiel obyvateľstva vo veku 65 rokov a viac k obyvateľstvu vo veku 20 – 64 rokov sa v rozmedzí rokov 2020 až 2060 zvýši z 20 % na 72 % (podľa správy Európskej komisie o starnutí z roku 2015). ( 17) S2 určuje počiatočnú štrukturálnu úpravu nevyhnutnú na to, aby sa pomer hrubého verejného dlhu k HDP v neobmedzenom časovom horizonte stabilizoval. Na základe prognózy Komisie zo zimy 2016 sa odhaduje, že ukazovateľ S2 pre Slovensko bude 3,1 % HDP, pričom zložka zdravotnej starostlivosti k tomu prispeje mierou 1,3 percentuálneho bodu a zložka dôchodkov k tomu prispeje mierou 0,9 percentuálneho bodu. 2.2. FIŠKÁLNY RÁMEC A DLHODOBÁ FIŠKÁLNA UDRŽATEĽNOSŤ 2.2. Fiškálny rámec a dlhodobá fiškálna udržateľnosť 18 Graf 2.2.1: Predpokladané verejné výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva (% HDP) 0,2 0,6 5,7 7,7 8,1 10,2 0 2 4 6 8 10 12 2013 2020 2025 2030 2035 2040 2045 2050 2055 2060 % HDP výdavky na dlhodobú starostlivosť výdavky na zdravotnú starostlivosť výdavky na dôchodky Zdroj: Správa o starnutí obyvateľstva za rok 2015 Zákonný vek odchodu do dôchodku na Slovensku je relatívne nízky, čiastočne v dôsledku faktorov súvisiacich so strednou dĺžkou života. Zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku pre ženy a mužov sa od roku 2004 postupne zbližoval, pričom v roku 2013 dosiahol 62 rokov u mužov a 58,3 roka u žien. Vek odchodu do dôchodku bude naviazaný na strednú dĺžku života od roku 2017 a predpokladá sa, že v roku 2020 dosiahne u oboch pohlaví 62,8 roka, čo je značne pod úrovňou 65 rokov, ktorú má dosiahnuť väčšina členských štátov. Do roku 2030 má podľa prognóz dosiahnuť 64,1 rokov, vzhľadom na čo sa udrží pod priemerom EÚ. V dôchodkovom systéme došlo v roku 2015 k niekoľkým zmenám. V roku 2015 bol po štvrtýkrát otvorený druhý, súkromný dôchodkový pilier, po čom sa následne 160 000 sporiteľov na dôchodok rozhodlo tento súkromný dôchodkový systém opustiť (18). V júli 2015 vstúpili do platnosti minimálne dôchodkové dávky, čím došlo k zlepšeniu primeranosti dôchodkov. Očakávalo sa, že tieto dôchodkové dávky sa budú vzťahovať približne na 75 000 dôchodcov. Podľa informácií ministerstva práce došlo k novembru 2015 k zvýšeniu dôchodkov na minimálnu úroveň u viac než 36 000 dôchodcov. Primeranosť dôchodkov sa ( 18) Do verejného dôchodkového piliera bolo prevedených takmer 580 miliónov EUR. však má napriek tomu v dlhodobom horizonte zhoršovať. Do roku 2060 sa má pomer dávok (priemerné dôchodkové dávky delené priemernou hrubou mzdou) podľa očakávaní na Slovensku zhoršiť viac než v EÚ (19). Je to spôsobené skutočnosťou, že súčasná zákonná indexácia dôchodkov stanovuje nižšiu mieru rastu priemerného dôchodku, než je očakávaný rast priemernej hrubej mzdy. Miera náhrady (t. j. priemerný novoposkytnutý dôchodok delený priemernou mzdou) sa podľa očakávaní zníži len okrajovo, keďže novoposkytované dôchodky sú v súčasnosti viazané na rast miezd (20). Výdavky na zdravotnú starostlivosť sú hlavným faktorom zvyšovania nákladov súvisiacich so starnutím obyvateľstva. Výdavky na verejnú zdravotnú starostlivosť podľa očakávaní v dlhodobom horizonte narastú o 2 percentuálne body, hoci pôjde o nárast z relatívne nízkej úrovne (5,7 % HDP v roku 2013 v porovnaní so 6,9 % v EÚ). Zdá sa, že existuje značný priestor na zlepšovanie výsledkov v oblasti zdravia, konkrétne zvyšovaním nákladovej efektívnosti výdavkov na zdravotnú starostlivosť (graf 2.2.2). Napriek určitému zlepšeniu sú ukazovatele zdravotného stavu stále slabé (21). Ukazovatele zdravotného stavu sa pomaly zlepšujú, no stále nie sú v porovnaní s mnohými inými členským štátmi veľmi lichotivé. Stredná dĺžka života pri narodení je pod priemerom EÚ najmä v prípade mužov (72,9 roka na Slovensku oproti priemeru 77,8 roka v EÚ; údaje z roku 2013), ale aj v prípade žien (80,1 roka na Slovensku, 83,3 roka v EÚ). Priemerná doba, počas ktorej si ľudia užívajú dobrý zdravotný stav a sú bez invalidity (zdravé roky života), je najnižšia v EÚ v prípade žien a jedna z najnižších v prípade mužov. Vysoká miera úmrtnosti spôsobuje odhadované zníženie potenciálnej pracovnej sily Slovenska vo výške dodatočného 1,4 percentuálneho bodu oproti priemeru EÚ. Ukazovatele prístupu k zdravotnej starostlivosti vrátane nákladov, vzdialenosti ( 19) V prípade Slovenska sa očakáva, že pomer dávok sa do roku 2060 zníži približne o 12 percentuálnych bodov na 33,3 % oproti priemernému zníženiu v EÚ o menej než 9 percentuálnych bodov na 37,5 %. ( 20) 51,7 % v roku 2013, pokles na 49,4 % v roku 2060 v porovnaní s poklesom zo 46,3 % na 38,6 % v EÚ. ( 21) Zdravé roky života sa v rozmedzí rokov 2005 až 2013 zvýšili v prípade oboch pohlaví o viac než 4 roky a stredná dĺžka života o viac než 2 roky. 2.2. Fiškálny rámec a dlhodobá fiškálna udržateľnosť 19 a čakacích lehôt sú približne na úrovni priemeru EÚ. Podiel hotovostných doplatkov na celkových výdavkoch na zdravotnú starostlivosť je však pomerne vysoký (22 % v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 16 %) a dosť rozšírené sú aj úplatky ( 22). Graf 2.2.2: Potenciál zvýšiť počet rokov strávených v dobrom zdraví BE CZ DK UK EE IE EL ES HR FR IT CY LV LT LU HU MT PL AT NL PT RO SI SK FI SE DE 50 55 60 65 70 75 0 500 1000 1500 2000 2500 3000 3500 4000 Roky života v zdraví pri narodení Výdavky na zdravotnú starostlivosť na obyvateľa (EUR PPS) 1) Metodika správy bola uplatnená na údaje z roku 2012. 2) Vzťah medzi výdavkami na zdravotnú starostlivosť a strednou dĺžkou života v grafe nemožno vnímať ako kauzálny vzťah, ale ako štatistickú koreláciu. Výsledky v oblasti zdravotnej starostlivosti závisia aj od iných faktorov než výdavky na zdravotnú starostlivosť. Zdroj: Heijink R. et al. (2015) „Comparative efficiency of health systems, corrected for selected lifestyle factors“ (Macelliho správa) (Porovnateľná efektívnosť systémov zdravotnej starostlivosti upravená o vybrané faktory životného štýlu) Niekoľko verejných nemocníc je stále v nepriaznivej finančnej situácii, no boli prijaté kroky s cieľom predísť ďalšiemu hromadeniu dlhu verejných nemocníc. V nemocniciach riadených ústrednou štátnou správou sa naďalej hromadia záväzky, ktoré v minulosti v nepravidelných intervaloch preberala vláda (graf 2.2.3). Medzi dôvody pred vysoké úrovne dlhu patrí neefektívne využívanie zdrojov (23), mäkké rozpočtové obmedzenia, nedostatok usmernení a dohľadu pri obstarávaní (24) a platobné systémy viazané na kvantitu (a nie kvalitu) liečby ( 25). Nemocnice vo vlastníctve štátu však v priebehu roka 2015 vypracovali rozvojové plány na ( 22) Osobitný prieskum Eurobarometer 397 o korupcii, február 2014; ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_397_en.pdf. ( 23) Hoci v tejto oblasti existuje trend stabilného poklesu, počet liečebných lôžok na obyvateľa je naďalej vysoký (424 lôžok na 100 000 obyvateľov oproti 354 lôžkam v EÚ v roku 2013). Miera obsadenosti je takisto relatívne nízka (67 % v roku 2013 oproti 74 % v EÚ). ( 24) Pozri správu Európskej komisie o Slovensku z roku 2015, s. 34. ( 25) Kovalčík J. a Tunega M., Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva, inštitút INEKO, jún 2015. zlepšenie rozpočtového a výdavkového procesu s cieľom zabezpečiť vyrovnanosť rozpočtov. Komplexné finančné audity prebehli do októbra 2015 vo všetkých verejných nemocniciach a na jeseň 2015 sa začalo so zavádzaním informačného systému, ktorý poskytuje ekonomické a klinické údaje, ako aj údaje o zamestnancoch. Verejné nemocnice navyše vypracovali aj komplexný návrh na zoštíhlenie nemocničnej starostlivosti vrátane transformácie lôžok akútnej starostlivosti na lôžka dlhodobej starostlivosti. V tejto ranej fáze realizácie ešte nemožno vyvodzovať závery o účinnosti prijatých opatrení, hoci sa nimi zjavne znížilo narastanie výdavkov nemocníc. Potrebné pravdepodobne budú ďalšie kroky, aby sa zvrátili negatívne trendy v oblasti výdavkov. Racionalizácia a reštrukturalizácia nemocničných kapacít a zavedenie systému prospektívnych náhrad bude mať zásadný význam pre dosiahnutie týchto cieľov. Pilotná fáza nového systému náhrad pre nemocnice (systému platieb na základe skupín diagnóz) ( 26) sa očakáva v roku 2016 a celkový projekt by sa mal sprevádzkovať do roku 2017. To, že všeobecní lekári si nedostatočne plnia svoju úlohu prvotného kontaktu, spôsobuje, že pacienti sa uchyľujú k nákladnejšej špecializovanej starostlivosti. Počet konzultácií na obyvateľa je jedným z najvyšších v EÚ (27). Hoci nedávno došlo k delegovaniu určitých špecializovaných kompetencií na všeobecných lekárov (28) a vydávajú sa nové klinické usmernenia, systematické stimuly prajú viac kvantite a nie kvalite poskytovaných služieb. Ak by sa medzi všeobecnými a špecializovanými lekármi, ako aj medzi inými pracovníkmi v zdravotníctve zabezpečilo primerané rozdelenie kompetencií, mohlo by to prispieť k nákladovej efektívnosti systému. ( 26) V systéme platieb na základe skupín diagnóz sa starostlivosť o pacienta klasifikuje na základe prepojenia spoločných charakteristík, ako napr. diagnóza, liečba a vek pacienta, s očakávanou spotrebou nemocničných zdrojov a dĺžkou pobytu v nemocnici. Jeho účelom je poskytnúť rámec na špecifikáciu zloženia prípadov a znížiť nemocničné náklady a náhrady (http://www.ncbi.nlm.nih.gov/mesh?term=DRGs). ( 27) V roku 2013 bol počet ohlásených konzultácií s lekármi na obyvateľa na Slovensku 11; priemer EÚ bol 6,7. ( 28) Kompetencie vykonávať základné predoperačné vyšetrenia, liečbu vysokého krvného tlaku a lipoproteínových porúch boli nedávno delegované. Zavedený bol reorganizovaný systém a politiky laboratórneho testovania a merania. 2.2. Fiškálny rámec a dlhodobá fiškálna udržateľnosť 20 Graf 2.2.3: Záväzky nemocníc spravované ústrednou štátnou správou (v mil. EUR a ako % HDP) 224 (0.3 %) 320 (0.4 %) 404 (0.6 %) 436 (0.6 %) -400 -300 -200 -100 0 100 200 300 400 500 600 2011 2012 2013 2014 záväzky pred splatnosťou záväzky po splatnosti bail-out celkové záväzky 1) Údaje za rok 2014 sú predbežné. Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva Pokračujú snahy vlády zaviesť model integrovanej starostlivosti (29). Po tom, ako v roku 2015 prebehli diskusie za okrúhlym stolom so zainteresovanými stranami vrátane asociácie lekárov, zdravotných sestier a Svetovej zdravotníckej organizácie, vláda v roku 2016 zamýšľa odhaliť výsledky analýzy nákladov a prínosov zavedenia centier integrovanej zdravotnej starostlivosti, ako aj základný plán rozdelenia služieb v celej krajine. Úspech tejto reformy zdravotnej starostlivosti bude pravdepodobne závisieť od toho, do akej miery sa ho zhostia kľúčové zainteresované strany, najmä lekári, a od kapacity zabezpečiť efektívnu úlohu všeobecných lekárov ako miest prvého kontaktu, ako aj od integrácie centier zdravotnej starostlivosti a nemocníc (najmä v prípade pohotovostných služieb). Pre úspech tejto reformy má kľúčový význam aj primeraný personál zdravotníckych zariadení. Podiel všeobecných lekárov na celkovom počte lekárov je v súčasnej dobe nízky (14 %) a počet sestier v rozmedzí rokov 2000 a 2013 klesal. V snahe riešiť tento problém sa realizuje program rezidentných ( 29) Na základe definície WHO je integrovaná starostlivosť koncepcia, na základe ktorej sa do jedného celku skĺbia vstupné faktory, poskytovanie, riadenie a organizácia služieb súvisiacich s diagnostikou, liečbou, starostlivosťou, rehabilitáciou a podporou zdravia. Integrácia je prostriedkom na zlepšenie služieb vo vzťahu k prístupu, kvalite, spokojnosti používateľov a efektívnosti. lekárov, ktorého cieľom je prilákať do systému lekárov a udržať ich tam. Modernizácia obstarávania a poskytovania služieb prebieha, no projektové financovanie si zasluhuje pozorné zhodnotenie. Orgány zdravotnej starostlivosti začali používať elektronický systém verejného obstarávania a spustená bola databáza mapujúca ceny opakovaných nákupov zdravotníckych pomôcok. Je pravdepodobné, že sa tým zlepšia procesy a náklady obstarávania. Vládny projekt novej kľúčovej nemocnice je financovaný prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva. Dlho odkladaný projekt elektronického zdravotníctva napreduje pomaly, ale má dobrý potenciál priniesť úspory na nákladoch. Pilotný projekt týkajúci sa informačných nástrojov elektronického zdravotníctva bol v štyroch nemocniciach spustený v decembri 2015. Tento projekt zahŕňa elektronické zdravotné záznamy, elektronické predpisovanie liekov a elektronické výmenné lístky a jeho cieľom je zlepšiť koordináciu medzi nemocničnou a ambulantnou starostlivosťou a obmedziť nadmerné využívanie služieb a liečiv. Rast výdavkov na liečivá bol do veľkej miery obmedzený vďaka reforme referenčného oceňovania liečiv z roku 2012; výdavky na predpisované lieky poklesli v rozmedzí rokov 2011 a 2012 o 0,1 % HDP. Plánovaným zavedením elektronického zdravotníctva vrátane elektronických záznamov a elektronického predpisovania liekov sa pravdepodobne zníži súčasné nadmerné predpisovanie liekov. Slovenský systém dlhodobej starostlivosti je roztrieštený a chýba mu strategické plánovanie. Verejné výdavky na dlhodobú starostlivosť sú jedni z najnižších v EÚ (0,2 % HDP v roku 2013) a dostupnosť služieb starostlivosti je obzvlášť nedostatočná na úrovni obcí. Starostlivosť následne musia poskytovať príbuzní – často ženy – čo má negatívne účinky na ich účasť na trhu práce. Ministerstvo zdravotníctva v novembri 2015 začalo viesť politický dialóg o návrhu stratégie dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti. 21 Slovenský trh práce sa zlepšuje v dôsledku oživenia hospodárstva, pretrváva však vysoká nezamestnanosť. Pokračujúci hospodársky rast priniesol vyšší rast zamestnanosti (veková skupina 20 – 64 rokov) a nižšiu nezamestnanosť (veková skupina 15 – 64 rokov) (graf 2.3.1). Miera nezamestnanosti pokračuje v postupnom klesaní a v treťom štvrťroku 2015 klesla na 11,4 %, čo je 1,6 percentuálneho bodu pod údajom z predchádzajúceho roka, no stále nad priemerom EÚ. Graf 2.3.1: Ukazovatele trhu práce (2005 – 2015) 0 5 10 15 20 25 30 35 40 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 2005Q1 2005Q3 2006Q1 2006Q3 2007Q1 2007Q3 2008Q1 2008Q3 2009Q1 2009Q3 2010Q1 2010Q3 2011Q1 2011Q3 2012Q1 2012Q3 2013Q1 2013Q3 2014Q1 2014Q3 2015Q1 2015Q3 % popul % prac. sily ácie Zamestnanosť (%) (vľavo) Nezamestnanosť (%) (vpravo) Nezamestnanosť mladých ľudí (%) (vpravo) Zdroj: Európska komisia Výsledky slovenského trhu práce sú neuspokojivé. Zatiaľ čo zamestnanosť je pomerne nízka a nezamestnanosť vysoká, určité skupiny obyvateľstva, ako napr. pracovníci s nízkou kvalifikáciou, mladí pracovníci, marginalizovaní Rómovia a matky s malými deťmi, sú obzvlášť zraniteľné. Nezamestnanosť je zároveň sústredená v strede a na východe krajiny. Nízka citlivosť nezamestnanosti na zvýšenia reálnej mzdy len znásobuje obavy o rozsah štrukturálnej nezamestnanosti. Štrukturálna nezamestnanosť Nezamestnanosť je často dlhodobej povahy. V roku 2014 bola miera dlhodobej nezamestnanosti (> 12 mesiacov) jednou z najvyšších v EÚ (9,3 % oproti 5,1 % v EÚ-28) (graf 2.3.2). Spomedzi nezamestnaných dve tretiny pripadá na dlhodobo nezamestnaných a väčšina dlhodobo nezamestnaných nemá prácu už viac než dva roky, pričom miera veľmi dlhodobej nezamestnanosti je 6,6 % (viac než dvojnásobok oproti priemeru EÚ). Navyše stálosť dlhodobej nezamestnanosti je na Slovensku takisto porovnateľne vysoká. Najnovšie čísla však poukazujú na pozitívny vývoj. V treťom štvrťroku 2015 došlo k zníženiu dlhodobej nezamestnanosti na 7,6 %, čo zodpovedá zníženiu o 1,4 percentuálneho bodu počas posledných 12 mesiacov. Graf 2.3.2: Nezamestnanosť podľa trvania (2005 – 2015) 0 2 4 6 8 10 12 14 16 18 20 2005Q1 2005Q3 2006Q1 2006Q3 2007Q1 2007Q3 2008Q1 2008Q3 2009Q1 2009Q3 2010Q1 2010Q3 2011Q1 