Ateliér babylon si uvádza kapacitu na státie 1000 miest a na sedenie 500 miest.
O niečo viac ako dve hodiny trvalo stretnutie s občanmi. Primátor I. Nesrovnal najskôr stručne predstavil ciele spoplatnenej parkovacej politiky a podrobnostiach súvisiacich s technickými vecami a otázke rezidentov a abonentov hovoril zamestnanec magistrátu, staromestský poslanec a bývalý aktivista Ivan Bútora, prítomný bol aj predseda komisie dopravy Jozef Uhler a ďalšia zástupkyňa magistrátu. Na stretnutie prišlo aj množstvo mestských miestnych poslancov, početné zastúpenie mala novinárska obec. Primátor Nesrovnal okrem iného uviedol, že chce urobiť v meste poriadok a že už nie je možné tolerovať mimobratislavské značky v meste, ktoré parkujú na miestach Bratislavčanov. Vyberanie parkovného označil ako regulačný nástroj a nie ako komplexnú parkovaciu politiku v meste. Jozef Uhler zas konštatoval, že verejný priestor nie je zadarmo.
Bratislavčania napríklad vedenie a pracovníkov mesta upozorňovali na to, že treba najprv budovať záchytné parkoviská, garážové domy, cyklotrasy, zlepšiť a zatraktívniť MHD, až potom zavádzať parkovaciu politiku. Iní sa pýtali na zľavy pre seniorov, na parkovanie v iných mestských častiach, počet parkovacích miest či upozorňovali na nutnosť regulovať výstavbu, a taktiež, aby Bratislava nediskriminovala tých, ktorí do mesta dochádzajú za prácou.
Podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského treba pri zavedení parkovacej politiky v Bratislave postupovať veľmi citlivo. Ako tvrdí, je dobre, že konečné slovo majú mať mestské časti, ale mesto by malo tento systém dotiahnuť do detailov. "Aby sa s tým mestské časti netrápili a aby občania vedeli, ako to má byť a aké sú možnosti," povedal.
Primátor na verejnej diskusii uviedol, že hlavné mesto už potrebuje pravidlá parkovania. Zároveň odmietol informácie, že by mala parkovacia politika začať platiť po schválení od 1.1.2018. Tento systém je podľa neho slobodný a každá mestská časť sa doň môže zapojiť, kedy bude chcieť. "Posilňovanie MHD, presun dopravy ľudí na železnicu, podpora cyklodopravy, budovanie záchytných parkovísk a parkovacích domov. To sú všetko veci, ktoré Bratislava robí, len musíme pohnúť aj s tou parkovacou politikou. Žiadny parkovací dom ani záchytné parkovisko vám nepomôže, keď parkovanie na ulici je zdarma," povedal Nesrovnal.
Za rezidentskú parkovaciu kartu pre prvé vozidlo navrhuje mesto sumu v rozmedzí 20 až 100 eur na jeden rok. V prípade dočasného parkovania nerezidentov v jednotlivých zónach navrhuje samospráva spoplatnenie v rozhraní 0,20 až päť eur na hodinu. Abonenti si zasa budú môcť zakúpiť parkovaciu kartu, ktorá by mala stáť minimálne päťnásobok a maximálne 50-násobok sumy rezidentskej parkovacej karty. Bratislavčania, ktorí budú jazdiť do iných mestských častí, než majú trvalý pobyt, majú mať 50-percentnú zľavu v týchto častiach a nebudú považovaní za nerezidentov. Finálnu výšku poplatkov si ustanovia jednotlivé mestské časti.
