-Zdá sa, že nie ste veľmi zástancom stromov na historických námestiach. Prečo?

Š.Holčík:Som zástancom stromov tam, kde patria. Na historickom námestí, ktoré bolo pôvodne trhoviskom, 600 rokov stromy neboli. Hovorím o Hlavnom námestí. A potom odrazu v devätnástom storočí, v rámci zlého romantického vkusu ich tam nasadili...Takže mi je jasné, že tam nepatria. Spomínam si, že v osemdesiatych rokov minulého storočia sa robila architektonická súťaž na vytvorenie novej podoby vtedajšieho Námestia 4. apríla. Bol som rád, že tam existoval zámer, ktorý tie stromy dával preč. Napríklad v Prahe na Staromestskom námestí, ktoré je omnoho väčšie ako toto naše námestie, nerastie jediný strom! Nikto by si ho tam ani nedovolil zasadiť.

-Inak ten projekt bez stromov v 80-tych rokoch, o ktorom ste hovorili, vtedy mnohých ľudí dosť pobúril...

Š. Holčík: Áno, pobúril ich, pretože istá skupina ľudí sa nevie vžiť do tej situácie. Pozrite sa...ja ako „starožitník“ si stále uvedomujem, že na námestí je krásna architektúra a je tam aj Stará radnica. A to námestie, keď tam nie sú stromy, je veľké. Každý strom opticky, ale nielen opticky zmenšuje to námestie. V Bratislave sa pred rokmi dospelo k názoru, že Hlavné námestie má byť miestom kultúry, koncertov a rôznych iných spoločenských podujatí. A to sa aj stalo a toto riešenie je správne. Neskôr ale existovali snahy na námestí vysadiť stromy. Dospelo sa ku kompromisnému riešeniu a prišla tzv. mobilná zeleň. Mobilnú zeleň využíva napríklad Paríž, Budapešť či Benátky. V Bratislave je napríklad mobilná zeleň aj pred prezidentským palácom. Františkánske námestie je malé námestie a stromy ho ešte viac zmenšujú. Tí čo idú okolo neho si ani nevšimnú architektúru domov a netušia že tam stojí nejaký stĺp zo 17. storočia... Pýtal som sa ľudí v čase, keď tie stromy tam ešte boli, že čo vidia na Františkánskom námestí. Väčšinou videli obnovenú fontánu, ktorá tam bola už v šestnástom storočí. A ešte videli stánky a stromy. A už nič.

-Ani ten stĺp oproti kostolu?

Š. Holčík: Ani. Viete, takýchto stĺpov nielen mariánskych, ale aj trojičných, existuje vo svete veľa. Ale nevidel som ešte jediný, ktorý by bol celý zamaskovaný stromami. Priznám sa že som mal obavu, že ak sa náhodou zvalí aj ďalší strom na ten stĺp, podobne ako jeden neďaleko, tak že kto bude zato zodpovedný, pretože má veľkú historickú hodnotu. Naviac, telo stĺpu je z kameňa ktorý bol privezený až od Salzburgu. Tam ho vytesali a po Dunaji, také monštrum, dopravili až sem. Takže je to podľa mňa aj technická pamiatka. Pokiaľ ide o fontánu na Františkánskom námestí, spája sa s rybným trhom, ktorí tu kedysi fungoval. Dlho som nevedel, prečo má napríklad Maximiliánova fontána na Hlavnom námestí okolo seba taký veľký pôvodný bazén, do ktorého sa zmestí obrovské množstvo vody. Až v Nemecku som si všimol podobné fontány, ktoré boli čiastočne zapustené pod zem a v nich mali ryby. Takže tie bazény aj u nás využívali rybári, alebo predajcovia rýb na ich uskladnenie vo fontáne. Do fontány neustále pritekala z prameňov z okolia Šulekovej čerstvá voda. Takže v tej fontáne mohli byť čerstvé ryby, nehovorím že museli byť. Zároveň bola aj zásobárňou vody v prípade požiarov.

-Mnohí zástancovia stromov na týchto námestiach argumentujú, že stromy ochladzujú, vytvárajú tieň a zmierňujú horúčavy počas leta. Čo vy nato?

Š.Holčík:Spýtal by som sa, či boli niekedy v Benátkach na námestí sv. Marka. Je to omnoho väčšie námestie, nie je na ňom jediný strom, páli tam slnko ako čert a denne po ňom chodia tisíce turistov. Je to taký za vlasy pritiahnutý dôvod, prečo by tam tie stromy mali byť.

