V septembri 1919 sa „eškári“ zohrávali ešte na svojom zatiaľ ešte neregulárnom ihrisku v Petržalke najprv proti bratislavskému Terézváros SC (predchodcovi menšinového nemeckého Donaustadt SC) a postupne proti ďalším mestským rivalom – PULE, PAC, PTE, ale aj proti súperom z Hodonína, Trenčína či Nových Zámkov. Všetko to boli zápasy víťazné. V októbri stihli zohrať aj svoj prvý medzinárodný duel – proti Sokolu Viedeň – a opäť víťazne 2:0.
Neprehliadnuteľné úspechy bratislavského mužstva si začala všímať aj tlač, ktorá dovtedy o šport takmer nezavadila. Bratislavský denník už lákal v deň zápasu záujemcov o futbal: „Pretože mužstvo bratislavské je teraz vo výbornej forme, dá sa očakávať tuhý zápas a výborný šport. Dúfajme, že všetko čs. obecenstvo navštívi dnešný zápas na ihrisku v Petržalke za železničným viaduktom (za ihriskom PTE).“
A práve víťazstvo v pomere 3:2 nad konkurenčným PTE, ktorý bol suverénom ihrísk predvojnovej Bratislavy a združoval hráčov prevažne maďarskej národnosti, pozdvihlo sebavedomie hráčom I. ČsŠK. Pritom nešlo iba o sebavedomie, veď rivalita medzi oboma týmito klubmi bola rivalitou nielen športovou, ale aj politickou a národnostnou. Preto aj počty návštevníkov na týchto derby zápasoch značne prevyšovali bratislavský priemer. Vzájomné merania síl medzi týmito súpermi sa vyznačovali napätou atmosférou a búrlivými scénami medzi priaznivcami oboch táborov. V mnohom boli podobné tým dnešným, keď sa vstup ženám a deťom na štadión radšej neodporúčal... Je potrebné pripomenúť, že priaznivcov mali v tomto období v meste ďaleko viac bratislavskí Maďari v PTE.
Ešte po dvoch desaťročiach si zaspomínal na pamätný zápas Antonín Humhal: „Aj sudca Freund bol po zápase fanúšikmi porazeného tímu ohrozovaný. Ale to nemohlo nič zmeniť na fakte, že sme regulárne zvíťazili nad bratislavským lídrom a hneď na začiatku našej činnosti sme dobývali primát Bratislavy. Že sme naše víťazstvo v Carltone dôkladne oslávili, poznamenávam len tak mimochodom.“
Na druhej strane sa ukázalo, že na skúsené české kluby ich krajania, hrajúci vo farbách bratislavskej „ešky“ ešte nemali a na kvalitu tímov spoza rieky Morava za ten krátky čas nestačili dorásť. Priekopnícke zostavy I. ČsŠK Bratislava tvorili naozaj takmer výlučne českí futbalisti, ktorí prišli do Bratislavy zo západnej časti nového štátu podobne ako úradníci, vojaci alebo učitelia. Po prehrách Bratislavčanov s Moravskou Sláviou Brno, SK Pardubice, Viktóriou Žižkov či Makkabi Brno, zaznamenal klub už v nasledujúcej sezóne výrazné úspechy v podobe víťazstiev i vzácnych kontaktov. Možno medzi ne počítať výhru 3:2 nad majstrom Moravy SK Přerov, víťaznú konfrontáciu 6:0 proti kombinovanému celku bratislavských maďarských klubov Ligeti SC a Törekvés, ale i premiérové stretnutia s východoslovenskými futbalistami z ČsŠK Košice i Užhorodu.
Činovníci I. ČsŠK Bratislava sa snažili o posilnenie svojej členskej základne a o zvýšenú konkurenciu, ktorá by pozdvihla kvalitu hráčskej základne. Bratislavský denník sa zameral na šírenie náboru i futbalovej osvety a začiatkom roka 1920 burcoval: „Bohužel, musíme si stěžovat na malý zájem bratrů Slováků, z nichž ještě velmi mnozí jsou dosud členy klubů maďarských, ačkoliv bychom je v našich řadách velmi rádi uvítali, též studentstvo i vojsko vyzýváme, aby hojně přstupovalo za členy.“
Rok 1921 priniesol dôležité zmeny v organizácii futbalu na Slovensku, keď sa v Československej futbalovej asociácii spojili štyri národné zväzy: československý, maďarský, nemecký a židovský. K Západoslovenskej futbalovej župe, čo bola premenovaná Bratislavská župa na čele s Josefom Benešom, pribudli Stredoslovenská a Východoslovenská futbalová župa. O primát Slovenska sa v priamom súboji stretli víťazi žúp, pričom ziskom prvého majstrovského titulu sa mohli hrdiť futbalisti I. ČsŠK Bratislava.
PhDr. Igor Machajdík
