Prešporskí nástrojoví kováči rozšírili výrobný sortiment aj o kávové mlynčeky, píly, vrtáky, nože do lisov a rozličné druhy váh pre obchodníkov.
Pre toto remeslo sa nezachoval štatút cechu majstrov, ale iba tovarišov, pričom však ide len o koncept, ktorý nie je ani datovaný. V prehľadoch o prešporských cechoch, ktoré zostavila sama mestská rada v 18. storočí, cech nástrojových kováčov nefiguruje. Keďže ani z neskoršieho obdobia nejestvujú údaje o jeho pôsobení či zložení, je pravdepodobné, že majstri tohto remesla sa združovali v nejakom inom cechu, pričom mohli mať istú autonómiu, a tovarišský štatút nástrojových kováčov mohol byť súčasťou väčšieho štatútu iného cechu.
V druhej polovici 18. storočia mali nástrojoví kováči v Prešporku 5 – 6 dielní. Z registrov privandrovaných tovarišov uložených v Archíve mesta Bratislavy, ktoré analyzoval Anton Špiesz, vyplýva, že v rokoch 1778 – 1790 k prešporským nástrojovým kováčom privandrovalo 74 tovarišov, čiže viac než piati ročne. Z toho bolo 5 Prešporčanov, ktorí sa po vandrovkách vrátili domov, 8 Čechov alebo Moravanov, 18 z rakúskych krajín, 11 z Bavorovska, dvaja zo Sliezska, 9 Sasov, štyria z krajín západného Nemecka, dvaja tovariši prišli z ďalších častí západnej Európy a traja z Uhorska. Pri troch tovarišoch nebol pôvod uvedený, u deviatich sa nedal identifikovať. Okolo roku 1820 evidovali v meste troch a v Podhradí jedného majstra tohto remesla, roku 1828 tu pôsobilo už 8 nástrojových kováčov.
Vladimír Segeš
