Okrem toho boli ešte trikrát tretí a vo všetkých prípadoch ich preskočili brnianski, respektíve jihlavskí hokejisti.

V sezóne 1959/60 dosiahli Bratislavčania strieborný ligový stupienok, hneď za RH Brno, pomerne prekvapujúco. Veď v predchádzajúcich dvoch ročníkoch obsadili vždy ôsmu priečku. Zásluhu na úspechu malo celé mužstvo, ale osobitne brankár Vladimír Dzurilla, ktorý práve vtedy ako sedemnásťročný debutoval na prvoligovom ľade, keď zaskakoval za chorého Jendeka. A žiaril od začiatku, veď už v roku 1960 si obliekol aj reprezentačný dres, a to mal za sebou iba desať prvoligových štartov. Tréner Ladislav Horský s ním odvtedy už počítal ako s jednotkou v bráne belasých. A od začiatku sezóny žiaril aj nový útok – Starší, Golonka, Černický, ktorý sa stal najproduktívnejšou formáciou celej ligy. Starší získal vtedy primát najlepšieho ligového strelca, Golonka bol za ním druhý.

Korunným princom ligy sa stal Slovan Bratislava aj v nasledujúcej sezóne 1960/61, opäť za RH Brno, iba o tri body, hoci v lige nastrieľal najviac gólov. Do tretice zreprízovali Slovanisti druhé miesto aj v sezóne 1961/62 a v tomto prípade dokonca iba o body dva. Pritom dokázal Slovan v tomto ročníku rozstrieľať svojho brnianskeho rivala aj 10 : 1. Najčastejšie hrajúca zostava belasých v týchto časoch vyzerala takto: Dzurilla – F.Gregor, Gábriš, G.Bubník, M.Gregor – Starší, Golonka, Černický – Zábojník, Fako, Bárta – Michalec, Grandtner, Kordiak.

Ďalšie dve sezóny na poste korunného princa strávili Bratislavčania v ročníkoch 1963/64 a 1964/65. V tom druhom spomínanom sa v belasom drese menili generácie. Odišli Fako, Gábriš či Zábojník. Postupne sa v zostave presadzovali nové tváre – Nedomanský, Walter, Čapla, Kužela, Mrukvia, Lukscheider a ďalší. Vtedajší tréner Rastislav Jančuška charakterizoval svoj tím výstižne: „Bolo to mužstvo, ktoré sa vyznačovalo kolektívnym duchom a kamarátstvom. V každom zápase drelo do úmoru.“

Posledné dve pozície korunného princa získal Slovan začiatkom 70.rokov, v sezóne 1969/70 za Duklou Jihlava, ktorá získala štvrtý titul za sebou. Od predchádzajúcej sezóny sedel na trénerskej stoličke Ján Starší, v hráčskom kádri už chýbali Golonka, Černický i Čapla a kapitánske C-éčko nosil na drese Nedomanský, v tom čase už dvojnásobný prvoligový kráľ strelcov. Aj ročník 1971/72 dohrali Slovanisti na druhom mieste, opäť za Jihlavou a tento raz iba s dvojbodovou stratou.

To, o čo sa Slovan pokúšal dlhé roky a niekoľkokrát mu uniklo doslova o prsia, sa podarilo konečne na sklonku 70. rokov. Sezóna 1978/79 sa stala pamätnou, pretože belasí získali ako prvé slovenské mužstvo titul majstra  Československa v ľadovom hokeji. Excelovala najmä prvá pätorka: Ujváry a Bukovinský v obrane s útočným triom bratov Šťastných. Oplatí si pripomenúť  majstrovskú zostavu pod vedením výborného trénera Ladislava Horského: brankári Sakáč, Norovský, obrancovia Bukovinský, Černý, Kužela, Roháčik, Ujváry, Urban, útočníci Bezák, Hejčík, Jaško, Krajčovič, Miklošovič, Mrukvia, Pašek, Rusnák, bratia Anton, Marián a Peter Šťastný, Žiška.

Ťažká, ale úspešná hokejová cesta ŠK  Bratislava od priekopníckych začiatkov v roku 1921 až po titul majstra republiky stála za to. Je skvelé, že pokračuje dodnes.

Igor Machajdík