Ako informovala hovorkyňa Bratislavského kraja Iveta Tyšlerová, kraj sa radí medzi rozvinuté regióny Európskej únie, a preto má značne limitovanú možnosť oprávneného čerpania peňazí z fondov Európskej únie. V rámci nového programového obdobia 2014 až 2020 sa však doteraz počítalo s 15-percentnou geografickou flexibilitou, ktorá by umožňovala financovať projekty aj mimo oprávneného územia. Okrem Slovenska ju chcú uplatniť aj Česká republika a Maďarsko. Slovenská republika v návrhu Partnerskej dohody plánuje využiť flexibilitu predovšetkým v Operačnom programe Výskum a inovácie. Vyše 50 percent všetkých vedeckovýskumných kapacít je totiž koncentrovaných práve v Bratislavskom kraji, čiže použitie flexibility v tomto regióne by malo významný dopad na celé Slovensko.
Ako uviedla Tyšlerová, touto problematikou sa zaoberal aj výbor Regio Európskeho parlamentu na svojom ostatnom zasadnutí. Spoločné chápanie flexibility má zohľadňovať potreby regiónov hlavných miest ako významných rozvojových pólov krajín. V súčasnosti sa v Komisii diskutuje o výklade flexibility medzi kategóriami regiónov. "Reštriktívny výklad by mohol mať negatívny dopad na viaceré operačné programy Slovenska, aj na Bratislavský kraj," povedal Stály predstaviteľ SR pri EÚ v Bruseli Ivan Korčok.
Predseda kraja Pavol Frešo povedal, že sa chcú sústrediť na zjednodušenie čerpania pre priority Slovenska, ktoré zabezpečia jeho ekonomický rast. "Sú to najmä investície do výskumu a inovácií," povedal Frešo a dodal, že aj Európska komisia vo svojich špecifických odporúčaniach pre Slovensko zdôraznila potrebu investícií do výskumu a inovácií. Podľa Freša sú partnerom kraja vedecko-výskumné inštitúcie a vysoké školy, ktoré sú motorom výskumu, vývoja a inovácii na Slovensku. "V prípade, že by im nebolo umožnené uchádzať sa o podporu štrukturálnych fondov, ktorú im zaisťuje 15-percentná flexibilita, Slovensko nenaplní svoje záväzky v oblasti výskumu a inovácie a hospodárskeho rastu," doplnil Frešo.
Ako informovala Tyšlerová, komisia navrhuje prerátavanie alokácie na princípe pro-rata, pričom je takmer nemožné pro-rata podiel vypočítať, keďže adaptačné opatrenia proti zmene klímy, vedeckovýskumné projekty, rozvoj administratívnych kapacít či projekty E-governmentu sú koncentrované v kraji s dopadom na celé Slovensko. "Uplatnenie pro-rata princípu by pre kraj znamenalo ďalšie zníženie aj tak limitovanej alokácie, ktorá by sa musela rozdeliť na čisto sektorové a regionálne priority. V prípade, že by ho zaviedli, zlé výsledky v ostatných regiónoch Slovenska by negatívne ovplyvnili aj výsledky kraja, informovala Tyšlerová.
(SITA)