2011Q3 2012Q1 2012Q3 2013Q1 2013Q3 2014Q1 2014Q3 2015Q1 2015Q3 % pracovnej sily Spolu > 6 mesiacov > 12 mesiacov > 24 mesiacov > 48 mesiacov Zdroj: Európska komisia Regionálne rozdiely v nezamestnanosti sú výrazné. Napriek určitému pokroku dosiahnutému pri odstraňovaní rozdielov bola v roku 2014 nezamestnanosť v Bratislave (6,0 %) stále viac než dvakrát nižšia než na východe Slovenska (16,6 %) (graf 2.3.3). Hlavnými dôvodmi tohto javu je kombinácia nízkeho rastu a nízkej tvorby pracovných miest v strednej a východnej časti krajiny, ako aj nedostatočná regionálna mobilita pracovnej sily do oblastí s vyšším počtom voľných pracovných miest. Beveridgove krivky na základe regionálnych údajov ukazujú veľmi nízku mieru voľných pracovných miest vo väčšine krajiny, zatiaľ čo v Bratislave má táto krivka veľmi veľký sklon, čo naznačuje, že nezamestnanosť by mohla byť nižšia, ak by boli obsadené existujúce voľné pracovné miesta (graf 2.3.4). Medzi faktory, ktoré bránia mobilite, patrí nedostatočná dopravná infraštruktúra, na slovenské platy pomerne vysoké cestovné a ubytovacie 2.3. TRH PRÁCE, VZDELÁVANIE A SOCIÁLNA INKLÚZIA 2.3. Trh práce, vzdelávanie a sociálna inklúzia 22 náklady, ako aj nedostatočne rozvinutý trh s nájomným bývaním. Situáciu znásobuje nevyhovujúca infraštruktúra a podnikateľské prostredie, ktoré bráni prílevu investícií a tvorbe pracovných miest (pozri oddiel 3.5). Graf 2.3.3: Regionálne rozdiely na trhu práce (2014) 0 2 4 6 8 10 12 14 16 18 0 10 20 30 40 50 60 70 80 Bratislava Západné Slovensko Stredné Slovensko Východné Slovensko % aktívnej pracovnej sily % populácie Zamestnanosť (%) (vľavo) Nezamestnanosť (%) (vpravo) Dlhodobá nezamestnanosť (%) (vpravo) Zdroj: Európska komisia Graf 2.3.4: Regionálne vzťahy medzi mierou nezamestnanosti a mierou voľných pracovných miest (Beveridgove krivky, údaje za obdobie 2009 – 2014) 0 0,2 0,4 0,6 0,8 1 1,2 1,4 1,6 1,8 2 0 5 10 15 20 Miera voľných pracovných miest (%) Miera nezamestnanosti (%) Bratislava Západné Slovensko Stredné Slovensko Východné Slovensko Zdroj: Eurostat Dlho trvajúca nezamestnanosť predstavuje pre pracovníkov s nízkou kvalifikáciou a mladých ľudí významné riziko. Slovensko má najvyššiu mieru nezamestnanosti pracovníkov s nízkou kvalifikáciou (vo veku 20 – 64 rokov) v EÚ (36,9 % oproti 16,3 % v EÚ-28 v treťom štvrťroku 2015). Pracovníci s nízkou kvalifikáciou navyše predstavujú vysoké percento dlhodobo nezamestnaných. V roku 2013 predstavovali 24 % dlhodobo nezamestnaných pracovníci s nízkou kvalifikáciou oproti 4 % pracovníkov s nízkou kvalifikáciou spomedzi zamestnanej populácie. Nezamestnanosť mladých ľudí však v treťom štvrťroku 2015 klesla na 26,6 %, čo je stále výrazne nad priemerom EÚ vo výške 20,1 %. Podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, sa takisto znižoval a v roku 2014 dosiahol 12,8 % (12,5 % v EÚ-28). Mladí pracovníci (< 25 rokov) navyše predstavovali 17 % dlhodobo nezamestnaných (oproti 6 % medzi zamestnanou populáciou). Účasť Rómov na slovenskom trhu práce je naďalej veľmi slabá. V roku 2014 bola odhadovaná miera zamestnanosti Rómov 16 %, zatiaľ čo nezamestnanosť dosiahla 73 % a dlhodobá nezamestnanosť 37 %. Medzi faktory, ktoré majú vplyv na nízku zamestnateľnosť Rómov, patria nízka vzdelanosť, nízka miera zručností a rozšírená diskriminácia (30). Väčšina rómskej populácie (8 z 10) má len základné vzdelanie. Situácia rýchlo rastúcej skupiny mladých Rómov (vo veku 16 – 24 rokov) je alarmujúca, keďže takmer polovica z nich (43 %) sa nezúčastňuje na procese vzdelávania alebo odbornej prípravy a nie sú zamestnaní. Pomôcť riešiť nedostatky slovenského trhu práce by mohol na mieru šitý prístup. Keďže výsledky trhu práce vo veľkej miere závisia od individuálnej situácie, ako napr. zručnosti, vek a etnická príslušnosť, politiky zamerané na zraniteľné skupiny sa javia ako sľubné, najmä ak dokážu ovplyvniť tak dopyt, ako aj ponuku pracovnej sily. Minimálna mzda rýchlo rástla v roku 2015 a ďalej v roku 2016. Celkovo vzrástli mzdy v roku 2015 len mierne (pozri oddiel 2.4). Minimálna mzda však vzrástla výrazne, a to o 8 % na 380 EUR/mesiac. V porovnávacom vyjadrení je minimálna mzda ako percentuálny podiel priemernej mzdy na Slovensku oproti iným krajinám EÚ nízka ( 30) EG. Správa IFP o zamestnanosti, 2014; Kurekova, 2015, Policy puzzles with Roma employment in Slovakia („Politické hádanky v oblasti zamestnanosti Rómov na Slovensku“). 2.3. Trh práce, vzdelávanie a sociálna inklúzia 23 (35,4 % v roku 2014) (graf 2.3.5), pričom len malá časť zamestnancov (3 % v roku 2014) dostáva za svoju prácu plácu na minimálnej úrovni. Regionálne hospodárske rozdiely majú vplyv aj na pomer minimálnej mzdy k (porovnateľne nižšej) priemernej mzde, čo môže brániť dopytu po pracovnej sile v zaostávajúcich regiónoch s vyššou nezamestnanosťou (graf 2.3.5). Minimálna mzda môže okrem toho v zásade vplývať aj na vyššie segmenty v distribúcii miezd (31). Vplyv 6,6 %-ného zvýšenia minimálnej mzdy v roku 2016 na 405 EUR si vyžaduje pozorné monitorovanie, aby sa zistili možné negatívne účinky na zamestnanosť. Graf 2.3.5: Minimálna mzda v porovnaní s priemernou mzdou a mediánom mzdy v roku 2014 0 0,1 0,2 0,3 0,4 0,5 0,6 0,7 CZ EE ES IE RO SK LV LT EL HU PL PT UK NL BE LU SI FR Minimum vzhľadom na priemernú mzdu (%) Minimum vzhľadom na medián mzdy (%) Zdroj: OECD Daňovo-odvodové zaťaženie pracovníkov s nízkymi príjmami je na Slovensku naďalej pomerne vysoké. V roku 2014 zodpovedalo daňovo-odvodové zaťaženie pracovníkov zarábajúcich priemernú mzdu priemeru EÚ (na úrovni 41 % na Slovensku a 42 % v EÚ). V prípade pracovníkov zarábajúcich nízku mzdu je však daňovo-odvodové zaťaženie pomerne vysoké, napr. v prípade slobodnej osoby zarábajúcej 50 % priemernej mzdy je na Slovensku daňovoodvodové zaťaženie 35,9 % oproti priemeru EÚ na ( 31) V zákone je vymedzených šesť úrovní minimálnej mzdy, ktoré zodpovedajú úrovniam zručností, ako ich nahlasuje zamestnávateľ (pokiaľ sa na ne nevzťahujú kolektívne zmluvy). Keďže nie sú k dispozícii údaje o výskyte minimálnej mzdy podľa kategórií zručností, nemožno vylúčiť, že minimálna mzda má vplyv na viac než 3 % pracovníkov, ktorých plat je na spodku tabuľky minimálnych miezd. úrovni 33,7 % (graf 2.3.6). Príspevky zamestnávateľa predstavujú veľkú časť celkového zaťaženia. Pomerne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie môže byť demotivujúcim faktorom tak v prípade ponuky pracovnej sily, ako aj v prípade dopytu po nej, a to najmä pri pracovníkoch s nízkymi príjmami. Graf 2.3.6: Daňovo-odvodové zaťaženie domácnosti jednej osoby pri rôznych úrovniach mzdy (% priemernej mzdy) v roku 2014 0 10 20 30 40 50 60 70 50% 67% 100% 125% 167% % Slovensko Min Max Priemer EÚ-28 1) Údaje o EÚ-28 nezahŕňajú údaje o Bulharsku, Cypre, Lotyšsku, Litve a Rumunsku. Zdroj: Databáza Európskej komisie o daniach a dávkach. Zníženie odvodov v roku 2015 pomohlo obmedziť náklady práce a poskytlo pracovníkom s nízkou mzdou motiváciu pracovať. V snahe kompenzovať vplyv zvýšenia minimálnej mzdy z roku 2015 na náklady práce došlo k zníženiu príspevkov zamestnávateľov na zdravotné poistenie za zamestnancov s nízkou mzdou – takzvaná odpočítateľná položka na zdravotné poistenie. Zároveň sa ňou zvýšila čistá pláca pracovníkov s nízkymi mzdami zarábajúcich minimálnu mzdu o 32 EUR mesačne. K októbru 2015 bol počet príjemcov tejto odpočítateľnej položky relatívne nízky, ale v roku 2016 sa pravdepodobne zvýši, keďže mnohí príjemcovia o ňu opätovne požiadajú. Toto opatrenie dopĺňa iné reformy v systéme daní a dávok, ktoré pre pracovníkov s nízkou mzdou a dlhodobo nezamestnaných vytvárajú stimuly pracovať, ako napr. dočasné zníženie daňovo-odvodového zaťaženia a poskytovanie dávok podpory v zamestnanosti dlhodobo nezamestnaným, ktorí začnú pracovať za nízku mzdu. 2.3. Trh práce, vzdelávanie a sociálna inklúzia 24 Na ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny došlo k reorganizácii, stále však ešte nedošlo k realizácii potenciálu v oblasti individualizovanej podpory pre dlhodobo nezamestnaných a zraniteľné skupiny. Zriadené bolo jednotné kontaktné miesto pre celý rad dávok, služieb zamestnanosti a sociálnych služieb. Znamená to významný krok smerom k zlepšeniu koherentnosti podpory. Od roku 2014 sa však individuálne akčné plány pre znevýhodnených nezamestnaných stali nepovinnými (34 830 akčných plánov v roku 2014) a len veľmi malej časti z nich bol poskytnutý individualizovaný prístup. Po prvotnom pohovore pri evidencii nenasledujú ďalšie posúdenia, doba nezamestnanosti sa následne predlžuje a nevedie k jasnému poskytnutiu podpory. Neexistujú žiadne špecifické opatrenia pre rozličné kategórie klientov v závislosti od ich profilu. Malé personálne zdroje, ktoré sú k dispozícii na podporu dlhodobo nezamestnaných, obmedzujú rozsah individuálnej pomoci. Využívanie partnerstiev s inými aktérmi z verejnej aj súkromnej sféry pri poskytovaní komplexnej, individualizovanej podpory pre dlhodobo nezamestnaných je stále nedostatočné. Koncom roka 2015 však bol spustený pilotný projekt zameraný na 7 000 účastníkov. Výdavky na aktívnu politiku trhu práce sú nízke v porovnaní so zvyškom EÚ (0,17 % HDP v roku 2013) a nie sú komplexne hodnotené. Realizácii aktívnych politík trhu práce chýba dostatočná transparentnosť a systematické posudzovanie a hodnotenie vplyvu, pričom ak by k nim dochádzalo, tvorcom politiky a iným zainteresovaným stranám by to pomohlo zvýšiť efektívnosť a účinnosť daných opatrení (32). Účinnosť „aktivačných pracovných“ programov ( 33), ktoré sa stále vzťahujú na vysoký počet dlhodobo nezamestnaných a najmä na veľmi dlhodobo nezamestnaných, sa ešte nepreukázala. Významný vplyv na miery aktivácie a šancu zamestnať sa ešte nie je viditeľný a účinky týchto aktivačných opatrení na zamestnanosť neboli ( 32) Prieskum INEKO medzi 18 hospodárskymi analytikmi z roku 2015. ( 33) Ide o rozličné schémy pre dlhodobo nezamestnaných a príjemcov dávky v hmotnej núdzi (slovenský ekvivalent schémy minimálneho príjmu) a pozostáva z projektov dočasného zamestnávania (ako napr. údržba verejných priestorov atď.) pre obce alebo regióny. V roku 2014 sa ich zúčastnilo 26 200 osôb. predmetom posudzovania. V oblasti odbornej prípravy došlo v poslednom čase k pokroku, keďže prístup k odbornej príprave sa zlepšil prostredníctvom programu RE-PAS, ktorý uchádzačom o zamestnanie ponúka možnosť individuálne si zvoliť odbornú prípravu a rekvalifikáciu. Prístup k druhošancovému vzdelaniu sa nezlepšil a nízka miera účasti dospelých na celoživotnom vzdelávaní (3 % oproti priemeru EÚ na úrovni 10,7 % v roku 2014) bráni dosiahnuť zlepšenie zručností v celej populácii a obmedzuje vyhliadky nízkokvalifikovaných pracovníkov na trhu práce. V rámci záruky pre mladých ľudí (34) boli prijaté ďalšie kroky s cieľom zlepšiť prechod zo školy do zamestnania. Kľúčové prijaté opatrenia sa týkajú najmä odborného vzdelávania a prípravy, dotovaných prvých pracovných miest a pracovného poradenstva poskytovaného hlavne prostredníctvom elektronických služieb. Ponuky sa sústreďujú hlavne na pracovné miesta a menej na odbornú prípravu a do konca roka 2015 mali dosah celkovo na 132 500 mladých ľudí. Revízia zákona o službách zamestnanosti rozšírila druh pracovných miest, ktoré môžu prijímať absolventov na absolventskú prax, aj na pracovné miesta, ktoré poskytujú samostatne zárobkovo činné osoby. Úspešná realizácia uvedených reforiem však bude do veľkej miery bude závisieť od schopnosti verejných služieb zamestnanosti osloviť tých mladých ľudí, ktorí sú najďalej od trhu práce, poskytnúť im kvalitné ponuky a rozvinúť miestne partnerstvá so školami a zamestnávateľmi. Pokrok pri zvyšovaní zamestnanosti Rómov je pomalý. Vzhľadom na rozsah integračného problému sa zdá, že sa v dostatočnej miere nevyužívajú inovatívne opatrenia ( 35). Prideľovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov účelovo viazaných na ( 34) Záruka pre mladých ľudí je taký prístup k riešeniu nezamestnanosti mladých ľudí, ktorým sa zabezpečí, aby všetci mladí ľudia – či už sú evidovaní v rámci služieb zamestnanosti alebo nie – dostali kvalitnú, konkrétnu ponuku do 4 mesiacov od momentu, keď formálne skončia pracovnú dochádzku alebo keď sa stanú nezamestnanými. ( 35) Ako napríklad politiky pre boj proti diskriminácii, zohľadňovanie sociálnych aspektov pri verejnom obstarávaní, širšia realizácia dočasných vyrovnávacích opatrení, zlepšovanie sociálneho hospodárstva, podpora samostatnej zárobkovej činnosti medzi Rómami atď. 2.3. Trh práce, vzdelávanie a sociálna inklúzia 25 integráciu Rómov na obdobie rokov 2014 – 2020 bolo zintenzívnené, okrem iného so zameraním na podporované zamestnávanie, zlepšovanie podporných služieb, zvyšovanie zamestnanosti v sociálnych podnikoch a podporu prístupu k zdravotnej starostlivosti. Posilnené boli opatrenia na riešenie regionálnych rozdielov a podnietenie vnútornej mobility. V roku 2015 Slovensko prijalo zákon o podpore regiónov s vysokou nezamestnanosťou, ktorý vychádza z existujúcich politík týkajúcich sa podpory investícií, sociálneho bývania a rozvoja infraštruktúry. S cieľom podporiť vnútornú mobilitu pracovnej sily Slovensko zmiernilo podmienky oprávnenosti na „príspevok na presťahovanie za prácou“ pre nezamestnané osoby, ktoré si nájdu prácu najmenej 70 km od svojho bydliska. Tieto zmeny majú za cieľ zvýšiť nízku mieru využívania tohto príspevku (38 príjemcov v roku 2014). Zamestnanosť žien Miera zamestnanosti žien (vo veku 20 – 64 rokov) výrazne zaostáva za mierou zamestnanosti mužov (58,6 % oproti 73,2 % v roku 2014). Rozdiel v zamestnanosti medzi pohlaviami je obzvlášť veľký v prípade mladých žien a odzrkadľujú sa v ňom výrazné demotivačné faktory žien s malými deťmi pracovať. Rozdiel v zamestnanosti medzi ženami s deťmi do troch rokov a bezdetnými ženami v roku 2013 predstavoval 52,3 percentuálneho bodu, čo je jedna z najvyšších hodnôt v EÚ (graf 2.3.7). Nízka miera zamestnanosti žien v plodnom veku odzrkadľuje dlhú materskú dovolenku (až tri roky), nedostatok zariadení starostlivosti o deti (najmä v prípade detí do troch rokov) a vysoké náklady na starostlivosť o dieťa pre ženy, ktoré sa rozhodnú pokračovať v práci. Účasť vo verejných zariadeniach starostlivosti o dieťa je celkovo nízka, a to najmä v prípade detí do troch rokov (4 % oproti 27 % v EÚ; údaje z roku 2014). Rozdiel v platoch medzi pohlaviami je naďalej nad priemerom EÚ (19,8 % oproti 16,4 % v EÚ; údaje z roku 2013) a súvisí s nerovnosťami medzi pohlaviami na trhu práce a dlhšími obdobiami prerušenia kariéry. K týmto nerovnostiam ešte viac prispieva nízka miera využívania flexibilných pracovných režimov. Graf 2.3.7: Vplyv materstva na zamestnanosť v roku 2013 (rozdiel, v percentuálnych bodoch, medzi mierou zamestnanosti žien vo vekovej skupine 20 – 49 rokov s malými deťmi a bez detí) -70 -60 -50 -40 -30 -20 -10 0 10 HU CZ EE SK BG DE MT UK FR PL LV AT IE CY RO LU BE NL IT ES HR LT PT EL SI Rozdiel v zamestnan. (perc. body) Ženy s deťmi do 3 rokov Ženy s deťmi vo veku 3 až 6 rokov Zdroj: Mikrodáta EÚ LFS Prístup k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve sa zlepšuje, následkom čoho sú zotrvanie v zamestnaní alebo návrat doň pre matky jednoduchšie. Počet miest pre deti do troch rokov v zariadeniach starostlivosti o dieťa (9 300 miest) sa do roku 2020 zvýši o 1 800 nových miest a kapacita pre deti nad tri roky sa v roku 2016 zvýši o 5 000 miest. Nedávne zvýšenie príspevkov na starostlivosť o dieťa (z 230 EUR na 280 EUR mesačne) a zjednodušenie spôsobu žiadania o ne môžu navyše pomôcť ešte viac zlepšiť prístup k starostlivosti o dieťa. Slovenská vláda však odhaduje, že v roku 2016 bude stále chýbať približne 20 000 miest pre deti nad tri roky (36). Sociálne začlenenie a znižovanie chudoby Hoci riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia kleslo, pretrváva viacero sociálnych problémov. V roku 2014 bolo týmto rizikom ohrozených o 151 000 ľudí menej než v roku 2008 (graf 2.3.8). Rýchly nárast rozdielov medzi chudobnými a bohatými (37) však odzrkadľuje vyššiu intenzitu ( 36) Analýza situácie v materských školách – nedostatočné kapacity (03/12/2014): http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaD etail?idMaterial=24095. ( 37) Z úrovne 22,8 % v roku 2010 na 29 % v roku 2014 oproti 24,7 % v EÚ. Ukazovateľ rozdielu medzi chudobnými a bohatými sa vypočítava ako rozdiel medzi mediánom 2.3. Trh práce, vzdelávanie a sociálna inklúzia 26 chudoby na Slovensku než v iných členských štátoch EÚ a môže znamenať, že v primeranosti schémy minimálneho príjmu existujú nedostatky. Neindexovaná dávka v hmotnej núdzi je stanovená na nízkej úrovni a už niekoľko rokov nedošlo k jej výraznejšej úprave. Navyše schéma podpory príjmu len čiastočne zohľadňuje počet detí v domácnosti. Graf 2.3.8: Miera rizika chudoby a jej zložky 0 5 10 15 20 25 30 35 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 % populácie Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia Miera rizika chudoby Závažná materiálna deprivácia Osoby žijúce v domácnostiach s nízkou intenzitou práce Zdroj: Európska komisia Deti sú rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia ohrozené v oveľa väčšej miere než celková populácia. Riziko chudoby sa líši v závislosti od hospodárskej činnosti, zloženia domácnosti a veku. V najväčšej miere sú týmto rizikom ohrození nezamestnaní, slobodní rodičia, deti a marginalizované spoločenstvá, ako napr. Rómovia. V roku 2013 bola miera rizika chudoby pre deti žijúce v domácnostiach, v ktorých nikto nepracuje, na úrovni 94,4 %, čo je najvyšší údaj v celej EÚ. Starší občania na druhej strane vykazujú stabilné a relatívne nízke riziko 6,2 % v prípade osôb vo veku 65 rokov a viac. Miera chudoby je medzi nezamestnanými vysoká (48,7 % oproti 47,4 % v EÚ-28) a v roku 2014 došlo k jej nárastu takmer o 5 percentuálnych bodov. Krátkodobo nezamestnaní, ktorí poberajú dávky v nezamestnanosti, predstavujú podľa odhadov 18 %, čo je o 19 percentuálnych bodov menej, než je priemer EÚ. Podmienky ekvivalentného príjmu osôb pod hranicou rizika chudoby a na samotnej hranici, vyjadrený ako percentuálny podiel hranice rizika chudoby. oprávnenosti sú prísne (38) a miery náhrady po 6 mesiacoch nezamestnanosti sú oproti priemeru EÚ nízke (39). Zadlženosť je naďalej závažným problémom v domácnostiach s nízkymi príjmami, ktoré si od nebankových finančných inštitúcií berú úvery za neférových úverových podmienok. V roku 2015 slovenská vláda prijala druhý sociálny balíček, ktorý pozostával z 15 opatrení, z ktorých mali profitovať domácnosti s nízkymi príjmami. Okrem iného balíček zahŕňa zníženie sadzby DPH na vybrané základné potraviny z 20 % na 10 % a dotované školské výlety pre žiakov. Znížené sadzby DPH však často nie sú účinným nástrojom zabezpečenia prerozdelenia, pretože nie sú cielené. Minimálny dôchodok (269,50 EUR) bol zavedený pre ľudí, ktorí si minimálne 30 rokov platili dôchodkové poistenie s požadovaným minimálnym príjmom. Ochranné limity pre štvrťročné hotovostné doplatky za predpisované lieky boli posilnené a ich pôsobnosť bola rozšírená na niektorých pacientov – najmä na osoby s nízkym príjmom a deti do šesť rokov. V snahe lepšie chrániť spotrebiteľov pred zneužívaním alebo nekalými praktikami v oblasti poskytovania úverov bol v roku 2015 ďalej posilnený dohľad nad nebankovými finančnými inštitúciami a tieto inštitúcie teraz musia mať povolenie a sú regulované Národnou bankou Slovenska (40). Vzdelávanie Výsledky v oblasti vzdelávania sa zhoršili a nerovnosti súvisiace so sociálno-ekonomickým zázemím sú výrazné. Štúdia OECD z roku 2012 týkajúca sa programu pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) poukázala na vysoký ( 38) Aby vznikol nárok na dávky v nezamestnanosti, nezamestnaná osoba sa musí prihlásiť na miestnom úrade práce a musela si počas posledných 3 rokov (4 rokov v prípade dočasného zamestnania) aspoň 2 roky platiť príspevky na poistenie v nezamestnanosti. Ide o najdlhšie požadované obdobie prispievania v EÚ. ( 39) Napríklad na základe modelu OECD pre dane a dávky bola v roku 2013 miera náhrady po šiestich mesiacoch pre páry, z ktorých len jeden má príjem (resp. pre slobodného jednotlivca), s dvoma deťmi na úrovni 8 % (resp. 35 %), čo je približne 50 (resp. 25) percentuálnych bodov pod priemerom EÚ. ( 40) Komisia v roku 2012 začala proti Slovensku konanie o porušení povinnosti vo veci „nekalých podmienok a praktík v súvislosti so zmluvami o spotrebiteľských úveroch“, ktoré sa týka účinnej ochrany spotrebiteľa pred vymáhaním pohľadávok, ktoré sú v rozpore so spotrebiteľským právom. 2.3. Trh práce, vzdelávanie a sociálna inklúzia 27 a rastúci počet žiakov dosahujúcich slabé výsledky vo všetkých skúmaných oblastiach, ako aj na zhoršenie v prípade všetkých druhov škôl. Slovensko zaznamenalo najvyšší vplyv sociálnoekonomického zázemia na výkonnosť v matematike (41). Hodnotenia a posúdenia práce učiteľov nedostatočne podporujú zlepšovanie. Odborná príprava učiteľov o tom, ako hodnotiť učebné výsledky žiakov a ako v následnosti na to upravovať učebné činnosti, je nedostatočne rozvinutá, zatiaľ čo kontrola kvality a účinnosti vo vzdelávaní sa zdá byť nedostatočná (42). Neadekvátne vzdelanie učiteľov a nedostatočná atraktívnosť tejto profesie bráni dosahovať zlepšenia v oblasti študijných výsledkov. Napriek tomu, že v poslednej dobe došlo k zvyšovaniu platov a ďalšie zvyšovanie o 4 % sa plánuje v roku 2016 – ktoré sa nemá týkať len učiteľov, ale aj zamestnancov verejného sektora – nízke platy zostávajú jedným z faktorov, kvôli ktorým je učiteľstvo pre talentovaných mladých ľudí neatraktívnou kariérnou voľbou (graf 2.3.9) ( 43). Počiatočné vzdelávanie učiteľov nevenuje dostatočný čas praktickej výučbe. Podiel učiteľov, ktorí sa zúčastnili aktivít profesionálneho rozvoja, bol spomedzi skúmaných krajín EÚ najnižší (73 % oproti priemeru 84,7 %). ( 41) OECD, výsledky PISA 2012: What Students Know and Can do. Student Performance in Mathematics, Reading and Science (Volume I) [Čo študenti vedia a dokážu spraviť. Výkonnosť študentov v matematike, čítaní a vedných odboroch (zväzok I)]. ( 42) Preskúmania OECD hodnotení a posúdení vo vzdelávaní, Slovenská republika 2014. ( 43) Pomer platov učiteľov nižších stredných škôl k zárobkom pracovníkov na plný úväzok s podobným dosiahnutým vzdelaním je druhý najnižší v OECD. Pozri: OECD Education at a Glance (súhrnné informácie o vzdelávaní), 2015. Graf 2.3.9: Náklady na platy učiteľov na jedného študenta, podľa stupňa vzdelania (2013) 0 2 000 4 000 6 000 8 000 10 000 12 000 14 000 LU BE (Fl.) AT BE (Fr.) DE FI SI NL IE ES PT EL IT PL FR CZ EE SK HU PPP konverzia na USD Nižšia stredná Základná Vyššia stredná Zdroj: OECD Education at a Glance (súhrnné informácie o vzdelávaní), 2015. Kapacity v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) sa posilňujú. Účasť na VSRD má tendenciu byť nízka (77,5 % v roku 2013 oproti priemeru EÚ 93,1 %) a bráni zlepšovaniu výsledkov v oblasti vzdelávania; účasť detí z marginalizovaných spoločenstiev, najmä Rómov, je ešte oveľa nižšia. Kapacity VSRD sa však rozširujú o 5 000 nových miest, pričom náklady na toto rozširovanie budú predstavovať 14,5 milióna EUR. V kombinácii s novými osnovami, s ktorých pilotným zavedením sa začalo v školskom roku 2015 – 2016 a ku ktorým sa zainteresované strany vyjadrili v pozitívnom duchu, by to mohlo pomôcť zlepšiť výsledky v oblasti vzdelávania. Miera predčasného ukončovania školskej dochádzky je naďalej nízka, no narastá a nerovnosti vo vzdelávacích výsledkoch sú rozsiahle. V roku 2010 bola miera predčasného ukončovania školskej dochádzky nízka na úrovni 4,7 %, no v roku 2014 táto miera vzrástla na 6,7 %, čo je mierne nad národným cieľom v rámci stratégie Európa 2020 (6 %), pričom regionálne rozdiely sú vysoké. Najmä oblasti s vysokou koncentráciou Rómov vykazujú vysoké miery predčasného ukončovania školskej dochádzky a odhaduje sa, že 83 % Rómov školskú dochádzku 2.3. Trh práce, vzdelávanie a sociálna inklúzia 28 ukončia predčasne (44). Keďže Slovensko má v EÚ najnižšiu mieru zamestnanosti osôb, ktoré nedosiahli vyššie stredoškolské vzdelanie (31,6 % oproti priemeru EÚ 51,8 % v roku 2014), náklady na predčasné ukončenie školskej dochádzky sú na Slovensku obzvlášť vysoké. Mladí Rómovia často navštevujú osobitné školy s obmedzenými osnovami a pri vzdelávaní zažívajú diskrimináciu (45). Index integrácie Rómov (46) poukazuje na umiestňovanie viac než polovice rómskych detí do osobitných a segregovaných škôl alebo tried. Je poľutovaniahodné, že situácia sa za posledné desaťročie zhoršila, čím sa znížili šance Rómov dosiahnuť vyššie stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie a čím sa znižujú ich príležitosti uplatniť sa na trhu práce. Hoci sa fenomén osobitných škôl v prípade rómskych rieši, odborná príprava učiteľov na multikulturálne prostredia je naďalej nedostatočná. V polovici roku 2015 boli prijaté právne predpisy proti segregácii s cieľom eliminovať umiestňovanie sociálne znevýhodnených študentov do osobitných tried či škôl a plánujú sa ďalšie projekty financované z prostriedkov EÚ na zlepšenie integrácie rómskych detí. Účasť učiteľov na profesionálnom rozvoji v súvislosti s výučbou študentov s osobitnými potrebami alebo výučbou v multikulturálnych prostrediach je však veľmi nízka (47). Práve to bude pravdepodobne prekážkou pri účinnej implementácii spomínaných nových právnych predpisov. ( 44) Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), Vzdelávanie – situácia Rómov v 11 členských štátoch, 2014. ( 45) Komisia 29. apríla 2015 začala proti Slovensku konanie o porušení povinnosti v súvislosti s diskrimináciou rómskych detí pri vzdelávaní v rozpore so smernicou 2000/43/ES o rasovej rovnosti. V nadväznosti na prvú odpoveď Slovenskej republiky zo 17. augusta 2015 na formálnu výzvu Komisia v súčasnej dobe čaká na dodatočné informácie od Slovenskej republiky, po obdržaní ktorých bude môcť rozhodnúť o vhodných následných krokoch. ( 46) Sekretariát nadácie Desaťročie integrácie Rómov, index integrácie Rómov 2015. ( 47) OECD, výsledky TALIS 2013: An International Perspective on Teaching and Learning (Medzinárodný pohľad na výučbu a vzdelávanie). Dosahovanie terciárneho vzdelania stagnuje na nízkej úrovni (26,9 % oproti priemeru EÚ 37,9 %), čo je čiastočne spôsobené malým počtom ponúkaných študijných odborov. Konštatovať možno najmä, že len veľmi malý počet študentov navštevuje profesionálne orientované vysokoškolské programy, ktoré by mali úzku väzbu na trh práce (48). To sťažuje zlepšovanie študijných výsledkov a zvyšovanie relevantnosti vysokoškolského vzdelávania pre trh práce. Vzhľadom na to, že výroba a priemyselná produkcia sa na HDP Slovenska podieľajú veľký dielom, obavy spôsobuje nízky počet absolventov matematických, vedných a technologických odborov. Mnohí študenti uprednostňujú štúdium v Českej republike namiesto na Slovensku. Stále chýba sledovanie absolventov a financovanie založené na kvalite. Nedávna reakreditácia však viedla k zatvoreniu určitých menej kvalitných programov a niektoré inštitúcie vysokoškolského vzdelávania dostali rok na zlepšenie situácie. Slovensko v roku 2015 zaviedlo systém duálneho odborného vzdelávania a prípravy, no záujem potenciálnych účastníkov je naďalej obmedzený. Vzhľadom na to, že zamestnávatelia hlásia stále akútnejší nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, pomôcť plniť potreby trhu práce by mohla lepšia realizácia systému učňovského vzdelávania (49). Na školský rok 2016/2017 bolo schválených 298 zamestnávateľov, pričom počet dostupných učňovských miest je 2 763. Problémom je však zjavne nedostatočný záujem zo strany mladých ľudí. Tento problém sa má riešiť prostredníctvom kampane informujúcej o prínosoch uvedeného systému, ktorá je plánovaná na rok 2016. Keďže na posúdenie relevantnosti odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce existuje len málo údajov, pre vypracúvanie politík by mohlo prínosné lepšie monitorovanie tejto oblasti. ( 48) Európska komisia (2015), The European Higher Education Area in 2015: Bologna Process Implementation Report (Európska oblasť vyššieho vzdelávania v roku 2015: správa o vykonávaní bolonského procesu). ( 49) Manpower Group, prieskum o nedostatku talentov z roku 2015. 29 Vonkajšia konkurencieschopnosť Nominálne jednotkové náklady práce boli v posledných rokoch pod kontrolou, pričom nárast miezd bol do veľkej miery vyvážený nárastom produktivity práce. Vývoj jednotkových nákladov práce v porovnaní s hlavnými konkurentmi Slovenska je dôležitým ukazovateľom zmien cenovej konkurencieschopnosti krajiny, a to najmä v strednodobom horizonte. Zvyšovanie jednotkových nákladov práce na Slovensku nepostupovalo rýchlejšie než priemer eurozóny (graf 2.4.1), čo znamená, že pozorovaný nárast reálnych miezd na Slovensku nepoškodil jeho nákladovú konkurencieschopnosť. Graf 2.4.1: Prehľad nominálnych jednotkových nákladov práce -10 -5 0 5 10 15 00 01 02 03 04 05 06 07 08 09 10 11 12 13 14 15*16* Miera medziročnej zmeny (%) Inflácia (rast deflátora HDP) Reálna odmena na zamestnanca Príspevok produktivity (záporné znamienko) Nominálne jednotkové náklady práce ULC v eurozóne Zdroj: Európska komisia Z členenia podľa jednotlivých odvetví však vyplýva, že nominálne jednotkové náklady práce vo výrobnom odvetví sa v rokoch 2010 – 2013 zvýšili viac než v Českej republike. V automobilovom priemysle, ktorý je hlavným vývozným odvetvím na Slovensku, rástli nominálne jednotkové náklady práce v období od roku 2010 do roku 2014 priemerne o 4,2 % ročne, čo je viac ako v Českej republike (3,4 %). To naznačuje potenciálne zhoršenie cenovej konkurencieschopnosti vo výrobnom odvetví počas tohto obdobia. V tom istom období sa jednotkové náklady práce v sektore trhových služieb zvyšovali v priemere o 1,9 % ročne, zatiaľ čo v stavebníctve sa znižovali o 3,1 % (graf 2.4.2). Graf 2.4.2: Rast nominálnych jednotkových nákladov práce (ULC) podľa odvetví (ročný priemer za roky 2010 – 2014) -5 -4 -3 -2 -1 0 1 2 3 4 5 Výroba Stavebníctvo Trhové služby Ekonomika spolu v % Inverz. produkt. práce Náklady práce / 1000 hod. ULC Zdroj: Európska komisia Reálny efektívny výmenný kurz celkovo od roku 2010 oslabil, čo podporilo cenovú konkurencieschopnosť slovenského vývozu ( 50). Reálny efektívny výmenný kurz v predkrízovom období výrazne posilnil, čo bolo odrazom procesu hospodárskej konvergencie (graf 2.4.3). Táto situácia sa zvrátila v roku 2010 a odvtedy mal reálny efektívny výmenný kurz tendenciu oslabovať. Čiastočne je to spôsobené deflačnými tlakmi, ktoré prevládajú po odznení krízy. Podiel Slovenska na vývoznom trhu kopíruje všeobecne pozitívny vývoj miezd a výmenného kurzu a od roku 2011 narastá, a to aj napriek miernemu poklesu v roku 2014. Týmto nárastom sa zvrátil trend, ktorý bolo možné pozorovať v období bezprostredne po kríze, keď Slovensko zaznamenalo výrazné straty podielu na vývoznom trhu. Narastajúci podiel na vývoznom trhu zaznamenaný v posledných rokoch (s výnimkou roku 2014) naznačuje, že aj napriek rastu jednotkových nákladov práce vo výrobnom sektore došlo k celkovému zlepšeniu vývoznej výkonnosti slovenskej ekonomiky (graf 2.4.4). ( 50) Efektívny výmenný kurz je index, ktorý ukazuje vývoj sily určitej meny vo vzťahu k menám obchodných partnerov na základe objemu obchodu. Reálny efektívny výmenný kurz je upravený podľa vývoja relatívnych cien vo vzťahu k obchodným partnerom. 