Svoj odmietavý postoj vyjadrili na rokovaní Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy v pondelok 17. októbra, s tým, že prijatiu VZN musí predchádzať zmena štatútu Bratislavy.

Podľa zákona miestny poplatok za rozvoj majú platiť stavebníci a developeri a orgány miestnej samosprávy ho vnímajú ako významný zdroj príjmov použiteľných na budovanie infraštruktúry, materských škôl, sociálnych zariadení či zelene v území, kde sa stavia. Aplikácia zákona v praxi si však vyžaduje prijatie príslušného všeobecne záväzného nariadenia a v podmienkach Bratislavy i novelu štatútu mesta, ktorá musí predchádzať schváleniu VZN. Aby poplatok bolo možné vyberať v budúcom roku, pravidlá, za akých sa tak má diať, musia byť nastavené do konca tohto roka – štatútom i VZN.

Mestské časti Bratislavy plnia úlohu stavebných úradov, ktoré musia spolupracovať aj s magistrátom hlavného mesta. Starostovia preto už na marcovom rokovaní regionálneho združenia sformulovali svoje predstavy o výške poplatku, deľbe jeho výnosu a ďalšie pravidlá, od ktorých by sa bolo možné odraziť pri tvorbe novely štatútu a VZN. Ale očakávaná diskusia a spolupráca zo strany magistrátu sa nekonala. Mesto o päť minút dvanásť zverejnilo iba návrh nariadenia a z neho je zrejmé, že mestské časti, ktoré vlastne tvoria mesto ako celok a na ktorých území sa všetka stavebná činnosť deje, majú ostať, takpovediac, mimo hry. Návrh novely štatútu mesta, v ktorej má byť principiálne zakotvené, aká úloha pri výbere miestneho poplatku za rozvoj a použití jeho výnosu pripadne mestu a mestským častiam zatiaľ chýba. Starostovia však ani v tomto prípade nemajú prázdne ruky. Návrh na zmenu štatútu, ktorý podporujú, vypracovali starosta Petržalky Vladimír Bajan, starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor a starosta Vrakune Martin Kuruc, ktorí sú zároveň mestskými poslancami, a k dispozícii ho má aj magistrát. Štatút by mal podľa neho určiť zásadu, že mestská časť vykonáva správu a rozhoduje vo veciach miestneho poplatku za rozvoj a výnos z neho má byť rozdelený medzi mestské časti a mesto v pomere 68 : 32 percent.

Uvedené princípy za celkom logické a rozumné označujú aj poslanci mestského zastupiteľstva a predsedovia poslaneckých klubov Jozef Uhler a Juraj Káčer, ktorí sa na pozvanie regionálneho združenia zúčastnili na ostatnom rokovaní regionálneho združenia. „Starostovia sú prvým nárazovým mostíkom zo strany obyvateľov aj pokiaľ ide o stavebnú činnosť, a tak s deľbou výnosu z poplatku v pomere 68 ku 32 percent v prospech mestských častí súhlasím,“ povedal Juraj Káčer. Súhlasí s ním aj Jozef Uhler. „Je logické, aby poplatok vyberali stavebné úrady, teda mestské časti. Ale asi by bolo jednoduchšie mať jedno VZN pre celé mesto,“ konštatoval. Z následnej diskusie vyplynulo, že myšlienka jedného VZN nie je cudzia ani starostom. A to napriek tomu, že podľa ich pôvodnej predstavy by každá mestská časť mala mať svoje vlastné nariadenie o miestnom poplatku za rozvoj a miestne zastupiteľstvá už začali o týchto nariadeniach rokovať.

Parkovacia politika v bode nula

Podľa starostov dozrel čas na užšiu komunikáciu s poslancami mestského zastupiteľstva, aby sa veci pohli dopredu. Týka sa to aj návrhu VZN hlavného mesta o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych komunikácií na území Bratislavy vrátane výšky a pravidiel úhrady za dočasné parkovanie.

„Celá parkovacia politika sa vracia do bodu nula, navrhované VZN nepohne parkovanie v meste ani o milimeter,“ konštatoval Vladimír Bajan. „Bez nových parkovacích miest akákoľvek parkovacia politika nemá zmysel,“ pridala sa starostka Podunajských Biskupíc Alžbeta Ožvaldová. Podľa starostu Lamača Petra Šramka Bratislava potrebuje nariadenie o parkovaní, ale „dobré, také, ktoré bude niečo riešiť“. Starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová k tomu dodala, že pri prijímaní takéhoto nariadenia by sa mala zohľadniť aj migrácia v rámci Bratislavy. Starostovia sa uzniesli, že budú trvať na pôvodných princípoch parkovacej politiky dohodnutých ešte s predchádzajúcom volebnom období a k existujúcemu návrhu VZN z dielne magistrátu dajú svoje pripomienky.

Ďalšia snaha o zákaz hazardných hier

Strata veľkej časti petičných hárkov na magistráte zas ohrozila prijatie VZN o zákaze hazardných hier na území v Bratislavy, o ktoré sa starostovia usilovali dlhé mesiace. Petíciu organizovali tak, aby nariadenie – pri dostatočnom množstve podpisov občanov – bolo možné prijať do konca tohto roka. Jeden z najväčších bojovníkov za takéto nariadenie, starosta Vajnor Ján Mrva však nemieni vyčkávať, ako dopadne záležitosť so stratenými hárkami. Spolu s lamačským starostom Petrom Šramkom vypracovali návrh VZN o zákaze hazardných hier. Regionálne združenie ho zatiaľ vzalo na vedomie a bude sa ním ešte zaoberať.

Zdroj: 

Alžbeta Klesnilová

Tlačová tajomníčka RZ MČ BA