Správy z mesta » Samospráva - magistrát
29. jún 2016
/ rl
Ak by ho poslanci schválili, Bratislavčania by od nového roka zaplatili o 70 % vyššiu daň z nehnuteľnosti za svoj byt či dom. Pri stavebných pozemkoch by sa daň zvýšila až o 150 %.
Daň z nehnuteľností by podľa tohto návrhu vzrástla aj pri stavbách na pôdohospodársku produkciu, a to o 100 %. Pri stavbách na bývanie by sa zvýšila o 70 % a pri chatách, garážach či ostatných stavbách o 10 %.
Daň z nehnuteľností by podľa tohto návrhu vzrástla aj pri stavbách na pôdohospodársku produkciu, a to o 100 %. Pri stavbách na bývanie by sa zvýšila o 70 % a pri chatách, garážach či ostatných stavbách o 10 %. Do mestskej kasy by tento krok priniesol 7,8 milióna eur.
"Sú rôzne varianty, finálne o tom rozhodnú až poslanci. Platí však, že vieme presne, kam tie zvýšené financie by sme investovali, a to do ciest, čistoty, zelene a na poslanecké priority," vysvetlil Nesrovnal.
Starosta bratislavskej Petržalky a mestský poslanec Vladimír Bajan nechápe, prečo sa táto otázka rieši v tomto čase. "Vždy sa daň z nehnuteľností riešila v súvislosti s rozpočtom. Ak tam neuvidím konkrétnu ulicu, konkrétne stavby, čo sa z tých zvýšených peňazí urobí, nemám dôvod podporiť tento materiál," skonštatoval.
Miestna poslankyňa bratislavského Nového Mesta Zuzana Rattajová upozornila, že mesto má aj iné nástroje, ako získať peniaze do svojej kasy. Národná rada SR podľa jej slov prijala zákon o miestnom poplatku za rozvoj, ktorý dáva obciam možnosť spoplatniť developerov, a to takzvaným investorským poplatkom. "Ten pre Bratislavu znamená okolo 10 miliónov eur ročne. Za každý meter štvorcový novovybudovanej alebo zrekonštruovanej stavby, môže mesto získať od 10 do 35 eur," uviedla. Aj ona vidí priestor na určité zvýšenie dane z nehnuteľností, no myslí si, že je potrebne najprv vedieť, čo za to občan dostane. Miestna poslankyňa bratislavského Starého Mesta Martina Uličná je presvedčená, že Bratislava by sa mala v prvom rade dofinancovať zo štátnych prostriedkov.
Bratislavský primátor uviedol, že mesto pripravuje návrh všeobecne záväzného nariadenia (VZN), ktoré prenesie zákon o miestnom poplatku za rozvoj v hlavnom meste do reality. S prijatím VZN počíta v novembri či decembri, aby začalo platiť od roku 2017.
"Sú rôzne varianty, finálne o tom rozhodnú až poslanci. Platí však, že vieme presne, kam tie zvýšené financie by sme investovali, a to do ciest, čistoty, zelene a na poslanecké priority," vysvetlil Nesrovnal.
Starosta bratislavskej Petržalky a mestský poslanec Vladimír Bajan nechápe, prečo sa táto otázka rieši v tomto čase. "Vždy sa daň z nehnuteľností riešila v súvislosti s rozpočtom. Ak tam neuvidím konkrétnu ulicu, konkrétne stavby, čo sa z tých zvýšených peňazí urobí, nemám dôvod podporiť tento materiál," skonštatoval.
Miestna poslankyňa bratislavského Nového Mesta Zuzana Rattajová upozornila, že mesto má aj iné nástroje, ako získať peniaze do svojej kasy. Národná rada SR podľa jej slov prijala zákon o miestnom poplatku za rozvoj, ktorý dáva obciam možnosť spoplatniť developerov, a to takzvaným investorským poplatkom. "Ten pre Bratislavu znamená okolo 10 miliónov eur ročne. Za každý meter štvorcový novovybudovanej alebo zrekonštruovanej stavby, môže mesto získať od 10 do 35 eur," uviedla. Aj ona vidí priestor na určité zvýšenie dane z nehnuteľností, no myslí si, že je potrebne najprv vedieť, čo za to občan dostane. Miestna poslankyňa bratislavského Starého Mesta Martina Uličná je presvedčená, že Bratislava by sa mala v prvom rade dofinancovať zo štátnych prostriedkov.
Bratislavský primátor uviedol, že mesto pripravuje návrh všeobecne záväzného nariadenia (VZN), ktoré prenesie zákon o miestnom poplatku za rozvoj v hlavnom meste do reality. S prijatím VZN počíta v novembri či decembri, aby začalo platiť od roku 2017.
(TASR, red)
