Upozorňuje najmä na tri veci, ktoré naši audítori zle odhadli. Audítori neodhalili nadhodnocovanie cien. Za druhé našla kontrola chyby vo verejnom obstarávaní. Tretím problémom je výberový proces samotný. Na dnešnom brífingu to povedal predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo, podľa ktorého informácie o možnom pozastavení čerpania eurofondov treba brať s rezervou, keďže je to riziko, ale nie bezprostredné ohrozenie. Na druhej strane predseda kraja hovorí, že to je pomerne vážny nález, ktorý nechce bagatelizovať. "V iných krajinách sa už aj pozastavilo financovanie na základe takýchto nálezov," povedal Frešo s tým, že v minulosti zažilo niečo podobné Rakúsko, ale aj Česká republika. Pozastavenie financovania by znamenalo podľa Freša pre projekty problém.
Ako uviedol Frešo, ak by došlo k pozastaveniu financovania projektov, museli by to hradiť mestá a obce, prípadne štát. Ak by sa pozastavilo financovanie projektov, mohlo by to podľa predsedu spôsobiť zásadné problémy pri projektoch. Poradca predsedu pre ekonomické záležitosti Ján Marušinec povedal, že sa to týka tohto programovacieho obdobia 2007 až 2013. "Vyčerpalo sa v ňom približne 53 percent peňazí pre Slovensko. Ten zvyšok by sme mali dočerpať do roku 2016. Mali by sme vyčerpať približne 6,5 miliardy eur," povedal Marušinec s tým, že väčšia časť sumy je už zakontrahovaná, čiže sú už podpísané zmluvy, na základe ktorých by sa mali práce robiť. Ako dodal Marušinec, ak by štát pristúpil k tomu, že ministerstvá prestanú financovať tieto projekty, tak veľa investičných projektov sa dostane do problémov.
Riaditeľ Odboru komunikácie a propagácie BSK Peter Húska povedal, že pre Bratislavský kraj je suma plánovaných projektov približne 50 miliónov eur a ide o 133 projektov, ktoré by mali dobehnúť do roku 2016. Zastavenie financovania by mohlo mať dopad napríklad na rekonštrukciu Starého mosta, nákup nových električiek a trolejbusov či pri dokončení integrovaného dopravného systému. Ohrozilo by aj projekty pri regenerácii sídel, budovanie cyklochodníkov, obnovu a rekonštrukciu materských škôl.
Frešo na záver dodal, že považuje slovenský audit za pomerne dobrý a nešiel by cestou výmeny našich audítorov. Konštatovať nadhodnocovanie cien podľa neho nie je jednoduché. Predseda zároveň povedal, že veľa projektov by vydržalo bez bruselských peňazí rádovo mesiace, pričom mestá by si na projekty museli zobrať úver. Podľa Freša by sa ministerstvo financií, prípadne vláda, mali vyjadriť, že ak by sa to riziko stalo realitou, z čoho sa zafinancujú už rozbehnuté projekty.
Generálne riaditeľstvo vznieslo pripomienky na základe vlaňajšieho auditu projektov financovaných z eurofondov na Slovensku. Minister financií Peter Kažimír to v stredu 9. apríla potvrdil s tým, že si je vedomý istých pochybení v metodike nastavenia kontroly, čo podľa neho trochu nadväzuje na korekcie minulého roku. "Pravdou je, že sa musíme vyrovnať s rôznou interpretáciou rôznych riaditeľstiev, s ktorými spolupracujeme. Z troch riaditeľstiev dve sú úplne spokojné s kvalitou nášho auditu, tak ako to bolo po všetky minulé roky," povedal Kažimír. Iba riaditeľstvo pre regionálnu politiku podľa neho má pripomienky. "Potrebujeme si vysvetliť, v čom je asi problém," dodal. Minister financií zároveň poprel medializované informácie, že by dôvodom výhrad komisie malo byť podozrenie z korupcie či prideľovanie zákaziek úzkej skupine firiem. Označil to za nezmysel.
Pokiaľ ide o možnosť pozastavenia platieb na projekty zo zdrojov EÚ, podľa ministra je to jeden zo spôsobov dosiahnutia nápravy s následným odblokovaním. "Zažívala to každá vláda niekoľkokrát. Minulý rok bolo niekoľko programov zastavených a potom spustených. Je to normálny proces," tvrdí Kažimír. Výsledok diskusií o výhradách Bruselu by mal byť podľa ministra známy do dvoch týždňov. "Musíme vyčkať na výsledok odborných debát. Zatiaľ som nemal žiaden dôvod domnievať sa a neboli ani žiadne signály o tom, že by s prácou auditu nebola spokojnosť," uviedol Kažimír.
(SITA)