2.4. KONKURENCIESCHOPNOSŤ 2.4. Konkurencieschopnosť 30 Graf 2.4.3: Prehľad reálneho efektívneho výmenného kurzu (REER) -6 -4 -2 0 2 4 6 8 10 12 14 00 01 02 03 04 05 06 07 08 09 10 11 12 13 14 15*16* Miera medziročnej zmeny (%) NEER relatívny HICP (-) REER (HICP) REER (ULC) Zdroj: Európska komisia Graf 2.4.4: Prehľad podielu na vývoznom trhu -8 -6 -4 -2 0 2 4 6 8 10 12 05 06 07 08 09 10 11 12 13 14 15 Miera medziročnej zmeny (%) Príspevok k podielu na vývoznom trhu: tovar Príspevok k podielu na vývoznom trhu: služby Medziročný nárast podielu na vývoznom trhu Zdroj: Európska komisia Slovensko v posledných rokoch zaznamenalo prebytok obchodnej bilancie a primárny deficit príjmu. Nedávny nárast podielu Slovenska na vývoznom trhu sa odrazil v jeho zlepšenej obchodnej bilancii, ktorá od roku 2012 vykazuje prebytok. Primárne saldo príjmov zostalo záporné (graf 2.4.5), keďže zahraničné podniky repatriovali zisky svojich jednotiek so sídlom na Slovensku. Čistá medzinárodná investičná pozícia sa v posledných rokoch naďalej zhoršovala, čo odzrkadľovalo priebežný prílev priamych zahraničných investícií, ktoré súviseli prevažne s automobilovým priemyslom. Graf 2.4.5: Prehľad vonkajšej pozície -15 -10 -5 0 5 10 98'99'00'01'02'03' 04 05 06 07 08 09 10 11 12 13 1415* % HDP Kapitálový účet (KA) Sekundárne saldo príjmov Primárne saldo príjmov Obchodná bilancia - služby Obchodná bilancia - tovar Obchodná bilancia Saldo bežného účtu (CA) Čisté úvery poskytnuté/prijaté (CA+KA) Zdroj: Európska komisia Za ďalší pozitívny vývoj možno označiť rastúci podiel technologicky vyspelých produktov na vývoze Slovenska. Hoci je tento podiel stále relatívne nízky v porovnaní s inými krajinami strednej a východnej Európy, v posledných rokoch pomerne rýchlo narastá (graf 2.4.6). Zloženie vývozu a pozícia hospodárstva orientovaného na vývoz v globálnom hodnotovom reťazci sú z dlhodobého hľadiska zásadné faktory pre vonkajšiu konkurencieschopnosť. Zlepšovanie pozície v globálnom hodnotovom reťazci má za následok nižšiu citlivosť vývozu na ceny a znižuje zraniteľnosť hospodárstva voči kolísaniu výmenného kurzu. Zároveň sa tak zvyšuje strednodobý potenciálny rast a zlepšuje perspektíva ďalšej hospodárskej konvergencie s inými členskými štátmi EÚ. Slovenské hospodárstvo je vysoko integrované do globálnych hodnotových reťazcov. Zahraničná pridaná hodnota slovenského vývozu je druhá najvyššia v EÚ po Luxembursku ( 51). ( 51) Pozri OECD (2013), Interconnected Economies: Benefiting from Global Value Chains (Prepojené ekonomiky: prínosy plynúce z globálnych hodnotových reťazcov) (http://www.oecd-ilibrary.org/science-andtechnology/interconnected-economies_9789264189560- en). Pozri OECD (2014) (http://www.oecd- 2.4. Konkurencieschopnosť 31 Tento ukazovateľ odzrkadľuje vysoký podiel zahraničných vyvážajúcich podnikov vo výrobnom odvetví. Aktívne zapojenie Slovenska v globálnych hodnotových reťazcoch je výrazne pod priemerom EÚ, čo poukazuje na skutočnosť, že výrobky slovenských firiem sa používajú menej často ako medziprodukty vo výrobe v zahraničí. Pravdepodobne to súvisí so silnou závislosťou hospodárstva od konečnej výroby automobilov a s nedostatočnou diverzifikáciou, ktorá by zahŕňala aj iné segmenty výroby. Graf 2.4.6: Podiel vývozu technologicky vyspelých produktov 0 5 10 15 20 25 96979899000102030405060708091011121314 % celkového vývozu NL CZ DE SK PL Zdroj: Európska komisia Hospodárska súťaž a regulácia v oblasti služieb Prekážky hospodárskej súťaže na trhoch so službami a produktmi by mohli pre svoje účinky na cenové správanie viesť k obmedzeniu konkurencieschopnosti. Hlavnými nenákladovými faktormi, ktoré by mohli mať vplyv na konkurencieschopnosť na Slovensku, sú prekážky vstupu na trh a špecifická štruktúra trhu v oblastiach určitých odborných služieb a sieťových odvetví (rozoberaných v tomto pododdiele), ako aj kvalita podnikateľského prostredia (podrobnejšie rozoberaná v nasledujúcom pododdiele). ilibrary.org/economics/oecd-economic-surveys-slovakrepublic-2014_eco_surveys-svk-2014-en). Hoci stav hospodárskej súťaže a regulácie v odvetviach služieb možno vo všeobecnosti nie je znepokojujúci, niektoré sektory sú vystavené pomerne vysokému regulačnému zaťaženiu. Úroveň regulačnej reštriktívnosti v oblasti odborných služieb je na úrovni priemeru EÚ a to isté platí aj pri miere zakladania spoločností a ich likvidácie ( 52). Prekážky vstupu na trh a obmedzenia obchodných postupov sú však vyššie ako priemer EÚ v prípade dvoch zo štyroch odvetví odborných služieb (architekti a inžinieri) ( 53). V januári 2016 Slovensko predložilo Európskej komisii finálny národný akčný plán, v ktorom uvádza konkrétne opatrenia na zlepšenie prístupu k regulovaným profesiám. Z predbežných výsledkov vyplýva, že k významnejšiemu reformovaniu existujúcich regulovaných profesií nedochádza. Niektoré dôkazy poukazujú na to, že v sieťových odvetviach dochádza k nadmernej regulácii. Zo sektorových ukazovateľov OECD týkajúcich sa regulácie trhu s produktmi z roku 2013 vyplýva, že regulačné zaťaženie v oblasti elektriny, plynu, telekomunikácií, pôšt, ako aj železničnej a cestnej dopravy je v porovnaní s ostatnými krajinami priemerné alebo vysoké. Empirické dôkazy poukazujú na silnú väzbu medzi úrovňou regulácie a cenovými maržami ( 54). Ceny elektriny pre priemyselných odberateľov sú najvyššie v regióne, a to aj napriek skutočnosti, že ( 52) Ukazovateľ Európskej komisie týkajúci sa celkovej reštriktívnosti vykazuje hodnotu 2,2 (SK) oproti hodnote 2,3 (EÚ); pozri http://ec.europa.eu/DocsRoom/documents/13328/attachme nts/1/translations/en/renditions/native; Celková miera zanechania podnikania, definovaná ako súčet vznikov a zánikov firiem a vyjadrená ako percentuálny podiel z celkového počtu spoločností aktívnych v oblasti odborných služieb, predstavovala v roku 2012 hodnotu 22,1 % (najnovšie dostupné údaje) v porovnaní s priemerom EÚ vo výške 20,0 %. ( 53) Hodnoty reštriktívnosti pre jednotlivé povolania sú: účtovníci 0,46 (SK) vs. 1,51 (EÚ); architekti 2,56 (SK) vs. 2,30 (EÚ); inžinieri 2,65 (SK) vs. 2,06 (EÚ) a právnické povolania 3,28 (SK) vs. 3,37 (EÚ). Hodnoty sú v rozpätí od 0 do 6, pričom nízka hodnota zodpovedá nízkemu regulačnému zaťaženiu. ( 54) Marže znamenajú rozdiel medzi nákladmi na tovar alebo službu a ich predajnou cenou. Pozri Thum-Thysen, A. a E. Canton (2015): Estimation of service sector mark-ups determined by structural reform indicators, (Odhadované marže v sektore služieb determinované ukazovateľmi štrukturálnych reforiem) (http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/econom ic_paper/2015/ecp547_en.htm). 2.4. Konkurencieschopnosť 32 Slovensko má jednu z najnižších veľkoobchodných cien elektrickej energie v EÚ. Keďže ide o kľúčový vstup pri väčšine výrobných procesov, vysoké ceny môžu poškodiť konkurencieschopnosť slovenských (hlavne priemyselných) spoločností v porovnaní s ich konkurentmi. Zníženie marží v sektore služieb pravdepodobne podnieti hospodársku produkciu. Odhadované konečné marže boli v prípade väčšej časti sektoru služieb na úrovni priemeru EÚ, avšak v prípade odborných služieb a maloobchodu boli relatívne vysoké ( 55). Aj keď odhadované marže vo všeobecnosti nie sú nadmerne vysoké, ich celoplošné zníženie by viedlo k zvýšeniu produkcie všetkých výrobných faktorov a dopytu po nich. To by sa mohlo dosiahnuť znížením regulačných a administratívnych prekážok pomocou silnejších antitrustových postupov a posilnením obchodných modelov prirodzených monopolov. Z analýzy Komisie založenej na modeloch vyplýva, že ak by sa marže v sektore služieb podstatne znížili, t. j. ak by sa rozdiel oproti priemeru troch členských štátov s najlepšími výsledkami znížil o polovicu, viedlo by to v priebehu piatich rokov k zvýšeniu HDP krajiny až o 1,1 % (graf 2.4.7). ( 55) Tamtiež: odhadované marže pri odborných službách predstavovali 21 % (SK) vs. 16,6 % (priemer EÚ) a maloobchodnom sektore 8 % (SK) vs. 6,6 % (priemer EÚ). Graf 2.4.7: Príspevok vybraných reforiem k rastu HDP v priebehu 5 a 10 rokov 1,1% 1,6% 0,6% 0,5% 0,8% 1,1% 0,6% 1,4% 0% 1% 2% 3% 4% 5% 6% 5 rokov 10 rokov zvýšenie účasti starších pracovníkov na trhu práce zvýšenie účasti žien na trhu práce prechod od zdaňovania práce k zdaňovaniu spotreby zníženie marží v sektore služieb 1) Pri predpoklade, že všetky členské štáty vykonajú reformy, ktorými znížia svoje štrukturálne medzery oproti priemeru troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami o polovicu. Zdroj: Varga, J. a J. in´t Veld (2014): „The potential growth impact of structural reforms in the EU. A benchmarking exercise“ (Potenciálny vplyv štrukturálnych reforiem na rast v EÚ – referenčné porovnávanie), European Economy, Economic Paper 541, Európska komisia Podnikateľské prostredie Správne a regulačné prekážky poškodzujú podnikateľské prostredie, znižujú vonkajšiu konkurencieschopnosť a obmedzujú domácu hospodársku činnosť. Nedostatky v podnikateľskom prostredí na Slovensku pravidelne figurujú v porovnaniach medzi krajinami (graf 2.4.8) ( 56). Zvyčajne uvádzané dôvody sú časté zmeny právnych predpisov, zložitosť administratívnych postupov, ako aj zaťažujúce požiadavky vyplývajúce z vládnych nariadení. Napriek zlepšeniam je postup zakladania a prevádzkovania firiem na Slovensku aj naďalej pomerne zložitý. Systém oprávnení na ( 56) Aj keď sa umiestnenie Slovenska oproti predchádzajúcemu roku zlepšilo, stále sa v správe Svetového ekonomického fóra Global Competitiveness Report 2015-16 (Správa o globálnej konkurencieschopnosti za roky 2015 – 2016) radí medzi členské štáty EÚ s najhoršími výsledkami (http://reports.weforum.org/global-competitiveness-report- 2015-2016/). V správe Svetovej banky s názvom Doing Business (Podnikanie) na rok 2016 sa však Slovensko umiestnilo na 15. priečke v rámci EÚ a na 29. priečke v celosvetovom meradle. 2.4. Konkurencieschopnosť 33 Slovensku dosahuje výrazne lepšie výsledky než priemer EÚ, pokiaľ ide o rýchlosť a náklady na vydávanie oprávnení na vykonávanie činnosti ( 57), pričom náklady na postupy pri zakladaní podniku sa v roku 2015 pohybovali pod priemerom EÚ, hoci prekročili cieľ stanovený v iniciatíve „Small Business Act“. Postupy elektronickej registrácie trvali v priemere 10 dní, čo je takmer trikrát viac ako priemer EÚ (3,5 dňa) (58). Vybavovanie stavebných povolení si vyžaduje 10 rôznych úkonov a trvá priemerne 286 dní. V októbri 2015 bola prijatá novela stavebného zákona s cieľom skrátiť dĺžku konaní, ale táto zmena sa týka len veľkých investičných projektov. Vymáhanie plnenia zmlúv je nákladné, keďže potrebný čas (705 dní) aj náklady (30 % nároku) sú veľmi vysoké. Riešenie platobnej neschopnosti je tiež spojené s vysokými nákladmi (18 % konkurznej podstaty dlžníka) a čas potrebný na vyriešenie veci je najvyšší v EÚ (4 roky) ( 59). Nedávne podnikateľské prieskumy potvrdzujú tieto zistenia a zároveň poukazujú aj na ďalšie prekážky. Podniky podľa nich upozorňujú na celý rad pretrvávajúcich nedostatkov, medzi ktoré patria zložité administratívne postupy a slabá vymáhateľnosť zmlúv. Takisto poukazujú na časté zmeny právnych predpisov, ich všeobecnú nepriehľadnosť, na nesúlad medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami spôsobený chýbajúcim prepojením systému vzdelávania s potrebami trhu práce, ako aj na korupciu (60). ( 57) V roku 2014 to na Slovensku trvalo 15 dní v porovnaní s priemerom 46 dní v EÚ, pričom náklady predstavovali 221 EUR v porovnaní so sumou 686 EUR v EÚ. Ďalší výskum potvrdil dobré výsledky Slovenska v oblasti vydávania oprávnení na podnikanie (štúdia o tom, ako členské štáty dodržiavajú záväzky v súvislosti s časom potrebným na získanie oprávnení a povolení na začatie a vykonávanie podnikateľskej činnosti, je dostupná na stránke http://ec.europa.eu/growth/toolsdatabases/newsroom/cf/itemdetail.cfm?item_id=8293). ( 58) Prehľad základných skutočností o SBA 2015, Slovensko ( 59) Svetová banka (2015): Doing Business 2016: Measuring regulatory quality and efficiency. (Podnikanie 2016: meranie kvality a účinnosti regulácie). ( 60) Informácie vyplývajúce z prieskumov, ktoré realizovali denník Hospodárske noviny (január 2015), Podnikateľská aliancia Slovenska (index podnikateľského prostredia) a Americká obchodná komora (Foreign Investor Survey, Prieskum zahraničných investorov). Napriek tomu, že prístup k financovaniu sa vo všeobecnosti nejaví ako problematický, kapitálové financovanie a rizikový kapitál sa využívajú len okrajovo. Od roku 2014 došlo k pociťovanému zlepšeniu dostupnosti bankových úverov ( 61), avšak prístup k štátnym zárukám sa zhoršil. V roku 2015 považovali iba 3 % slovenských podnikateľov vlastný kapitál za relevantný zdroj financovania svojich podnikov. Slovenský trh s rizikovým kapitálom je pomerne malý, a to tak z hľadiska nominálnych hodnôt, ako aj z hľadiska jeho podielu na HDP (62). Slovensko zamýšľa vo zvýšenej miere využívať finančné nástroje zodpovedajúce sume 550 miliónov EUR s cieľom realizovať ciele politiky súdržnosti pomocou Slovenského investičného holdingu. Graf 2.4.8: Jednoduchosť podnikania na Slovensku 0 0,2 0,4 0,6 0,8 1 Začatie podnikania Vybavenie stavebných povolení Zavedenie elektriny Registrácia majetku Získavanie úverov Ochrana minoritných investorov Platenie daní Cezhr. obchodova nie Vymáhateľ nosť zmlúv Riešenie platobnej neschopno sti 1. Slovensko je v prípade každého ukazovateľa správy Svetovej banky Doing Business hodnotené v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ (0 = štát s najlepšími výsledkami; 1 = štát s najslabšími výsledkami). Zdroj: World Bank Doing business 2016 (Svetová banka – Podnikanie 2016). ( 61) Na základe prieskumu o prístupe podnikov k financovaniu považovalo v roku 2015 iba 8 % slovenských podnikateľov prístup k financovaniu za problém pre svoje spoločnosti, pričom priemer EÚ predstavoval 10 %. ( 62) Rizikový kapitál je podmnožinou súkromného kapitálu (t. j. vlastného kapitálu poskytovaného podnikom, ktoré nie sú kótované na burze) a myslia sa ním kapitálové investície zamerané na podporu podniku vo fázach pred založením, počas zakladania a v rannom štádiu jeho vývoja. 