Na význam mäsiarov v stredovekom Prešporku poukazuje aj jedna z najmohutnejších mestských fortifikácií, nesúca názov Mäsiarska bašta. Pomenovali ju tak preto, lebo jej obranu a údržbu pôvodne zabezpečovali členovia mäsiarskeho cechu. Viacpodlažná a od konca stredoveku už aj delami vybavená bašta stála zhruba na mieste časti traktu dnešnej zrenovovanej Starej tržnice, a to až do roku 1776, keď ju na pokyn kráľovnej Márie Terézie zbúrali spolu s mestskými hradbami.

Dávne artikuly

Pôvodne sa mäso predávalo na Hlavnom námestí pred Starou radnicou, roku 1370 kráľ Ľudovít I. Veľký nariadil premiestniť trh s mäsom na dnešné Primaciálne námestie. Najstaršie zachované nariadenie vydané mestskou radou pre mäsiarov pochádza z roku 1376. Z predpisu vyplýva, že v meste bolo vtedy 28 mäsiarskych majstrov a 28 výsekov, ktoré sa vo všedný deň museli otvoriť o deviatej hodine ráno. Ak tak majster nespravil, platil pokutu 72 denárov. Pokuta v rovnakej výške sa platila aj vtedy, keď mäsiar neotvoril výsek pred cirkevnými sviatkami. Mäsiari museli pod prísnou pokutou dodržiavať ceny stanovené mestskou radou. Každý mäsiarsky majster musel zložiť predpísanú prísahu, v ktorej sa zaväzoval „čestne a poctivo pracovať na prospech bohatých i chudobných“.

V záujme zabezpečenia predaja čerstvého mäsa boli mäsiari povinní porážať dobytok v meste a mäso predávať v stánku na trhu. Kto by to nedodržal, musel zaplatiť pokutu 10 funtov (2 400 denárov), čo bola enormná suma. Pokuta 72 denárov bola stanovená aj za predaj nekvalitného mäsa, pričom mäsiar musel kupujúcemu vrátiť peniaze. Na predaj mäsa dozerali dvaja určení mäsiarski majstri v spoločnosti prísažného, čiže člena mestskej rady. Mali právo zhabať podozrivé mäso, ktoré potom dali do špitála.

Kde bol bitúnok?

Dodnes nie je celkom uspokojivo osvetlené, kde sa v Prešporku pôvodne nachádzal bitúnok. Jatiek v stredoveku mohlo byť vo vnútornom meste azda aj niekoľko. Začiatkom novoveku a ešte aj v 18. storočí sa mestský bitúnok nachádzal na dnešnej Panskej ulici (zakreslený je na viacerých plánoch mesta) a údajne už od konca stredoveku stáli jatky aj na dnešnej Mostovej ulici v priestore budovy Reduty, respektíve pri Dunaji.

Ďalšie nariadenie, tentoraz štatút pre cech prešporských mäsiarov, vydal 16. júna 1563 na ich vlastnú žiadosť mestský magistrát. Je písaný po nemecky a má 15 článkov. Okrem iného sa v ňom hovorí, že mäsiari majú dobytok porážať a mäso spracúvať len pri Dunaji, a to na špeciálnych mostíkoch, ktoré tam mali postavené. V sobotu popoludní a v utorok celý deň mohli predávať v meste aj cezpoľní mäsiari, ale funt mäsa o jeden fenig lacnejšie ako miestni mäsiari. Divinu, ako aj ryby, najmä šťuky, dovážané do mesta mohli predávať v malom iba členovia cechu.

Ak by sa majstri pri nákupe dobytka nedohodli a nepodelili, poriadok medzi nimi mal urobiť cechmajster. Keby sa to ani jemu nepodarilo, mala prípad doriešiť mestská rada. Cezpoľní majstri, ktorí chodili do mesta predávať, nesmeli dopravovať rozsekané mäso, ale iba celé polovice dobytka aj s kožou. Čo v meste nepredali, museli si odviezť domov. V 17. storočí štatút pre mäsiarov opäť upravili a doplnili a roku 1753 vydala cechu kráľovský štatút Mária Terézia.

Dva cechy

V druhej polovici 18. storočia boli mäsiari v Prešporku čo do počtu na druhom mieste v rámci potravinárskych remesiel (najviac bolo mlynárov). V meste pôsobilo 45 mäsiarskych majstrov, a to už v dvoch cechoch. Líšili sa však nie podľa národnosti členov alebo podľa technológie výroby, ako to bolo v iných cechoch, ale podľa času vzniku. Starší cech bol vlastne pôvodným cechom založeným ešte v 14. storočí. Mladší mäsiarsky cech (Fleischhacker der jüngern Compagnie) vznikol roku 1726.

V jeho štatúte sa určovalo, že uchádzač má pri vstupe do cechu zložiť 30 zlatých namiesto usporiadania hostiny pre majstrov a 50 zlatých za nadobudnutie majstrovských práv, čo boli v rámci vtedajších cechových zvyklostí nesmierne vysoké sumy. Vo funkcii cechmajstra sa mali striedať katolík a evanjelik. Cudzí tovariš, ktorý chcel byť prijatý za majstra, si musel v Prešporku po skončení vandrovky odpracovať až dva roky. V štatúte bolo aj nevšedné ustanovenie, že ak majster alebo tovariš udrel psa alebo doň hodil kameňom, stratil česť a tým aj členstvo v cechu. Vylúčiť a potrestať mali aj majstra, ktorý vedome kúpil a predával kradnutý či zatúlaný dobytok.

Zaujímavá štatistika

Z prehľadu, ktorý zostavili prešporskí mäsiari, vyplýva, že roku 1782 zabili spolu 5 481 volov, 4 222 teliat, 6 250 oviec a 12 238 jahniat. Mimoriadne vysoký počet zabitého jatočného dobytka nasvedčuje, že v meste bola nezvyčajne vysoká produkcia aj spotreba hovädzieho a baranieho mäsa, čo vyplývalo aj z toho, že Prešporok spolu s Podhradím mal vtedy približne 33 000 obyvateľov, takže bol najväčším mestom v Uhorskom kráľovstve.

Okolo roku 1820 evidovali v meste 16 mäsiarov a 23 údenárov, v Podhradí boli dvaja mäsiari a traja údenári. Roku 1828 bolo v Prešporku 36 mäsiarskych majstrov, ktorí zamestnávali až 85 tovarišov. Roku 1910, keď v meste žilo okolo 73 500 obyvateľov, tu pôsobilo 194 mäsiarov a 235 údenárov.

Doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD.