Magistrát hl. mesta - Čísla ukazujú, že mesto skončilo v prebytku. Prebytok vo výške cca 7,3 mil. EUR za rok 2015 je rozdelený do fondov – rezervný fond, z ktorého môžu byť hradené kapitálové výdavky mesta, fond rozvoja bývania, fond statickej dopravy a fond rozvoja telesnej kultúry.

„Rok 2015 z pohľadu rozpočtu nebol ľahkým rokom. Do apríla sme fungovali v rozpočtovom provizóriu, ale aj napriek tomu sa nám podarilo vytvoriť stabilizačný rozpočet, vďaka ktorému sme vytvorili predpoklad pre postupné ozdravenie mestských financií,“ vysvetlil primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. „Vysoký dlh, neuhradené faktúry po lehote splatnosti, nevýhodné zmluvy či nekoordinované čerpanie projektov EÚ s možnosťami mesta priviedli Bratislavu na pokraj finančného kolapsu,“ dodal primátor. Hlavnou úlohou nového vedenia mesta tak bolo zaviesť opatrenia, ktoré zamedzia plytvaniu a zefektívnia procesy tak, aby v nasledujúcich rokoch boli naplnené ciele poslancov a mesta. V roku 2015 sa to podarilo.

Ako konštatoval riaditeľ finančnej sekcie Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy Radoslav Kasander: „Naplnili sme hlavné ciele mesta, t. j. realizovali sme projekty, ktoré boli spolufinancované z prostriedkov EÚ v oblasti dopravy a dopravnej infraštruktúry či informatizácie služieb samosprávy, zvýšili sme výdavky na opravu a údržbu komunikácií, čistotu, starostlivosť o zeleň či sociálne služby.“

„Podarilo sa nám tiež znížiť záväzky mesta. Oproti stavu 13,3 mil. EUR k 31. 12. 2014 bol vykázaný k 31. 12. 2015 celkový pokles krátkodobých záväzkov mesta a jeho rozpočtových organizácií voči dodávateľom vo výške 5 mil. EUR. Znížili sme ich o 37 %,“ vysvetlil R. Kasander. Samostatne záväzky mesta po lehote splatnosti poklesli medziročne o 53 % – zo sumy 8,1 mil. EUR v roku 2014 na 3,7 mil. EUR za rok 2015. „Toto všetko sa nám podarilo priebežným sledovaním príjmov, korigovaním výdavkov a riadením cash flow, dôsledným riadením a sledovaním projektov spolufinancovaných z prostriedkov EÚ, prijatím návratnej finančnej výpomoci z MF SR vo výške 7,5 mil. EUR, úsporami z verejného obstarávania či zefektívňovaním procesov na magistráte,“ vysvetlil primátor I. Nesrovnal.

Hlavné mesto mohlo svoje príjmy v roku 2015 ešte zvýšiť, avšak v rozpočte 2015 sa veľkou mierou prejavilo nerealizovanie predaja majetku mesta v predpokladanej výške z dôvodu nesúhlasného stanoviska mestských častí. Ďalším negatívnym faktorom boli dlhy z predchádzajúcich období vo forme neuhradených faktúr.

Pri analýze záverečného účtu za rok 2015 je však možné konštatovať, že stabilizácia rozpočtu bola úspešná, zabránilo sa finančnému kolapsu mesta a medziročne sa znížili aj záväzky mesta. „Celkové hospodárenie mesta dosiahlo v roku 2015 dokonca prebytok 7,3 mil. EUR,“ zhrnul primátor I. Nesrovnal. Za rok 2015 predstavovali celkové príjmy rozpočtu vrátane finančných operácií 350,2 mil. EUR, výdavky boli na úrovni 342,9 mil. EUR.

Záverečný účet mesta predstavuje súhrnný dokument o výsledkoch rozpočtového hospodárenia hlavného mesta. Obsahuje údaje z bankového a účtovného výkazníctva hlavného mesta vrátane mestských rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií a finančné usporiadanie vzťahov mesta, mestských organizácií a mestom založených spoločností, ktorým boli poskytnuté prostriedky z rozpočtu.

Základné výstupy:

• dokončila a finančne sa vysporiadala stavba 1. etapy NS MHD do Petržalky,

• dokončila sa modernizácia električkových radiál v Dúbravke a v smere na Hlavnú stanicu, začala sa pripravovať modernizácia ďalších električkových radiál,

• hlavné mesto úspešne dokončilo implementáciu projektu „Elektronizácia služieb bratislavskej samosprávy“ a občania môžu vybaviť viac ako 80 služieb elektronicky,

• bol vypracovaný a finančne vysporiadaný územný generel dopravy,

• z rozpočtu mesta bol spolufinancovaný nákup električiek či nákup trolejbusov

• bola zavedená 3. etapa integrovanej dopravy a iné.

• (HMB)