2.4. Konkurencieschopnosť 34 Slovensko prijíma opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a podporu podnikania. S cieľom posilniť podporu podnikania a začínajúcich podnikov prijala vláda v lete 2015 novú stratégiu. Táto stratégia zahŕňa opatrenia na vytvorenie zjednodušenej akciovej spoločnosti, opatrenia umožňujúce podnikom začať fungovať oveľa rýchlejšie, rozličné dočasné výnimky z povinnosti platiť za licencie, ako aj otvorenie Národného podnikateľského centra začiatkom roka 2016, ktoré sa má stať pre podnikateľov jednotným kontaktným miestom na podporu podnikania. V neskoršej fáze sa počíta so založením regionálnych pobočiek. Vláda však medzitým odložila prijatie iniciatívy „Small Business Act“ v rámci svojej stratégie rozvoja MSP. V októbri 2015 bolo zriadené Centrum lepšej regulácie, ktorého úlohou je monitorovať podnikateľské prostredie vrátane administratívnej záťaže ( 63). ( 63) Testom MSP sa analyzuje možný vplyv legislatívnych návrhov EÚ na MSP tak, že sa posudzujú náklady a prínosy jednotlivých možností politiky. http://ec.europa.eu/growth/smes/business-friendlyenvironment/small-business-act/sme-test/index_en.htm. 35 Nedostatky vo verejnej správe na Slovensku poškodzujú podnikateľské prostredie a efektívne prideľovanie zdrojov. Napriek tomu, že na miestnej úrovni prebiehajú reformné snahy, verejnú správu stále brzdí neefektívnosť ( 64). Roztrieštenosť a rigidné rezortné rozčlenenie verejnej správy sťažuje strategické plánovanie a koordináciu. V hodnotení 2015 OECD Public Governance Review (hodnotenie OECD z roku 2015 o správe vecí verejných) sa poukazuje na to, že verejná správa na Slovensku sa do veľkej miery sústredí do silných ministerských rezortov. Ministerstvá vedú svoje oblasti politiky a pri tom im asistuje široké spektrum poradných grémií. Toto súčasné usporiadanie obmedzuje spoluprácu ministerstiev na komplexných reformách a znemožňuje synergie naprieč jednotlivými oblasťami politiky. Okrem toho sa zdá, že interakcia medzi úradom vlády a troma kľúčovými ministerstvami – ministerstvom financií, ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí a ministerstvom vnútra – je nízka. Koordináciu medzi ústrednou vládou a miestnou samosprávou komplikuje veľmi vysoký počet obcí (3 000), pričom ich malá veľkosť môže viesť k neefektívnosti v dôsledku zdvojovania štruktúr. Stanovovanie politických cieľov a ich monitorovanie a hodnotenie nie sú systematické. Kvantifikovateľné ciele politiky sa v štádiu prijímania politík vládou stanovujú len zriedka. Používanie ukazovateľov výkonnosti sa na jednotlivých ministerstvách líši, hoci by mohlo prispieť k identifikácii úspešných politík tým, že by poukázalo na potrebné zmeny v prideľovaní zdrojov alebo v tvorbe politiky. Tam, kde sa merania vykonávajú, sú zamerané skôr na vstupy a nie na výstupy. Hodnotenie politík a hĺbkové ex post posudzovanie politík sa podľa všetkého vykonáva len sporadicky. ( 64) Ukazovateľ efektívnosti verejnej správy Svetovej banky odzrkadľuje vnímanú kvalitu verejných služieb, kapacitu štátnej služby a jej nezávislosť od politických tlakov, ako aj kvalitu prípravy politík. V roku 2014 dosiahlo hodnotenie správy vecí verejných na Slovensku v oblasti efektívnosti verejnej správy skóre 0,87 v porovnaní s priemerom EÚ 1,13. Graf 2.5.1: Posudzovanie vplyvu regulácie v prípade tvorby primárnej legislatívy (zložený ukazovateľ) priemer OECD 0,00 0,50 1,00 1,50 2,00 2,50 3,00 3,50 CHL PRT ISR NOR TUR JPN NLD GRC LUX ISL ITA FIN DNK POL ESP SWE FRA IRL SVN HUN SVK KOR BEL AUT CZE DEU NZL CAN AUS CHE EST EU MEX UK Metodika Systematické prijímanie Transparentnosť Dohľad a kontrola kvality Zdroj: Výsledky prieskumu regulačných ukazovateľov za rok 2014 Využívanie analýzy založenej na dôkazoch je pri tvorbe politiky obmedzené, hoci v poslednom období došlo k viacerým iniciatívam na zlepšenie postupov. Z hodnotenia 2014 OECD Public Governance Review (hodnotenie OECD z roku 2014 o správe vecí verejných) vyplýva (65), že politické rozhodnutia na Slovensku sa málokedy opierajú o analýzy nákladov a prínosov. Iniciatíva ministerstva financií zameraná na najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou je v tomto kontexte vítaná, keďže zahŕňa dôležité prvky potrebné na hodnotenie politiky (napr. stanovenie cieľov a merateľných ukazovateľov na podporu konkrétnych rozhodnutí). Podobne došlo nedávno k zmenám zameraným na zlepšenie systému posúdení vplyvov právnych predpisov na Slovensku ( 66), ktorého hodnotenie v súčasnosti dosahuje priemer krajín OECD (graf 2.5.1), ako aj na posilnenie analytických kapacít ministerstiev. Tieto zmeny predstavujú dôležitý krok vpred, aj keď koordinácia systému posúdenia vplyvov je aj naďalej slabá, keďže nová komisia pre dohľad ( 65) Hospodárske prieskumy OECD, Slovenská republika, november 2014. ( 66) Vláda v januári 2015 odsúhlasila zmeny v metodike posudzovania vplyvov právnych predpisov a Úrad vlády zriadil stálu komisiu, ktorá má vykonávať dohľad nad postupmi posudzovania vplyvov. 2.5. VEREJNÁ SPRÁVA 2.5. Verejná správa 36 nemá právomoc zablokovať právny predpis v prípade negatívneho posúdenia vplyvov. Zavedenie moderného riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe je dlhodobým cieľom, ktorému sa teraz venuje aj vládna stratégia. Keďže výberové postupy a štandardy sú decentralizované, existuje riziko, že pri prijímaní štátnych zamestnancov sa dôsledne neuplatňujú kritériá založené na rovnosti príležitostí. Strategické riadenie a koordinácia ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy štátnych zamestnancov sú okrem toho obmedzené (graf 2.5.2). Štruktúra platov v štátnej službe nie je transparentná ani založená na zásluhách. Vysoká fluktuácia zamestnancov verejnej správy (nielen na vedúcich pozíciach) čiastočne súvisí s volebnými cyklami a znižuje stimuly na budovanie zručností a kvalifikácií. V októbri 2015 vláda prijala komplexnú Stratégiu riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe na roky 2015 – 2020, čo predstavuje prvý pozitívny krok. Prijatie nového zákona o štátnej službe bolo však opäť odložené na január 2017. Program zameraný na reformu miestnej verejnej správy („reforma ESO“) sa realizuje. V roku 2013 začala vláda realizovať „program Efektívnej, Spoľahlivej a Otvorenej verejnej správy“. Program je zameraný na zefektívnenie fungovania verejnej správy a jej lepšiu pripravenosť poskytovať vysoko kvalitné, transparentné a nákladovo efektívne služby pre verejnosť. Jeho doterajším výsledkom bolo zlúčenie početných regionálnych úradov, rozpočtových organizácií a špecializovaných miestnych orgánov do ucelenejších štruktúr. Reforma by mala ďalej prebiehať až do roku 2020 so zameraním na ďalšie zlučovanie úradov ústrednej správy, otváranie jednotných kontaktných miest pre verejnosť a podniky, ako aj na zjednodušenie postupov a štruktúr ústrednej štátnej správy. Graf 2.5.2: Využívanie strategických postupov riadenia ľudských zdrojov v ústrednej štátnej správe (2010) priemer OECD 0,0 0,1 0,2 0,3 0,4 0,5 0,6 0,7 0,8 0,9 1,0 AUS CAN UK BEL KOR PRT ISR NLD US AUT ITA CHE FRA IRL SVN DNK NZL TUR SWE CHL EST DEU FIN ESP ISL POL NOR CZE SVK GRC HUN 1) 0 = nízke využívanie, 1 = vysoké využívanie Zdroj: OECD (2011), Government at a Glance 2011 Slovensko pomaly napreduje v digitalizácii verejnej správy, avšak využívanie služieb elektronickej verejnej správy (e-Government) je aj napriek potenciálne silnému dopytu po digitálnych službách stále nízke. Miera využívania internetu je u obyvateľstva vysoká ( 67) a 90 % MSP komunikuje s verejnými orgánmi online, čo presahuje priemer EÚ. Podľa DESI za rok 2016 (index digitálnej ekonomiky a spoločnosti) však v roku 2015 len 16 % ( 68) používateľov internetu komunikovalo s verejnou správou online, pričom miera využívania predvyplnených elektronických formulárov je stále výrazne pod priemerom EÚ, ktorý dosahuje 49 %. Pokiaľ ide o stranu ponuky, príslušné indikátory ( 69) naznačujú, že existuje priestor na ( 67) Počet pravidelných používateľov internetu na Slovensku (76 %) oproti predchádzajúcemu roku mierne vzrástol a v roku 2014 bol tesne nad priemerom EÚ. Takmer 59 % obyvateľstva na Slovensku má aspoň základné digitálne zručnosti. To zodpovedá priemeru EÚ. ( 68) https://ec.europa.eu/digital-agenda/en/desi ( 69) Slovensko je na 22. mieste zo 100 v prípade ukazovateľa predvyplnených formulárov (ukazovateľom sa meria, v akom rozsahu sa údaje, ktorými už verejná správa disponuje, predvyplnia vo formulároch, ktoré sa poskytnú používateľovi) a na 46. mieste zo 100 v prípade ukazovateľa kompletnosti služieb online (meria, do akej miery možno komunikovať s verejnou správou výlučne online). V oblasti digitálnych verejných služieb dosahuje Slovensko skóre 0,27, čo je jeho najslabší výsledok spomedzi všetkých piatich oblastí indexu digitálnej 2.5. Verejná správa 37 modernizáciu a digitalizáciu verejných služieb vrátane služieb poskytovaných zdravotníckymi systémami (oddiel 2.2). Služby elektronickej verejnej správy pre bežné podnikateľské operácie sú naďalej nedostatočne rozvinuté a jednotný kontaktný bod pre poskytovateľov služieb sa nepremietol do komplexného portálu elektronickej verejnej správy. V roku 2015 spustili odborníci zo sektora informačných technológií kampaň slovensko.digital, ktorá volá po väčšej transparentnosti, jednoduchosti, prepojenosti a štandardnejších cenách v štátnych obstarávaniach informačných technológií. Cieľom tejto kampane je zlepšiť využitie 900 miliónov EUR z fondov EÚ v novom programovom období 2014 – 2020, a to vzhľadom na pomerne skromné výsledky dosiahnuté počas predchádzajúceho obdobia, v ktorom sa minula rovnaká suma. Vláda prijala viaceré opatrenia, ktorých cieľom je boj proti korupcii, avšak ich účinok bol zatiaľ len obmedzený. Z prieskumu Eurobarometra z roku 2015 vyplýva, že viac ako polovica zástupcov podnikov považuje klientelizmus a nepotizmus za problém pre svoju spoločnosť a 12 % z nich uviedlo, že boli požiadaní o úplatok alebo sa od nich očakávalo, že ponúknu úplatok za vydanie povolení alebo za služby. Najčastejšie uvádzaný druh povolenia sú v tomto kontexte stavebné povolenia ( 70). V roku 2011 vláda schválila „Strategický plán boja proti korupcii“, ktorý zahŕňa preventívne opatrenia, ako napr. zverejňovanie štátnych zmlúv. Podporuje tiež väčšiu transparentnosť súdnych rozhodnutí a stanovenie jasných pravidiel pre verejné obstarávanie. V roku 2014 bol schválený aktualizovaný plán, ktorý vychádza z hodnotení Pracovnej skupiny OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách. Zákon na ochranu oznamovateľov korupcie vstúpil do platnosti začiatkom roka 2015. Slovensko má však slabú bilanciu výsledkov, pokiaľ ide začatie trestných stíhaní korupcie: počet podaných žalôb v prípadoch spojených s korupciou bol v období rokov 2011 až 2014 konzistentne nízky ( 71). Zatiaľ čo prípady štátnych úradníkov ekonomiky a spoločnosti na rok 2015, v ktorom sa Slovensko umiestnilo na 27. mieste. ( 70) Bleskový Eurobarometer 428 o postoji podnikov ku korupcii. ( 71) Štatistiky trestnej činnosti predložené slovenskými orgánmi: ÚŠP GP SR Pezinok, Kriminalita vo veciach obžalovaných z úplatkárstva viedli k odsúdeniu v 80 až 90 % prípadov, percento podmienečných odsúdení je aj naďalej vysoké ( 72). Prípady vysokopostavených osôb, ktoré sa dostanú pred súd, sú naďalej veľmi zriedkavé. Súdny systém V súdnictve, ako sa zdá, dochádza k hromadeniu množstva nevybavených prípadov v občianskych a obchodných veciach. Zvyšovanie kvality, nezávislosti a efektívnosti súdneho systému je základným predpokladom na vytvorenie prostredia, ktoré podporuje investície a podnikanie. Prebiehajúce bezpečnostné previerky týkajúce sa spôsobilosti sudcov ( 73) vyvolávajú pochybnosti o nezávislosti súdneho systému, ktorá sa považuje za nízku ( 74). Dĺžka súdneho konania v občianskych a obchodných sporoch narastá a miera vyriešenia prípadov zostáva pri občianskych a obchodných sporoch výrazne pod úrovňou 100 % ( 75). Tento vývoj naznačuje narastajúce hromadenie nevybavených prípadov, čo by potenciálne mohlo viesť k preťaženiu súdneho systému (76). Tento trend sa podarilo zvrátiť v oblasti správnych vecí, kde sa výrazne pokročilo pri znižovaní dĺžky konania a miera vyriešenia prípadov sa zvýšila ( 77). korupcie, Ukončené trestné stíhanie osôb za vybrané prečiny a zločiny za obdobie 2012 – 1.12.2015. ( 72) Len tri tresty odňatia slobody v roku 2012 a päť trestov odňatia slobody v roku 2013. Súdne štatistiky od členských štátov vrátane Slovenska, Európska komisia, Súbor oficiálnych údajov o trestných činoch korupcie http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?do=g roupDetail.groupDetailDoc&id=21215&no=2. ( 73) Svetové ekonomické fórum, The Global Competitiveness Report 2015 – 16, (Správa o globálnej konkurencieschopnosti za roky 2015 – 2016), Informačný prehľad o Slovensku. ( 74) Pozri napríklad: Rada Európy, Challenges for judicial independence and impartiality in the Member States of the Council of Europe (Výzvy pre nezávislosť a nestrannosť súdnictva v členských štátoch Rady Európy), SG/Inf (2016)3 z 15. januára 2016, s. 67. Ústavnosť príslušného zákona je v súčasnosti predmetom súdneho konania pred Ústavným súdom. ( 75) Ide o pomer počtu vyriešených prípadov k počtu nových prípadov. ( 76) Pozri ilustrácie 5, 8 a 11 porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície 2016 (zatiaľ neuverejnené). Súdni predstavitelia informovali, že v roku 2015 evidovali desiatky tisíc súdnych podaní súvisiacich s nekalými obchodnými praktikami. ( 77) Pozri ilustrácie 6, 9 a 12 porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície 2016 (zatiaľ neuverejnené). 2.5. Verejná správa 38 Vláda uznáva, že je potrebné zvýšiť efektívnosť súdnictva. V júli 2015 Slovensko prijalo národnú koncepciu stabilizácie a modernizácie súdnictva ( 78). Slovenský občiansky súdny poriadok prešiel rekodifikáciou a účinnosť nadobudne v júli 2016. Existujúci zákon o rozhodcovskom konaní prešiel novelizáciou a zároveň bol prijatý alebo oznámený celý rad projektov informačných a komunikačných technológií, čo by v prípade úspešnej realizácie mohlo zvýšiť efektívnosť systému súdnictva. Ako sa pripúšťa v uvedenom národnom pláne, v nadchádzajúcich rokoch bude krajina musieť vytrvalo pokračovať v reformách. Slovensko sa bude pritom spoliehať najmä na financovanie z fondov EÚ, ktoré v tejto oblasti zohrávajú kľúčovú úlohu. Verejné obstarávanie Systém verejného obstarávania stále vykazuje celý rad nedostatkov. Pri obstarávaniach chýba jasná zodpovednosť a strategická medziinštitucionálna koordinácia. Postupy obstarávania sa navyše javia ako nedostatočne profesionalizované. Odrazom tohto problému sú zdĺhavé postupy verejného obstarávania: verejní obstarávatelia potrebovali po predložení súťažných ponúk v priemere 137 dní na zadanie zákazky, zatiaľ čo priemer EÚ je 81 dní. Navyše možno konštatovať, že hlavným kritériom výberu v prípade 88 % zákaziek zadaných v roku 2015 bola najnižšia cena. Snahy riešiť nedostatočnú strategickú koordináciu brzdí roztrieštená tvorba politík. Pri obstarávaniach chýba jasná zodpovednosť a medziinštitucionálna koordinácia. Keď sa posudzuje výkonnosť v kľúčových aspektoch verejného obstarávania podľa ukazovateľov z prehľadu výsledkov jednotného trhu ( 79), Slovensko dosahovalo v roku 2014 nízke hodnotenie v prípade 5 zo 6 ukazovateľov ( 80). Aj keď tieto ukazovatele poskytujú len zjednodušený obraz, zachytávajú kľúčové aspekty vnútroštátnych rámcov verejného obstarávania. ( 78) Národná koncepcia stabilizácie a modernizácie súdnictva z 13. júla 2015. ( 79) Prehľad výsledkov jednotného trhu EÚ za rok 2014, (http://ec.europa.eu/internal_market/scoreboard/index_en.htm). ( 80) V prípade 6. ukazovateľa, ktorý sa týka kvality oznámení o verejných obstarávaniach, sú výsledky Slovenska výrazne pod prahovými hodnotami. Vysoký podiel zákaziek zadávaných prostredníctvom rokovacieho konania bez zverejnenia výzvy na predkladanie ponúk obmedzuje súťaž. Z prieskumov vyplýva, že obmedzenú súťaž pri verejných obstarávaniach spôsobujú konflikty záujmov, súťažné špecifikácie šité na mieru a vysoká úroveň vnímanej korupcie ( 81). V roku 2015 bolo 15 % verejných zákaziek zadaných na základe rokovacieho konania bez výzvy na predkladanie ponúk. V dôsledku toho sa Slovensko umiestňuje medzi krajinami EÚ s najvyššou mierou využívania tohto mimoriadneho postupu. Počet zákaziek zadaných v obstarávaniach s jediným uchádzačom naopak klesol zo 41 % všetkých zákaziek v roku 2013 na 32 % v roku 2015, hoci sa stále pohybuje výrazne nad priemerom EÚ, t. j. nad hodnotou 23 %. Hromadné verejné obstarávanie na ústrednej, miestnej alebo odvetvovej úrovni môže zlepšiť koordináciu a viesť k úsporám. Do dnešného dňa však bolo len 5 % obstarávaní na Slovensku hromadných, t. j. realizovaných spoločne pre viac ako jedného obstarávateľa. Novým zákonom o verejnom obstarávaní prijatým v novembri 2015 sa posilní holistický prístup k verejnému obstarávaniu tým, že sa väčší dôraz bude klásť na prípravu obstarávaní, používanie kvalitatívnych kritérií a na náklady počas životného cyklu (82). ( 81) Bleskový Eurobarometer 428 o postoji podnikov ku korupcii http://ec.europa.eu/COMMFrontOffice/PublicOpinion/inde x.cfm/Survey/getSurveyDetail/instruments/FLASH/survey Ky/2084 — otázky 7.5 – 7.6. ( 82) Náklady počas životného cyklu zahŕňajú okrem nadobúdacej ceny aj súvisiace náklady na údržbu a prevádzkové náklady. 