To totiž podľa ochranárov ohrozujú šíriace sa cudzokrajné a dominantné dreviny či chýbajúce hospodárenie. "Za posledných 50 rokov sme stratili takmer dve tretiny vzácnych a v Európe jedinečných stepí, mnohé ohrozené druhy rastlín a živočíchov z lokality vymizli alebo pomaly vymierajú," zhodujú sa ochranári. Mimovládne organizácie Daphne - Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) spolu so Štátnou ochranou prírody SR preto vypracovali projekt na obnovu stepí a odstránenie šíriacich sa drevín na Devínskej Kobyle. Agentúru SITA o tom informovala Monika Chreneková z organizácie Daphne - Inštitút aplikovanej ekológie.
Cieľom ochranárov je odstrániť náletové dreviny na lúkach Devínskej Kobyly a zachrániť unikátne stepné spoločenstvá na ploche 58 hektárov. Podľa ochranárov ide o doteraz najrozsiahlejší projekt obnovy biotopov na Slovensku. „Pri odstraňovaní drevín sa prioritne sústreďujeme na nepôvodné druhy ako agát biely, jaseň mannový, borovica čierna, prípadne dreviny, ktoré svojím rastom príliš zatieňujú cenné stepné lokality – sú to napríklad hloh a trnka“ hovorí riaditeľ Inštitútu Daphne Ján Šeffer s tým, že zachované ostanú pôvodné neagresívne druhy ako dub plstnatý, čerešňa mahalebková a drieň obyčajný. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie a Ministerstva životného prostredia SR v rámci projektu LIFE+Príroda Obnova území NATURA 2000 v cezhraničnom regióne Bratislava a Nemeckou spolkovou nadáciou pre životné prostredie. O projekte sa môže verejnosť viac dozvedieť 14. a 20. júna priamo na Sandbergu, kde pre ľudí ochranári pripravili informačné dni.
Devínska Kobyla je aj obľúbenou turistickou lokalitou v Bratislave. No pestro zakvitnuté lúky sa postupne menia na kriakovú húštinu. "Posledné zvyšky stepí pred našimi očami pohlcujú kríky a stromy, z ktorých mnohé sú u nás nepôvodné a niektoré boli dokonca v rezervácii zámerne vysadené v 60-tych rokoch 20.storočia. Vzácne orchideje, poniklece, hlaváčiky či teplomilný hmyz nenachádzajú v tieni šíriacich sa kríkov miesto pre život a ich počty z roka na rok klesajú," upozorňujú ochranári. Rozmanitá príroda Devínskej Kobyly je výsledkom stáročí tradičného obhospodarovania. Kedysi sa tu pásla zver, no to v 60. rokoch 20. storočia zakázali, územie sa stalo prírodnou rezerváciou a otvorené stráne začali postupne zarastať, doplnili ochranári.
Devínska Kobyla je od roku 1964 Národnou prírodnou rezerváciou a zahŕňa najvýznamnejšie teplomilné porasty. V roku 2004 bolo toto územie zahrnuté do siete Európskych významných území NATURA 2000. Devínska Kobyla je chránená najmä pre výskyt bohatej teplomilnej vegetácie, rastlín i hmyzu. Územie patrí nielen v celoslovenskom, ale aj v európskom meradle, k najvýznamnejším stepným a teplomilným lokalitám.
(SITA)
foto: daphne.sk
