PTE, Ligeti SC, VAS, PAC, PMTK, Törekvés SC, PULE, ale aj židovský Makkabea SC (ten hral až do roku 1933 ako hosť v Bratislavskom okrese Maďarského futbalového zväzu), disponovali rozdielnou kvalitou, no Prvý československý športový klub (I. ČsŠK) Bratislava aj tých najsilnejších z nich zakrátko na ihriskách doslova prevalcoval. Začiatkom marca 1921 dobová tlač „eškárov“ vyzdvihovala a zhodovala sa v tom, že „ak si udrží dosavadnú formu, je najlepším klubom na Slovensku.“
A naozaj, I. ČsŠK dokazoval túto skutočnosť v nasledujúcich sezónach nielen v stretnutiach s domácimi, ale aj so zahraničnými súpermi zvučných mien. V správe o činnosti klubu za rok 1921 možno nájsť medzi súpermi Bratislavčanov mužstvá z Rakúska, Maďarska, Talianska, Švajčiarska alebo Anglicka. Európa už registrovala klub so šikovnými hráčmi od Dunaja, ktorý hostil viaceré vyspelé európske tímy a už za nimi aj cestoval.
Celé medzivojnové obdobie 20. a 30. rokov 20.storočia dominoval skromnej športovej tlači futbal a jeho priaznivci si na rozdiel od fanúšikov iných športových odvetví mohli prísť na svoje. Reportáže zo zápasov, ich hodnotenia, rozhovory s funkcionármi i hráčmi, postrehy, klebety zo zákulisia, fejtóny, fotografie, karikatúry, to všetko poskytovala čitateľom tzv. siedma veľmoc. Popularita hráčov stúpala, ľudia si ich všímali a zastavovali v bratislavských uliciach, stali sa námetom ľudovej tvorivosti, keď sa futbal s jeho aktérmi objavoval v pesničkách či básničkách.
Prvé hviezdy „eškárskeho“ futbalu na čele s Leichmannom, Reichardtom, Ptáčkom, bratmi Karlom a Slávom Strejčkovcami, bratmi Blažekovcami, Maszlonkom, Holčíkom a ďalšími vystriedala nová generácia nemenej kvalitných a populárnych hráčov, ktorí šírili slávu svojho klubu i mesta. Boli to napríklad brankár Hollý, Dobiáš, Šindelář, Kaulich, Čulík, zväčša nové tváre zo slovenského vidieka, respektíve – čo bolo spočiatku vzácne, ale potom samozrejmé – vlastní odchovanci. Jedno meno sa stalo obzvlášť pojmom: Štefan Príboj. I. ČsŠK ho získal koncom leta 1923. Príboj, pôvodom syn slovenských rodičov, dovtedy pôsobil v budapeštianskom UTE a hral dokonca v maďarskej reprezentácii. Na ihrisku bol skvelý dirigent, zakončovateľ, „špilmacher“ i hrajúci tréner, ktorý okrem strieľania rozhodujúcich gólov získaval a zabudovával do mužstva hotových hráčov i vytypované talenty. Mal na ne nos. Šoral, Hollý, Bončo, Daučík, Čambal, Jurčák, to boli tí najlepší.
V období pozitívnych klubových zmien v rokoch 1923 – 1924, naordinovaných najmä Štefanom Príbojom, boli najdôležitejšími faktormi pravidelný tréningový proces, snaha o prepracovaný herný systém a zabudovávanie už spomínaných talentov do zostavy. Tie chodil Príboj objavovať po slovenskom vidieku, ale často „zalovil“ aj vo vlastnom dorasteneckom revíri. Nováčikovia získavali medzi ostrieľanými spoluhráčmi skúsenosti i hráčsku prax a viacerí z nich sa časom stávali oporami. Pôvodní hráči I. ČsŠK Bratislava, prakticky všetko českej národnosti, boli striedaní mladšími slovenskými futbalistami. Pišta báči, ako Príboja volali, bol legendou a nezabudnuteľnou postavou bratislavského futbalu, dušou i pilierom mužstva. Nebolo fanúšika, ktorý by ho nepoznal.
Igor Machajdík