2.5. Verejná správa 39 Graf 2.5.3: Ukazovatele prehľadu výsledkov jednotného trhu EÚ pre oblasť verejného obstarávania na Slovensku 32 15 5 88 137 0 20 40 60 80 100 120 140 0 5 10 15 20 25 30 35 medián EÚ-vľavo medián EÚ-vpravo Zdroj: Prehľad výsledkov jednotného trhu EÚ za rok 2016 (pripravuje sa) Pozri: http://ec.europa.eu/internal_market/scoreboard Z hľadiska jednotlivých odvetví možno konštatovať, že problémy v oblasti verejného obstarávania najviac postihujú zdravotníctvo a informačné a komunikačné technológie (IKT). Napriek vysokému počtu na mieru šitých predražených obstarávaní, ku ktorým došlo v zdravotníctve v roku 2015, bolo prijatých len málo systémových opatrení, ktoré by riešili nedostatky zistené už v predchádzajúcej správe o krajine. Obstarávania v oblasti IKT sa javia ako neefektívne vzhľadom na časté využívanie netransparentných postupov týkajúcich sa zadávania zákaziek a dodatkov k zmluvám. To vedie k predraženým uzavretým systémom, ktoré majú obmedzené funkcie a sú slabo integrované. Zdá sa, že Usmernenia Komisie týkajúce sa verejného obstarávania IKT systémov ( 83) nie sú dostatočne implementované. Slovensko je lídrom, pokiaľ ide o uverejňovanie oznámení o vyhlásení obstarávania, a zlepšilo transparentnosť verejných obstarávaní. V roku 2014 miera uverejňovania prudko vzrástla, a to na 55 % z celkových výdavkov na práce, tovary a služby, čo je výrazne nad priemerom EÚ, ktorý je 26 %. Tento výsledok sa dosiahol najmä vďaka ( 83) http://cordis.europa.eu/fp7/ict/ssai/study-action23_en.html používaniu povinného registra zmlúv, ktorý funguje bez prestávky od roku 2010. Prechod na plnohodnotné elektronické obstarávanie je v súčasnosti spomaľovaný oneskoreným prechodom na služby elektronickej verejnej správy. Očakáva sa, že platformy elektronického obstarávania, ako napr. elektronický systém zadávania zákazky, po ich úplnom dokončení a rozšírení na všetky typy postupov povedú k zvýšeniu efektívnosti a k zjednodušeniu postupov verejného obstarávania. Riadenie fondov EÚ Slovensko čelí dlhodobým problémom v oblasti finančného hospodárenia a kontroly. V nadväznosti na audity systémov finančného riadenia a kontroly boli v roku 2014 pozastavené platby v 9 z 11 operačných programov financovaných zo štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ ( 84). Najzávažnejšie chyby zistené počas týchto auditov sa týkali verejného obstarávania a postupov výberu projektov. Platby vo všetkých programoch boli opäť odblokované v decembri 2015 po tom, ako sa uplatnili finančné opravy a vykonali zlepšenia systémov s cieľom predchádzať nezrovnalostiam, odhaľovať ich a zaistiť ich nápravu. Implementácia štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ sa v roku 2015 napriek pozastaveniu platieb výrazne zvýšila. Slovensko bolo predmetom skúmania pracovnej skupiny Európskej komisie pre lepšie vykonávanie, ktorej cieľom bolo zaistiť optimálne využívanie investičných príležitostí, ktoré ponúkali štrukturálne a kohézne fondy v rámci programov na roky 2007 – 2013. Dôsledkom bolo prudké zvýšenie čerpania v roku 2015, t. j. v poslednom roku čerpania, pričom riziko, že niektoré finančné prostriedky prepadnú z dôvodu uzavretia programov, sa značne znížilo. S očakávanou ročnou absorpciou vo výške 25 % je rok 2015 rokom s najvyššou úrovňou absorpcie v programovom období 2007 – 2013 (pozri rámček 1.1). ( 84) Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Kohézny fond. 2.5. Verejná správa 40 Stále však chýba komplexné posúdenie účinnosti financovaných opatrení z hľadiska dosahovania cieľov príslušných programov. Skúsenosti z programového obdobia 2007 – 2013 odhalili viaceré nedostatky, akými sú napr. nedostatočná administratívna kapacita, nedostatok vysokokvalitných návrhov projektov, oneskorený začiatok implementácie, zložité programovacie a vykonávacie štruktúry, ako aj nedostatočne účinné nástroje monitorovania a hodnotenia. Väčšina týchto nedostatkov sa má podľa očakávaní vyriešiť vďaka výkonnostne orientovanému rámcu nového programového obdobia. Pre Slovensko bolo vyčlenených 15,3 miliardy EUR na obdobie 2014 – 2020, pričom prvé výzvy na predkladanie návrhov sa spustili v roku 2015. 41 Investície do dopravnej infraštruktúry Nevyhovujúca cestná infraštruktúra je prekážkou produkcie a mobility, a to najmä na úkor regiónov stredného a východného Slovenska. Vzhľadom na špecializáciu Slovenska na vývozne orientovanú výrobu, t. j. na odvetvie s vysokou závislosťou od cestných dopravných sietí, môže slabá infraštruktúra odrádzať od investícií a zhoršovať regionálne rozdiely. Index kvality infraštruktúry Svetového ekonomického fóra (2015) ukazuje, že vnímaná kvalita cestnej infraštruktúry bola v roku 2013 výrazne pod priemerom EÚ ( 85). Tento údaj je odrazom skutočnosti, že hustota diaľničnej siete 8,6 km na 1 000 km2 patrí medzi najnižšie v EÚ (graf 2.6.1). Členské štáty s nižšou hustotou diaľničnej siete (všetky okrem Poľska) majú okrem toho podstatne nižšiu hustotu obyvateľstva, čo môže vysvetľovať ich redšie diaľničné siete. Existujúca diaľničná sieť vykazuje takisto výrazné regionálne rozdiely, pričom v regiónoch stredného a východného Slovenska existuje len jedna, značne prerušovaná (graf 2.6.1) diaľničná os. To vedie k preferovanému umiestňovaniu výrobných prevádzok na západné Slovensko, čím sa prehlbuje ekonomická priepasť medzi regiónmi ( 86). Pokrok pri odstraňovaní nedostatkov cestnej infraštruktúry je pomalý a nerovnomerný. Sieť spoplatnených diaľnic sa medzi rokmi 2011 a 2014 predĺžila len zanedbateľne ( 87). V roku 2015 došlo k prudkému nárastu výstavby vzhľadom na zrýchlené čerpanie fondov EÚ v záverečnom roku programu, keď sa postavilo 56 km. Slovenská diaľničná sieť sa tým predĺžila o 13 % ( 88). Výstavba ďalších 33 km je naplánovaná na rok ( 85) Ide o index spokojnosti s kvalitou cestnej, železničnej a leteckej dopravnej infraštruktúry, ktorý je súčasťou správy Svetového ekonomického fóra Global Competitiveness Report (Správa o globálnej konkurencieschopnosti). V rokoch 2014 – 2015 Slovensko dosiahlo na stupnici od 1 do 7 skóre 4,0 v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 4 (1 = extrémne nerozvinutá/medzi najhoršími na svete; 7 = rozsiahla a efektívna/medzi najlepšími na svete). ( 86) V Národnej stratégii regionálneho rozvoja a v indexe regionálnej konkurencieschopnosti EÚ z roku 2013 sa uvádza priamy vplyv infraštruktúry na rozvoj regiónu. ( 87) Viac informácií k štatistikám o infraštruktúre možno nájsť na adrese (http://www.cdb.sk/sk/Vystupy-CDB/Statistickeprehlady.alej). ( 88) Národná diaľničná spoločnosť (http://www.ndsas.sk/dialnice-d/44379s). 2016 a financovať sa bude z nového programového obdobia (2014 – 2020). Riešenie nedostatkov siete cestnej infraštruktúry je v krátkodobom horizonte náročné vzhľadom na neefektívne využívanie dostupných finančných prostriedkov, vysoké jednotkové náklady ( 89) na nové projekty, chýbajúce náležité plánovanie a zložité postupy týkajúce sa územných a stavebných povolení. Graf 2.6.1: Porovnanie hustoty cestnej siete medzi členskými štátmi (2012) a medzi slovenskými regiónmi (2013) 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 Holandsko Belgicko Slovinsko Nemecko Portugalsko Španielsko Taliansko Rakúsko Francúzsko UK Česká rep. Slovensko Bulharsko Litva Švédsko Poľsko Estónsko Fínsko Rumunsko Lotyšsko km na 1000 km2 55 10 4 6 0 10 20 30 40 50 60 Bratislavský kraj Západné Slovensko Stredné Slovensko Východné Slovensko km na 1000 km2 Zdroj: EU Transport pocket book ( 89) Cena za kilometer v rámci cestných alebo železničných projektov (pozri štúdiu realizovateľnosti COWI týkajúcu sa železničnej trate Žilina-Košice-Čierna nad Tisou, apríl 2014). 2.6. POLITIKY PRE DLHODOBÝ RAST A EFEKTÍVNE VYUŽÍVANIE ZDROJOV 2.6. Politiky pre dlhodobý rast a efektívne využívanie zdrojov 42 Možnosti financovania investícií v oblasti dopravnej infraštruktúry sa zdajú široké. Celkové investície do dopravnej infraštruktúry ako percento HDP boli v roku 2013 mierne nad priemerom EÚ (0,9 % HDP na Slovensku v porovnaní s 0,8 % v EÚ) ( 90), pričom vo väčšine prípadov boli financované z fondov EÚ. Slovensko však v oblasti dopravy investuje oveľa menej, než investovalo v minulosti, resp. než je charakteristické pre konvergujúcu ekonomiku. Identifikované potreby financovania pre tri koridory základnej siete ( 91) predstavujú približne 11 miliárd EUR. Už v tomto skorom štádiu realizácie Investičného plánu pre Európu ( 92) bolo viacero slovenských projektov označených za potenciálne vhodné projekty na financovanie. Medzi ne patrí aj dokončenie diaľnice D4 vrátane obchvatu hlavného mesta Bratislava. Ročné náklady, ktoré vláde plynú z tohto prebiehajúceho projektu verejno-súkromného partnerstva, však predstavujú nezanedbateľné fiškálne riziko ( 93). Projekt si preto vyžaduje osobitnú pozornosť, pokiaľ ide o jeho transparentnosť, projektovanie a finančného riadenie, s cieľom uspokojiť potreby cestnej infraštruktúry daného regiónu nákladovo efektívnym spôsobom ( 94). Energetika a riadenie zdrojov Vývoj v oblasti energetickej účinnosti je pozitívny, ale výzvy vo vzťahu k životnému prostrediu a konkurencieschopnosti pretrvávajú. Energetická náročnosť hospodárstva ( 95) sa radí medzi najvyššie v EÚ, pričom Slovensko ( 90) Tieto údaje zodpovedajú investíciám a výdavkom na údržbu v oblasti dopravnej infraštruktúry (cesty, železnice, námorné prístavy a letiská) ako % HDP. Tieto údaje sú v súčasnosti dostupné len do roku 2013. ( 91) V rámci politiky Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) sa podporuje dokončenie 30 prioritných projektov s vysokou európskou pridanou hodnotou. ( 92) Podrobnosti o EFSI možno nájsť online (http://ec.europa.eu/priorities/jobs-growthinvestment/plan/index_en.htm). ( 93) Na základe novej účtovnej metodiky Eurostatu došlo k sprísneniu pravidiel na zaradenie investícií v rámci projektov verejno-súkromného partnerstva mimo súvahu verejnej správy. ( 94) Štúdia INEKO: PPP obchvat Bratislavy môže byť predražený až o miliardu eur (http://www.ineko.sk/clanky/publikacie). ( 95) Energetickú náročnosť možno s určitými výhradami použiť ako náhradu za energetickú účinnosť. Energetická náročnosť je definovaná ako množstvo energie potrebné na výrobu jednej jednotky HDP. Týmto opatrením sa zmiernia účinky spomalení hospodárskeho rastu (ktoré automaticky vedú k nižšej spotrebe energie) a umožní sa oddelenie spotreby energie od rastu produkcie. v porovnaní s priemerom EÚ na svoju výrobu naďalej používa viac než dvojnásobný objem energie (graf 2.6.2). V roku 2014 poklesla spotreba primárnych zdrojov energie, ako aj konečná spotreba energie. Spotreba primárnych zdrojov energie predstavovala 15,3 Mtoe v porovnaní s cieľom stratégie Európa 2020 (v súčasnosti mierne zníženým) vo výške 16,4 Mtoe, pričom konečná spotreba energie predstavovala 10,1 Mtoe v porovnaní s cieľom stratégie Európa 2020 vo výške 9,0 Mtoe. Hoci je Slovensko na dobrej ceste k dosiahnutiu tohto revidovaného cieľa, ďalšie úsilie je potrebné na udržanie spotreby primárnych zdrojov energie pod kontrolou a na menej energeticky náročný rast v budúcnosti. Ďalšou výzvou bude vytvárať investičné podmienky schopné mobilizovať podporu trhu s energetickými službami, a to za aktívnej účasti finančných inštitúcií, a zabezpečiť zvýšené prideľovanie a využívanie finančných nástrojov (najmä fondov EÚ v programovom období 2014 – 2020). Graf 2.6.2: Hrubá spotreba energie delená HDP (kg ropného ekvivalentu na 1 000 EUR produkcie) 472 354 168 142 575 337 330 257 409 295 100 150 200 250 300 350 400 450 500 550 600 Česká republika EÚ (vážené HDP) Slovensko Maďarsko Poľsko Zdroj: Európska komisia Finančné prostriedky EÚ budú zohrávať významnú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo. S podielom energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe vo výške 11,6 % (graf 2.6.3) splnilo Slovensko v roku 2014 svoju orientačnú referenčnú hodnotu stanovenú na dosiahnutie cieľa krajiny na rok 2020. V záujme ďalšieho zlepšenia pri dosahovaní tohto cieľa sa javí ako kľúčové realizovať investície do energetickej 2.6. Politiky pre dlhodobý rast a efektívne využívanie zdrojov 43 infraštruktúry, energetickej účinnosti a do kapacity na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Niektoré z týchto investičných potrieb sa budú hradiť z finančných prostriedkov EÚ v novom programovom období 2014 – 2020, pričom ide o celkový objem pridelených prostriedkov vo výške 1 miliardy EUR. Graf 2.6.3: Podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkových zdrojoch energie na Slovensku 5,7% 6,3% 7,7% 9,0% 10,4% 11,6% 14% Cieľ EÚ do roku 2020 0% 2% 4% 6% 8% 10% 12% 14% 16% 20042005200620072008200920102011201220132014 Zdroj: Európska komisia Administratívne a regulačné rámce môžu mať tiež zásadný vplyv na oblasť energetiky. Komplexný a stále nepriehľadný regulačný rámec brzdí výrobu a distribúciu energie z obnoviteľných zdrojov. Pripájanie nových zdrojov do sústavy sa považuje za veľmi náročné. Tzv. „stop stav“ – správne rozhodnutie, ktoré v decembri 2013 prijali všetci traja prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav – zablokoval pripájanie nových zdrojov do sústavy. S cieľom modernizovať energetickú infraštruktúru Slovenska sa plánujú ďalšie prepojenia elektrických sietí s Maďarskom, plynovodné prepojenie s Poľskom a plynovod Eastring do Rumunska a Bulharska. Súčasné politické nástroje na Slovensku na presadzovanie ekologickejšieho správania nepostačujú. