"Nie je to optimálne. Sú to niektoré zámery, pri ktorých sme v prvom rade žiadali nevydanie súhlasného záväzného stanoviska. Príkladom je Prima park 2. Keď bol projekt len mestskej časti prezentovaný a žiadosť o záväzné stanovisko ešte nebola podaná, žiadali sme primátora, aby ho nevydal. Žiaľ, nestalo sa," povedal pre TASR starosta Ružinova Dušan Pekár.
      Bez výčitiek neobišiel starosta ani problematiku výstavby nájomných bytov, ktorá je v súčasnosti jednou z najpálčivejších a aktuálnych tém, a búria sa aj samotní obyvatelia. "Starosta by mal mať predsa aký-taký prehľad, ja som sa až od poslancov na zastupiteľstve dozvedel, aký projekt sa chystá na meste. Myslím si, že sme mali byť oslovení ako prví, či s takýmto projektom súhlasíme a kde by sme si ho vedeli predstaviť," uviedol Pekár. V tejto súvislosti už napríklad spustili petíciu proti výstavbe nájomných bytov na Astronomickej ulici, ktorú tu spolu s Čmelíkovou navrhuje hlavné mesto.
      K nepochopiteľným veciam zároveň zaraďuje aj skutočnosť, keď pozemok síce patrí hlavnému mestu, ale starostlivosť o zeleň a kosenie trávy je na pleciach mestskej časti. Na mnohých z týchto pozemkov sú bilbordy, z prenájmu ktorých však nejdú peniaze pre mestskú časť, ktorá má podľa Pekára len výdavky, ale do mestskej pokladnice. Starosta preto navrhuje, aby celá starostlivosť prešla buď na mestskú, alebo na miestnu samosprávu.
      Zároveň upozorňuje, že nejde len o tento problém, ale napríklad aj o predaje pozemkov. "Snahou primátora bol už dvakrát predaj celého areálu bývalého kina Zora na Trnávke. My sme sa už niekoľkokrát vyjadrili, že veľké stavby nechceme a toto je stavebný pozemok," konštatoval Pekár. Priestory má v súčasnosti v nájme občianske združenie pre verejnoprospešné aktivity, v areáli sú osadené fitness zariadenia pre seniorov. "Neviem, prečo by sa malo mesto zbaviť takéhoto priestoru a predať ho na neregulovanú výstavbu," dodal Pekár.
      To, že komunikácia medzi mestom a jeho mestskými časťami nie je efektívna, vníma aj samotné hlavé mesto, čo potvrdila aj jeho hovorkyňa Ivana Skokanová. Odôvodňuje to však zdržiavaním zo strany mestských samospráv, napríklad pri podkladoch pre prípravu všeobecne záväzných nariadení, donedávna vraj aj pri riešení jednotnej parkovacej politiky. Niektoré mestské časti podľa nej zasa úplne odignorovali kontrolu platenia dane z nehnuteľností, a tak pripravili Bratislavu o ďalšie zdroje na jej rozvoj. "Nedostatočnou súčinnosťou zo strany niektorých mestských častí sa zase Bratislavčania zle sčítali, vinou čoho prichádza Bratislava o približne osem miliónov eur ročne, ktoré by sme vedeli investovať do rozvojových projektov," uviedla Skokanová.
      Hlavné mesto už dlhodobo poukazuje na nesystémové rozdelenie kompetencií medzi mesto a mestské časti, čo podľa neho vedie k sporným situáciám a konfliktom, za "anomáliu" znemožňujúcu jednotný rozvoj mesta označuje aj 15 stavebných úradov. "Takáto roztrieštenosť Bratislavu dusí v jej ďalšom rozvoji a stojí obrovské zdroje, ktoré by mohli byť použité niekde inde," doplnila Skokanová. Preto by sa mal podľa nej prehodnotiť súčasný model fungovania starostlivosti o mesto a verejné priestory, aby boli jasne a logicky nastavené kompetencie pre jednotlivé samosprávy. V tejto súvislosti chce primátor rokovať so starostami a pripraviť systémové riešenie na fungovanie mesta. "Veríme preto, že mestské časti budú mať záujem dohodnúť sa na reforme fungovania mesta Bratislavy tak, aby to bolo v prospech Bratislavčanov," dodala Skokanová.