-Napriek tomu hlavné mesto prišlo s projektom výsadby nových stromov na Františkánskom námestí a štyri majú pribudnúť aj na Hlavnom námestí...

Š.Holčík:Ten projekt je zlý. Je ústupkom tým, ktorí tam stromy chcú. Tie staré stromy boli choré, zlé, staré. Preto ich aj správne vyťali. O pôvodné stromy, ktoré tam boli v dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia, sa kompetentní starali, pravidelne ich orezávali do určitej výšky a formovali ich do malej koruny. Asi od 50-tych rokov sa ale o stromy na tomto námestí nikto nestaral a vyrástli do výšky. Inak všetky stromy v historických častiach Bratislavy pred druhou svetovou vojnou, sa orezávali. Dnes sa neorezávajú, alebo len sporadicky.

Tí, ktorí chcú vysadiť stromy na Františkánskom námestí a Hlavnom námestí si asi neuvedomujú, že stromov v okolí je plno. Sú na Hviezdoslavovom námestí, na Laurinskej ulici, na nádvoriach niektorých domov, za Františkánskym kláštorom nad garážami, na nádvorí Uršulínskeho kláštora, v Michalskej priekope, v záhrade Univerzitnej knižnice, na Kapitulskej ulici vo dvoroch. Dokonca niektoré stromy už poškodzujú historické oplotenie nádvoria Prepoštského paláca. Kedysi platil predpis, že ak strom poškodzuje historickú pamiatku, možno ho bez náhrady vypíliť. Strom vyrastie inde, ale zničenú historickú pamiatku už nenahradíte.

Ľudia sú ale stále citliví na likvidáciu stromov v meste....

Š.Holčík: Viete, väčšina Bratislavčanov je cudzincov a nás čo sme sa tu narodili je len pár...Ale žijú tu ľudia ktorí prišli z rôznych kútov Slovenska, kde samozrejme na každom rohu je strom a myslia si, že strom ich zachráni...Okrem toho pripomínam, že v areáli novej barokovej záhrady Bratislavského hradu nedávno zasadili 132 stromov! A ďalšie ovocné stromy vysadia na vedľajšej ploche, pretože tam podobné rástli v osemnástom storočí.

V rámci ochladzovania by sa na rozpálených historických námestiach nedalo viac pracovať s vodou?

Š.Holčík:Napríklad v Košiciach cez Hlavnú ulici kedysi tiekol potok. Keď bol primátorom Košíc Rudolf Schuster, dali ho akože obnoviť, aj keď to dopadlo prapodivne. Napríklad Trnavou dodnes potok preteká. Aj v Bratislave sme mali potok, ktorý pritekal v priestoroch schodov na Klariskej ulici, prešiel popod tunel Univerzitnej knižnice, ďalej tiekol Sedlárskou, západnou časťou Hlavného námestia a do Dunaja zatiekol cez Rybársku bránu. Ak si dnes pozriete fontánu na Hlavnom námestí, zistíte, že tam pribudlo akési nové betónové medzikružie. Bol to veľmi zlý počin a celú fontánu to podľa mňa znehodnotilo. Prečo to hovorím? V jednom z holandských miest som natrafil na námestí na fontánu, ktorá nemala nádrž, ale z podlahy, teda z dlažby striekala voda. Tá fontána tam je a vidíte len prúdy vody ktoré striekajú v určitých časových cykloch. Ak by sa niečo podobné urobilo okolo Maximilánovej fontány, keď tam ešte nebol ten nešťastný kruh, tak by to bolo možno prijateľné z pohľadu ochladzovania námestia. Ale musím povedať, že pokiaľ ide o horúčavy, tak turisti ním len prechádzajú. Svojho času som dal na južnú stranu námestia osadiť lavičky a v podstate boli celý deň v tieni. Ľudia tam radi sedávali. Okrem toho, keď sa robila červená dlažba na Hlavnom námestí, tak som presadzoval, aby sa tam vybudovali aj podzemné verejné záchody na mieste suterénu barokovej strážnice. Žiaľ nepodarilo sa to presadiť. A toto námestie by určite verejné záchody potrebovalo ako soľ, pretože na všetkých významných námestiach vo svete je možnosť ísť na WC. A toto je dôležitejšie, ako dať stromy pred japonskú ambasádu,či pred Café Mayer, kde určite nepatria.

Robert Lattacher

Foto: Frant. námestie v prvej polovici 19. stor. (archív Š.H.)