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou skládkovania (v roku 2012 sa na skládkach uložilo 76,7 % komunálneho odpadu), pričom táto oblasť nevykazuje žiadne známky zlepšenia (96). Hlavným dôvodom sú príliš nízke sadzby za skládkovanie, ktoré tak nepodnecujú recykláciu (97). Nový zákon o odpadoch nadobudol účinnosť v januári 2016, ale stále sa presne nevie, či sa zavedie účinný systém nakladania s odpadom tak, aby sa dosiahol cieľ týkajúci sa recyklácie 50 % odpadu do roku 2020. Slovensko v súčasnosti nespĺňa normy EÚ týkajúce sa kvality ovzdušia, čo negatívne vplýva na verejné zdravie, ako aj na životné prostredie. Hoci v krajine existuje systém daní zo znečisťovania ovzdušia, toto daňové zaťaženie je relatívne nízke. Súčasná cena vody na Slovensku neodzrkadľuje celkové náklady na jej distribúciu a úpravu, takže existuje priestor na väčšie pokrytie nákladov v rámci vodohospodárskych a kanalizačných sadzieb. Navyše stále existuje celý rad environmentálne škodlivých dotácií (98). Cena elektrickej energie zahŕňa viacero diskrečných zložiek, ako je poplatok na podporu domácej ťažby lignitu, ako aj príspevok do fondu na vyraďovanie jadrových zariadení. Výkupná tarifa na podporu výroby elektrickej energie z domáceho uhlia má veľmi negatívny vplyv na životné prostredie, pretože sa ňou z veľkej časti kompenzuje znižovanie emisií dosiahnuté vďaka obnoviteľným zdrojom energie. Vláda vyhlásila, že bude podporovať ťažbu lignitu a jeho využívanie pri výrobe elektrickej energie až do roku 2030. Táto politika podporuje využívanie ekologicky škodlivých zdrojov energie a môže pôsobiť ako subvencia narúšajúca trh. Výskum a inovácie Posilnená inovačná kapacita môže Slovensku pomôcť posunúť sa vyššie v hodnotovom reťazci. Slovensko značne zaostáva za priemerom EÚ z hľadiska výkonnosti v oblasti inovácií, ktorá je kľúčovým faktorom pre rastový potenciál. Napredovaniu v oblasti výskumu a vývoja bránia nedostatočné verejné a súkromné zdroje, ( 96) http://ec.europa.eu/eurostat/web/environment/waste/database. ( 97) Podľa štúdie týkajúcej sa využívania hospodárskych nástrojov na predchádzanie vzniku odpadu a na nakladanie s odpadom z apríla 2012, Study on the use of economic instruments for waste prevention and management, pozri: http://ec.europa.eu/environment/waste/use.htm, by sa mala postupne zaviesť minimálna sadzba vo výške 40 EUR, aby sa situácia dala do pohybu. ( 98) OECD (2013), Inventory of Estimated Budgetary Support and Tax Expenditures for Fossil Fuels 2013, (Zoznam odhadovaných rozpočtových a daňových výdavkov na podporu fosílnych palív na rok 2013), s. 307 – 314, dx.doi.org/10.1787/9789264187610-en. 2.6. Politiky pre dlhodobý rast a efektívne využívanie zdrojov 44 roztrieštený politický rámec a neefektívne vynakladané verejné výdavky. Výdavky na výskum a vývoj sa v uplynulých rokoch postupne zvyšovali, hoci z veľmi nízkej východiskovej úrovne, pričom sú do veľkej miery odkázané na fondy EÚ (99). Celková intenzita výskumu a vývoja vzrástla v roku 2014 na 0,89 % HDP, čo je takmer dvojnásobok úrovne z roku 2008. Tento podiel však ostáva výrazne pod priemerom EÚ, ktorý bol v roku 2014 na úrovni 2 %. Zvýšenie verejných výdavkov na výskum a vývoj bolo výraznejšie než v prípade výdavkov v súkromnom sektore (graf 2.6.3), a to najmä v dôsledku podpory z fondov EÚ. V roku 2015 sa takmer dokončilo pätnásť strategických projektov financovaných z prostriedkov EÚ na zriadenie univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier, ktoré pomôžu vyplniť medzery v infraštruktúre výskumu a vývoja. Rámec pre inovačnú politiku je veľmi roztrieštený. Spolupráca medzi príslušnými ministerstvami nie je optimálna, pričom strategickú kontrolu kvality projektov výskumu a vývoja sťažuje skutočnosť, že podporu výskumu a vývoja a inovácií má na starosti osem rôznych vládnych agentúr. Roztrieštený administratívny rámec a chýbajúca koordinácia a tematické zameranie môžu čiastočne vysvetľovať slabé výsledky výskumu (100) a nízku účasť domácich firiem na výskume a vývoji. ( 99) To sa týka len financovania projektov, inštitucionálne financovanie zabezpečuje slovenská vláda. ( 100) Tieto výsledky sa odzrkadľujú v ukazovateľoch, ako je napr. percento slovenských vedeckých článkov medzi 10 % najcitovanejších článkov na svete. Tento podiel dosiahol v roku 2010 4,4 %, čo výrazne zaostáva za priemerom EÚ (11,4 %). Slovensko sa podľa tohto ukazovateľa radí na 23. miesto spomedzi členských štátov EÚ. Graf 2.6.4: Verejné a súkromné výdavky na výskum a vývoj na Slovensku (% HDP) 0 0,1 0,2 0,3 0,4 0,5 0,6 Výdavky na R&D ako % HDP Verejné výdavky na R&D Výdavky podnikov na R&D Zdroj: Európska komisia Súkromné výdavky na výskum a vývoj sú relatívne nízke, čo je čiastočne odrazom slovenského podnikateľského modelu. Súkromné výdavky na výskum a vývoj v podnikateľskom sektore v roku 2014 predstavovali 0,33 % HDP, zatiaľ čo priemer EÚ bol na úrovni 1,3 % HDP (graf 2.6.4). Pre slovenské hospodárstvo je charakteristický vysoký podiel výrobnej produkcie, ktorá je zvyčajne náročná na výskum a vývoj. Nízka úroveň výdavkov na výskum a vývoj v podnikateľskom sektore však odráža skutočnosť, že vo výrobnom odvetví dominuje niekoľko veľkých nadnárodných spoločností, ktoré zvyknú väčšinu svojich technológií dovážať. Slovensku sa doposiaľ nepodarilo od týchto spoločností pritiahnuť značný objem zdrojov do výskumu a vývoja. Celkový podiel technologicky vyspelých produktov na vývoze je navyše naďalej pomerne nízky v porovnaní s hlavnými konkurentmi Slovenska, aj keď sa v posledných rokoch zvyšuje. Existuje len veľmi málo slovenských MSP, ktoré realizujú inovácie interne (15 % na Slovensku v porovnaní s 28,7 % v EÚ), a máloktoré z nich pritom spolupracujú s inými (6,7 % na Slovensku v porovnaní s 10,3 % v EÚ) ( 101). ( 101) Hodnotiaca tabuľka Inovácie v Únii za rok 2015. 2.6. Politiky pre dlhodobý rast a efektívne využívanie zdrojov 45 Graf 2.6.5: Súkromné výdavky na výskum a vývoj vo vybraných členských štátoch v roku 2014 (% HDP) 0,00 0,50 1,00 1,50 2,00 2,50 AT DE EU CZ PL SK Výdavky podnikov na R&D ako % HDP Zdroj: Európska komisia Posilnenie vývoja a výskumu v súkromnom sektore je dnes predmetom politického úsilia. V januári 2015 nadobudol účinnosť zákon o zavedení daňových úľav (25 %) pre súkromné podniky, ktoré investujú do výskumu a vývoja. Hodnotenie bude k dispozícii v marci 2016, avšak už teraz sa diskutuje o zvýšení tohto stropu. V júni 2015 vláda okrem toho schválila „koncepciu“ pre podporu startupov a rozvoj startupového „ekosystému“ Realizácia iniciatív rámca pre výskum a inovácie je pomalá. K značnému oneskoreniu došlo pri vykonávaní komplexného strategického rámca pre výskum a inovácie (102), v ktorom sa navrhuje lepšia štruktúra riadenia, súbor politických opatrení a oblasti špecializácie. Na akčný plán vykonávania tejto stratégie sa ešte čaká, čo odďaľuje účinné vykonávanie niektorých opatrení operačného programu Výskum a inovácie (2014 – 2020). Plánovaná transformácia mnohých financujúcich agentúr prebieha pomaly. Transformáciou dvoch existujúcich inštitúcií vznikla v roku 2015 Výskumná agentúra a Technologická agentúra. Plánovaná transformácia Slovenskej akadémie vied zo štátnej organizácie na verejnú výskumnú inštitúciu ( 102) Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky bola prijatá v novembri 2013 s cieľom podnietiť štrukturálnu zmenu na Slovensku smerom k rastu založenému na zvyšovaní schopností a excelentnosti vo výskume a inováciách. s cieľom uľahčiť spoluprácu s podnikateľským sektorom sa odložila na rok 2016. Nízka úroveň spolupráce medzi akademickou obcou a priemyslom bráni komerčnému využívaniu výsledkov výskumu. Systém inovačných poukazov (voucherov) spustený v roku 2013 sa však vyvíja sľubne. V roku 2015 v rámci tretej výzvy získalo 70 žiadateľov finančnú podporu v celkovej výške 365 000 EUR. Hoci krajina zaviedla celý rad ďalších politických opatrení, ktoré majú podnecovať prenos znalostí, tieto opatrenia sa zameriavajú najmä na fyzickú infraštruktúru. Menší dôraz sa kládol na zlepšovanie rámcových podmienok s cieľom stimulovať a odmeňovať akademických pracovníkov, ktorí spolupracujú s priemyslom, alebo na poskytovanie podpory pri zakladaní a rozvoji osamostatnených spoločností (spin-off companies). Bolo zriadené národné centrum transferu technológií, ktoré bude intenzívnejšie pracovať s centrami na jednotlivých univerzitách. Výskumní pracovníci sa doposiaľ hodnotili prevažne na základe výsledkov ich publikačnej činnosti a výučby, pričom komercializácia výsledkov výskumu mala len malý význam pre ich kariérny postup. 46 Odporúčania pre jednotlivé krajiny (CSR) na rok 2015 CSR 1: zlepšiť nákladovú efektívnosť sektora zdravotníctva, a to aj zefektívnením riadenia nemocničnej starostlivosti a posilnením primárnej zdravotnej starostlivosti; prijať opatrenia na zvýšenie výberu daní. Slovensko dosiahlo určitý pokrok pri plnení odporúčania č. 1: Obmedzený pokrok sa dosiahol pri zvyšovaní nákladovej efektívnosti sektora zdravotníctva. Viaceré opatrenia sa nachádzajú v rôznych štádiách implementácie, ako napr. prebiehajúca práca na systéme preplácania nákladov na nemocničnú starostlivosť a integrovaný model zdravotnej starostlivosti. Určitý pokrok sa dosiahol pri zvyšovaní výberu daní. Akčný plán boja proti daňovým únikom bol aktualizovaný v roku 2015 a oznámili sa nové opatrenia. CSR 2: Prijať dodatočné opatrenia na riešenie dlhodobej nezamestnanosti, a to zlepšením aktivačných opatrení, druhej šance na vzdelávanie a zavedením vysoko kvalitnej odbornej prípravy prispôsobenej potrebám jednotlivcov; zlepšiť motivačné opatrenia pre ženy, aby zostali v zamestnaní alebo sa do zamestnania vrátili, a to zlepšením poskytovania služieb starostlivosti o deti. Slovensko dosiahlo obmedzený pokrok pri plnení odporúčania č. 2: Obmedzený pokrok sa dosiahol pri zlepšovaní aktivačných opatrení pre dlhodobo nezamestnaných. Reforma verejných služieb zamestnanosti pokračuje, avšak potenciál na poskytovanie individualizovanej podpory dlhodobo nezamestnaným ešte nie je vyčerpaný. Určitý pokrok sa dosiahol, pokiaľ ide o zvýšené poskytovanie odbornej prípravy prispôsobenej individuálnym potrebám jednotlivcov (napr. prostredníctvom projektu RE-PAS). Žiadny pokrok sa nedosiahol v oblasti zlepšovania prístupu k druhošancovému vzdelávaniu. Určitý pokrok bol zaznamenaný v oblasti zvyšovania kapacity vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a prístupu k nim, najmä pre deti staršie ako tri roky. ( 103) Na posúdenie pokroku pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2015 sa využívajú tieto kategórie: Žiadny pokrok: členský štát neoznámil ani neprijal opatrenia na plnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Táto kategória sa vzťahuje aj na prípad, ak členský štát poveril študijnú skupinu hodnotením možných opatrení. Obmedzený pokrok: členský štát oznámil určité opatrenia na plnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, tieto opatrenia sa však javia ako nedostatočné a/alebo je ich prijatie/vykonávanie ohrozené. Určitý pokrok: členský štát oznámil alebo prijal opatrenia na plnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Tieto opatrenia sú sľubné, ale nie všetky sa už vykonali a nie je isté, že sa všetky vykonajú. Podstatný pokrok: členský štát prijal opatrenia a väčšinu z nich vykonal. Tieto opatrenia výrazne prispeli k plneniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Vykonané v plnom rozsahu: členský štát prijal a vhodne vykonal opatrenia na plnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny. PRÍLOHA A Tabuľka s prehľadom Záväzky Súhrnné posúdenie (103) A. Tabuľka s prehľadom 47 V prípade detí do troch rokov došlo k zvýšeniu prídavkov na deti, ale nedosiahol sa žiadny pokrok pri vytváraní legislatívneho rámca služieb starostlivosti o deti. CSR 3: zlepšiť odbornú prípravu učiteľov a atraktívnosť učiteľskej profesie, aby sa zvrátilo zhoršovanie študijných výsledkov; zvýšiť účasť rómskych detí v hlavnom vzdelávacom prúde a na vysoko kvalitnom vzdelávaní v ranom detstve. Slovensko dosiahlo obmedzený pokrok pri plnení odporúčania č. 3: Žiadny pokrok sa nedosiahol pri zlepšovaní odbornej prípravy učiteľov. Obmedzený pokrok bol zaznamenaný v oblasti zvyšovania atraktívnosti učiteľskej profesie, keď v roku 2016 došlo k zvýšeniu platov učiteľov o 4 % spoločne so zvýšením platov ďalších štátnych zamestnancov. Obmedzený pokrok sa dosiahol pri zvyšovaní účasti rómskych detí v hlavnom vzdelávacom prúde a na vysoko kvalitnom vzdelávaní v ranom detstve. Legislatíva na odstránenie segregácie bola prijatá v roku 2015, avšak ešte je potrebné ju implementovať. CSR 4: posilniť investície do infraštruktúry, zlepšiť a racionalizovať administratívne postupy získavania územných a stavebných povolení; zvýšiť mieru hospodárskej súťaže a zlepšiť mechanizmy dohľadu pri verejnom obstarávaní. Slovensko dosiahlo obmedzený pokrok pri plnení odporúčania č. 4: Určitý pokrok sa dosiahol pri zlepšovaní a racionalizácii administratívnych postupov získavania územných a stavebných povolení. V roku 2015 sa začal projekt e-STAK a v septembri 2015 bola prijatá novela stavebného zákona. Obmedzený pokrok sa dosiahol pri zvyšovaní miery hospodárskej súťaže a zlepšovaní mechanizmov dohľadu pri verejnom obstarávaní. Na základe novely zákona o verejnom obstarávaní sa z účasti na verejných obstarávaniach vylúčia spoločnosti, ktoré neodhalia svoju vlastnícku štruktúru. Pripravuje sa takisto elektronický systém zadávania zákaziek verejného obstarávania, ktoré presahujú prahové hodnoty EÚ. Stratégia Európa 2020 (národné ciele a pokrok) Zamestnanosť: 72 % Situácia na slovenskom trhu práce sa po prudkom poklese zamestnanosti počas krízy a istom oživení v roku 2014 mierne zlepšila. Miera zamestnanosti vzrástla a v roku 2014 dosiahla úroveň 65,9 % (Eurostat). Napriek A. Tabuľka s prehľadom 48 týmto pozitívnym zmenám dosahuje trh práce ešte stále horšie výsledky než priemer EÚ (v prípade mužov aj žien) a celková miera zamestnanosti je aj naďalej výrazne pod úrovňou cieľa, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2020. Výskum a vývoj: 1,2 % HDP (pričom súkromný sektor má zabezpečiť 2/3 celkových výdavkov) Intenzita výskumu a vývoja sa v období od roku 2007 do roku 2014 výrazne zvýšila, a to z 0,46 % na 0,89 % HDP (Eurostat). Tento výsledok bol však stále výrazne pod cieľovou úrovňou, čo bolo spôsobené najmä mimoriadne nízkou úrovňou výdavkov podnikov na výskum a vývoj (0,33 % v roku 2014; Eurostat). Emisie skleníkových plynov: 13 % (v porovnaní s emisiami v roku 2005) Podľa najnovších vnútroštátnych prognóz a pri zohľadnení existujúcich opatrení sa očakáva, že emisie z odvetví, ktoré nie sú zahrnuté do systému EÚ na obchodovanie s emisiami, poklesnú v roku 2020 o 4 % v porovnaní s rokom 2005. Podľa prognóz sa teda cieľ dokonca prekročí približne o 17 percentuálnych bodov. Cieľ týkajúci sa energie z obnoviteľných zdrojov: 14 % Slovensko malo v roku 2014 podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej vnútroštátnej spotrebe 11,6 % (Eurostat). Tento výsledok presiahol orientačný cieľ na rok 2013/2014, ktorým bol podiel 9 % ako míľnik na ceste k dosiahnutiu cieľa do roku 2020. Energetická účinnosť: 16,4 Mtoe, vyjadrená v primárnej spotrebe energie (9,0 Mtoe, vyjadrená v konečnej spotrebe energie) Klesajúci trend spotreby primárnych zdrojov energie a konečnej spotreby energie pokračoval v roku 2014 v prípade oboch typov spotreby. Spotreba primárnych zdrojov energie predstavovala 15,3 Mtoe v porovnaní s cieľom EÚ do roku 2020 (v súčasnosti mierne zníženým) vo výške 16,4 Mtoe, pričom konečná spotreba energie predstavovala 10,1 Mtoe v porovnaní s cieľom EÚ do roku 2020 vo výške 9,0 Mtoe. Hoci je Slovensko na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa na rok 2020, udržanie spotreby primárnych zdrojov energie pod kontrolou si vyžaduje ďalšie úsilie. A. Tabuľka s prehľadom 49 Predčasné ukončovanie školskej dochádzky: 6 % Percentuálny podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, sa zvýšil zo 6,4 % v roku 2013 na 6,7 % v roku 2014 (Eurostat), a teda presahuje národný cieľ stanovený na 6 %. Vysoký je najmä v prípade Rómov, čo si vyžaduje cielené opatrenia. Terciárne vzdelanie: 40 % Podiel osôb s ukončeným terciárnym vzdelaním zostal v roku 2014 na nezmenenej úrovni 26,9 % (Eurostat), pričom situácia si vyžaduje úsilie na zabezpečenie kvality a významu vysokoškolského vzdelávania z hľadiska trhu práce. Dosiahnutie národného cieľa na úrovni 40 % je ohrozené. Chudoba/sociálne vylúčenie: Zníženie o 170 000 osôb v období medzi rokmi 2008 a 2020 V roku 2014 došlo k poklesu o 110 000 (Eurostat), čo znamená kumulatívne zníženie o 151 000 v porovnaní s východiskovou hodnotou z roku 2008. 50 PRÍLOHA B Hodnotiaca tabuľka PMN Tabuľka B.1: Hodnotiaca tabuľka PMN – Slovensko Prah. hodnoty 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Saldo bežného účtu, (v % HDP) 3-ročný priemer -4%/6% -4.7* -4,9 -4,4 -2,9 -0,7 1,0 -35% -66,7 -62,3 -64,9 -62,2 -63,8 -69,4 Reálny efektívny výmenný kurz - 42 obchodných partnerov, deflátor HICP zmena v % (3 roky) ±5% & ±11% 26,9 10,9 3,4 -3,2 2,1 1,3 Podiel na vývoznom trhu – % svetového vývozu zmena v % (5 rokov) -6% 39.8* 31.3* 21.1* 3.2* -3,6 3,2 Index nominálnych jednotkových nákladov práce (2010 = 100) zmena v % (3 roky) 9% & 12% 11,0 9,5 6,2 0,9 2,4 2,2 6 % -12,8 -5,0 -5,2 -5,9 -0,4 1,5 14% 3,1 3,1 3,0 3,1 5,3 3,9 133% 69,8 68,1 70,9 71,3 74,9 76,2 60% 36,0 40,8 43,3 51,9 54,6 53,5 Miera nezamestnanosti 3-ročný priemer 10% 11,0 12,1 13.4i 14,1 14,0 13,8 16.5% -4,8 2,1 0,3 2,8 0,3 7,0 -0.2% -0,2 0,4 -0.1b 1,0 1,2 1,6 0.5% -3,8 1,0 2,6 2,9 0,7 0,0 2 % 0,6 13,3 14.4i 6,4 -0,2 -4,0 Vonkajšie nerovnováhy a konkurencieschopnosť Čistá medzinárodná investičná pozícia (v % HDP) Vnútorné nerovnováhy Ceny nehnuteľností upravené o defláciu (medziročná zmena v % ) Tok úverov v súkromnom sektore ako % HDP, konsolidovaný Zadlženie súkromného sektora ako % HDP, konsolidované Dlh verejného sektora ako % HDP Záväzky finančného sektora spolu (medziročná zmena v % ) Ukazovatele nových pracovných miest Miera aktivity – % všetkých obyvateľov vo veku 15 – 64 rokov (3-ročná zmena v percentuálnych bodoch) Miera dlhodobej nezamestnanosti – % ekonomicky činného obyvateľstva vo veku 15 – 74 rokov (3-ročná zmena v percentuálnych bodoch) Miera nezamestnanosti mladých ľudí – % ekonomicky činného obyvateľstva vo veku 15 – 24 rokov (3-ročná zmena v percentuálnych bodoch) *údaj na základe BPM5/ESA95. b: zlom v časovom rade. i: pozri metaúdaje. Zvýraznené čísla sú čísla, ktoré prekračujú prahové hodnoty stanovené v správe Európskej komisie o mechanizme varovania. V prípade reálneho efektívneho výmenného kurzu (REER) a jednotkových nákladov práce (ULC) sa prvá prahová hodnota vzťahuje na členské štáty eurozóny. Zdroj: Európska komisia 51 PRÍLOHA C Štandardné tabuľky Tabuľka C.1: Ukazovatele finančného trhu 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Celkové aktíva bankového sektora (% HDP) 86,3 82,4 82,5 82,7 85,0 88,5 Podiel aktív piatich najväčších bánk (% celkových aktív) 72,0 72,2 70,7 70,3 70,7 - Zahraničné vlastníctvo bankového systému (% celkových aktív) 92,9 94,9 95,8 96,0 96,0 - Ukazovatele finančného zdravia: – nesplácané úvery (% z celkového objemu úverov)1 ) 5,8 5,6 5,2 5,1 5,3 5,2 – pomer kapitálovej primeranosti (%)1 ) 12,7 13,4 15,7 16,5 17,3 17,4 – návratnosť vlastného kapitálu (%)1 ) 12,6 6,9 9,1 10,7 10,4 12,4 Bankové úvery pre súkromný sektor (medziročná zmena v %) 5,3 9,3 3,8 6,4 7,4 10,4 Úvery na bývanie (medziročná zmena v %) 14,8 13,7 11,1 11,9 13,6 13,8 Pomer úverov ku vkladom 86,9 90,3 87,2 87,9 91,2 91,5 Likvidita centrálnej banky ako % záväzkov 2,2 3,1 4,0 0,7 1,1 1,2 Súkromný dlh (% HDP) 68,1 70,9 71,3 74,9 76,2 - Hrubý vonkajší dlh (% HDP)2 ) – verejný 14,7 16,7 24,3 33,0 38,2 35,8 – súkromný 27,1 27,4 28,3 32,2 30,9 31,6 Dlhodobý úrokový spread verzus Bund (bázické body)* 112,8 183,9 305,8 161,8 90,8 38,9 Rozpätie pre swap na kreditné zlyhanie štátnych dlhopisov (5-ročné)* 77,7 135,2 191,5 83,7 53,3 44,9 1) Najnovšie údaje z 2. štvrťroku 2015. 2) Najnovšie údaje zo septembra 2015. Nie sú zahrnuté menové orgány ani menové a finančné inštitúcie. * Merané v bázických bodoch. Zdroj: MMF (ukazovatele finančného zdravia); Európska komisia (dlhodobé úrokové sadzby); Svetová banka (hrubý vonkajší dlh); Eurostat (súkromný dlh); ECB (všetky ostatné ukazovatele). C. Štandardné tabuľky 52 Tabuľka C.2: Ukazovatele trhu práce 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Celkové aktíva bankového sektora (% HDP) 86,3 82,4 82,5 82,7 85,0 88,5 Podiel aktív piatich najväčších bánk (% celkových aktív) 72,0 72,2 70,7 70,3 70,7 - Zahraničné vlastníctvo bankového systému (% celkových aktív) 92,9 94,9 95,8 96,0 96,0 - Ukazovatele finančného zdravia: – nesplácané úvery (% z celkového objemu úverov)1 ) 5,8 5,6 5,2 5,1 5,3 5,2 – pomer kapitálovej primeranosti (%)1 ) 12,7 13,4 15,7 16,5 17,3 17,4 – návratnosť vlastného kapitálu (%)1 ) 12,6 6,9 9,1 10,7 10,4 12,4 Bankové úvery pre súkromný sektor (medziročná zmena v %) 5,3 9,3 3,8 6,4 7,4 10,4 Úvery na bývanie (medziročná zmena v %) 14,8 13,7 11,1 11,9 13,6 13,8 Pomer úverov ku vkladom 86,9 90,3 87,2 87,9 91,2 91,5 Likvidita centrálnej banky ako % záväzkov 2,2 3,1 4,0 0,7 1,1 1,2 Súkromný dlh (% HDP) 68,1 70,9 71,3 74,9 76,2 - Hrubý vonkajší dlh (% HDP)2 ) – verejný 14,7 16,7 24,3 33,0 38,2 35,8 – súkromný 27,1 27,4 28,3 32,2 30,9 31,6 Dlhodobý úrokový spread verzus Bund (bázické body)* 112,8 183,9 305,8 161,8 90,8 38,9 Rozpätie pre swap na kreditné zlyhanie štátnych dlhopisov (5-ročné)* 77,7 135,2 191,5 83,7 53,3 44,9 1) Medzi nezamestnané osoby patria všetci, ktorí neboli zamestnaní, ale ktorí si aktívne hľadali prácu a boli pripravení začať pracovať okamžite alebo do dvoch týždňov. 2) Dlhodobo nezamestnaní predstavujú osoby, ktoré boli nezamestnané aspoň 12 mesiacov. 3) Nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy. 4) Priemer prvých troch štvrťrokov roku 2015. Údaje o celkovej miere nezamestnanosti a miere nezamestnanosti mladých ľudí sú sezónne upravené. Zdroj: Európska komisia (EU Labour Force Survey) (Prieskum pracovných síl EÚ) C. Štandardné tabuľky 53 Tabuľka C.3: Ukazovatele sociálnej situácie Výdavky na dávky sociálneho zabezpečenia (% HDP) 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Pri chorobe/zdravotnej starostlivosti 5,7 5,4 5,3 5,4 5,5 - Invalidné 1,5 1,5 1,5 1,6 1,6 - Starobné a pozostalostné 7,6 7,6 7,6 7,7 7,9 - Rodinné/detské 1,7 1,7 1,7 1,7 1,7 - V nezamestnanosti 1,0 1,0 0,8 0,7 0,6 - Na bývanie a pre osoby ohrozené sociálnym vylúčením i. n. 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 - Celkom 18,0 17,7 17,4 17,6 17,9 - z čoho: príspevky pri zohľadnení príjmov 0,9 1,0 0,9 0,9 0,9 - Ukazovatele sociálneho začlenenia 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Osoby ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením(1) (% celkovej populácie) 19,6 20,6 20,6 20,5 19,8 18,4 Deti ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením (% osôb vo veku 0 - 17) 23,7 25,3 26,0 26,6 25,5 23,6 Miera rizika chudoby(2) (% celkovej populácie) 11,0 12,0 13,0 13,2 12,8 12,6 Miera závažnej materiálnej deprivácie(3) (% celkovej populácie) 11,1 11,4 10,6 10,5 10,2 9,9 Podiel osôb žijúcich v domácnostiach s nízkou intenzitou práce(4) (% osôb vo veku 0 – 59) 5,6 7,9 7,7 7,2 7,6 7,1 Pomer zamestnaných osôb ohrozených chudobou (% zamestnaných osôb) 5,2 5,7 6,3 6,2 5,7 5,7 Vplyv sociálnych transferov (bez dôchodkov) na znižovanie chudoby 35,7 39,4 33,3 34,0 36,3 35,7 Prahy chudoby vyjadrené v národnej mene pri konštantných cenách(5) 3213 3434 3516 3710 3478 3465 Hrubý disponibilný príjem (domácnosti; rast v %) 1,5 3,9 1,6 1,6 3,1 3,1 Nerovnomernosť rozdelenia príjmov (S80/S20 pomer príjmov horného a dolného kvintilu) 3,6 3,8 3,8 3,7 3,6 3,9 1) Osoby ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením (AROPE): osoby, ktoré sú ohrozené chudobou (AROP) a/alebo trpia závažnou materiálnou depriváciou (SMD) a/alebo žijú v domácnostiach s nulovou alebo veľmi nízkou intenzitou práce (LWI). 2) Miera rizika chudoby (AROP): podiel osôb s ekvivalentným disponibilným príjmom pod 60 % národného mediánu ekvivalentného príjmu. 3) Podiel osôb, ktorých sa týkajú aspoň štyri z týchto foriem núdze: nemôžu si dovoliť i) zaplatiť nájomné alebo účty za služby spojené s bývaním, ii) mať v dome primerane teplo, iii) zvládať nečakané výdavky, iv) jesť každý druhý deň mäso, rybu alebo rovnocennú proteínovú stravu, v) mať raz do roka týždeň dovolenky mimo domova, vi) auto, vii) práčku, viii) farebný televízor alebo ix) telefón. 4) Osoby žijúce v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce: podiel osôb vo veku 0 až 59 rokov žijúcich v domácnostiach, v ktorých dospelí (s výnimkou závislých detí) v predchádzajúcich 12 mesiacoch pracovali menej než 20 % svojho celkového pracovného potenciálu. 5) V prípade EE, CY, MT, SI a SK prahové nominálne hodnoty v EUR; harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP) = 100 v roku 2006 (prieskum z roku 2007 týkajúci sa príjmov v roku 2006). Zdroj: výdavky na dávky sociálneho zabezpečenia – ESSPROS; sociálne začlenenie – EU-SILC. C. Štandardné tabuľky 54 Tabuľka C.4: Ukazovatele štrukturálnej politiky a podnikateľského prostredia Ukazovatele výkonnosti 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Produktivita práce (reálna, na zamestnanú osobu, medziročná zmena) Produktivita práce v priemysle -4,88 17,86 1,20 0,93 0,44 6,30 Produktivita práce v stavebníctve -6,25 -4,93 10,40 9,84 -7,81 7,96 Produktivita práce v trhových službách -4,17 2,13 -1,88 1,92 1,11 3,25 Jednotkové náklady práce (celá ekonomika, medziročná zmena) Jednotkové náklady práce v priemysle 7,48 -14,77 3,28 4,99 3,61 -2,65 Jednotkové náklady práce v stavebníctve 1,39 9,25 -6,53 -8,09 10,75 -8,53 Jednotkové náklady práce v trhových službách 3,58 1,23 6,68 -0,56 1,25 0,14 Podnikateľské prostredie 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Čas potrebný na vymáhanie zmlúv(1) (dni) 565 565 565 565 545 545 Čas potrebný na založenie podniku(1) (dni) 17,5 17,5 17,5 17,5 13,5 18,5 Výsledok žiadostí MSP o bankové úvery(2) 0,76 na 0,92 na 1,07 0,83 Výskum a inovácie 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Intenzita výskumu a vývoja 0,47 0,62 0,67 0,81 0,83 0,89 Celkové verejné výdavky na vzdelávanie ako % HDP, pre všetky stupne vzdelávania dohromady 4,09 4,22 4,06 3,05 na na Množstvo vedeckých a technických zamestnancov ako % celkovej zamestnanosti 37 39 38 37 37 37 Populácia s ukončeným terciálnym vzdelaním(3) 13 15 16 17 18 18 Mladí ľudia s vyšším sekundárnym vzdelaním(4) 93 93 93 93 91 91 Obchodná bilancia technologicky vyspelých produktov ako % HDP -2,92 -3,18 -4,94 -5,57 -5,34 -5,17 Trhy s produktmi a službami a hospodárska súťaž 2003 2008 2013 Regulácia trhu s produktmi (index PMR) podľa OECD(5), celkom 2,18 1,62 1,29 index PMR OECD(5), maloobchod 1,14 1,04 1,75 index PMR OECD(5), odborné služby na na 2,90 index PMR OECD(5), sieťové odvetvia(6) 3,33 2,28 1,88 1) Podrobné údaje o metodikách vrátane predpokladov pre tento ukazovateľ sú k dispozícii tu: http://www.doingbusiness.org/methodology. 2) Priemer z odpovedí na otázku Q7B_a. „[Bankový úver]: ak ste požiadali o tento typ financovania a pokúsili ste sa ho vyjednať v priebehu posledných šiestich mesiacov, aký bol výsledok?“ Odpovede boli kódované takto: 0 v prípade schválenia v plnej výške, 1 v prípade schválenia väčšej časti, 2 v prípade schválenia len malej časti, 3 v prípade neschválenia alebo zamietnutia; v prípade žiadosti, ktorá ešte nie je vybavená alebo ktorej výsledok respondent nepozná, kódované ako chýbajúce hodnoty. 3) Percentuálny podiel obyvateľov vo veku 15 – 64 rokov, ktorí ukončili terciárne vzdelávanie. 4) Percentuálny podiel obyvateľov vo veku 20 – 24 rokov, ktorí dosiahli aspoň vyššie sekundárne vzdelanie. 5) Index: 0 = neregulovaný; 6 = najviac regulovaný. Podrobné údaje o metodikách ukazovateľov OECD týkajúcich sa regulácie trhu s produktmi sú k dispozícii tu: http://www.oecd.org/competition/reform/indicatorsofproductmarketregulationhomepage.htm 6) Súhrnné ukazovatele OECD týkajúce sa regulácie v oblasti energetiky, dopravy a spojov (ETCR). Zdroj: Európska komisia; Svetová banka — Doing Business (Podnikanie) (vymáhanie plnenia zmlúv a čas potrebný na začatie podnikateľskej činnosti); OECD (ukazovatele regulácie trhu s produktmi); SAFE (výsledky žiadostí MSP o bankové úvery). C. Štandardné tabuľky 55 Tabuľka C.5: Ekologický rast Výsledky ekologického rastu 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Makroekonomické Energetická náročnosť kgoe / € 0,36 0,37 0,35 0,33 0,34 - Uhlíková náročnosť kg / € 0,98 0,95 0,91 0,85 0,83 - Intenzita využívania zdrojov (recipročná s produktivitou zdrojov) kg / € 1,55 1,45 1,46 1,25 1,17 1,13 Intenzita odpadu kg / € - 0,19 - 0,16 - - Energetická bilancia obchodu % HDP -4,4 -5,7 -6,4 -5,9 -5,9 -4,3 Váha energie v HICP % 16,28 15,68 15,40 18,91 16,48 16,18 Rozdiel medzi zmenou ceny energie a infláciou % 2,7 -4,0 4,7 1,8 -1,9 -2,0 Reálne jednotkové náklady na energiu % pridanej hodnoty 24,2 24,2 24,2 - - - Pomer zdanenia práce k enviromentálnym daniam pomer 7,8 8,0 8,1 8,7 9,3 9,1 Enviromentálne dane % HDP 1,9 1,8 1,8 1,7 1,7 1,8 Odvetvové Energetická náročnosť priemyslu kgoe / € 0,35 0,32 0,29 0,30 0,29 - Reálne jednotkové náklady vo výrobnom odvetví % pridanej hodnoty 40,1 40,1 40,1 - - - Podiel energeticky náročných priemyselných odvetví v hospodárstve % HDP 15,21 15,06 15,08 15,44 14,52 15,65 Ceny elektriny pre stredne veľkých priemyselných používateľov € / kWh 0,14 0,12 0,13 0,13 0,13 0,12 Ceny plynu pre stredne veľkých priemyselných používateľov € / kWh 0,04 0,03 0,04 0,04 0,04 0,04 Verejný výskum a vývoj v oblasti energetiky % HDP 0,01 0,01 0,01 0,00 0,00 0,01 Verejný výskum a vývoj v oblasti životného prostredia % HDP 0,01 0,01 0,01 0,01 0,01 0,01 Miera recyklovaného komunálneho odpadu % 19,2 19,1 21,2 23,2 21,3 - Podiel emisií skleníkových plynov zahrnutých do systému obchodovania s emisiami* % 48,3 47,8 49,7 49,0 50,0 49,3 Energetická náročnosť dopravy kgoe / € 1,05 1,11 1,01 0,85 0,87 - Uhlíková náročnosť dopravy kg / € 3,14 3,15 2,80 2,52 2,53 - Bezpečnosť dodávok energie Závislosť od dovozu energie % 66,2 62,9 64,0 59,9 59,6 - Index agregovanej koncentrácie dodávateľov HHI 91,7 75,8 81,7 73,9 73,5 - Diverzifikácia energetického mixu HHI 0,22 0,22 0,22 0,22 0,22 - Všetky makroukazovatele intenzity sú vyjadrené ako pomer fyzického množstva k HDP (v cenách z roku 2005) Energetická náročnosť: hrubá domáca spotreba energie (v kgoe) delená HDP (v EUR) Uhlíková náročnosť: emisie skleníkových plynov (v kg ekvivalentov CO2) delené HDP (v EUR) Intenzita využívania zdrojov: domáca spotreba surovín (v kg) delená HDP (v EUR) Intenzita odpadu: odpad (v kg) delený HDP (v EUR) Energetická bilancia obchodu: bilancia vývozu a dovozu energie vyjadrená ako % HDP Váha energie v harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien (HICP): podiel „energetických“ položiek v spotrebnom koši používaných na vytvorenie HICP Rozdiel medzi zmenou ceny energie a infláciou: energetická zložka HICP a celková inflácia podľa HICP (ročná zmena v %) Reálne jednotkové náklady na energiu: reálne jednotkové náklady ako percento celkovej pridanej hodnoty pre ekonomiku Environmentálne danea zdanenie práce: z: Európska komisia, Taxation trends in the European Union, (Trendy zdanenia v Európskej únii) Energetická náročnosť priemyslu: finálna spotreba energie v priemysle (v kgoe) delená hrubou pridanou hodnotou priemyslu (v EUR v roku 2005) Reálne jednotkové náklady vo výrobnom odvetví: reálne náklady pre výrobné odvetvie ako percento pridanej hodnoty Podiel energeticky náročných priemyselných odvetví v hospodárstve: podiel hrubej pridanej hodnoty energeticky náročných priemyselných odvetví na HDP Ceny elektriny a plynu pre stredne veľkých priemyselných používateľov: spotrebné pásmo 500 – 2 000MWh a 10 000 – 100 000 GJ; údaje bez DPH. Miera recyklácie komunálneho odpadu: pomer recyklovaného komunálneho odpadu k celkovému komunálnemu odpadu Verejný výskum a vývoj v oblasti energetiky alebo životného prostredia: výdavky štátnej správy na výskum a vývoj (GBAORD) pre tieto kategórie ako % HDP Podiel emisií skleníkových plynov (GHG), na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS): na základe emisií skleníkových plynov (s výnimkou využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva) podľa údajov, ktoré členské štáty oznamujú Európskej environmentálnej agentúre Energetická náročnosť dopravy: konečná spotreba energie na dopravné činnosti (v kgoe) delená hrubou pridanou hodnotou odvetvia dopravy (v EUR z roku 2005) Uhlíková náročnosť dopravy: emisie skleníkových plynov vdopravných činnostiach delené hrubou pridanou hodnotou odvetvia dopravy Závislosť od dovozu energie: čistý dovoz energie delený hrubou domácou spotrebou energie vrátane spotreby medzinárodného lodného a leteckého paliva Index agregovanej koncentrácie dodávateľov: zahŕňa ropu, zemný plyn a uhlie. Nižšie hodnoty označujú väčšiu diverzifikáciu a v dôsledku toho aj menšie riziko. Diverzifikácia energetického mixu: Herfindahlov index pre zemný plyn, celkové ropné produkty, jadrové palivo, obnoviteľné energie a tuhé palivá * Európska komisia a Európska environmentálna agentúra Zdroj: Európska komisia (Eurostat), pokiaľ nie je uvedené inak C. Štandardné tabuľky 56