Obec má síce obchvat vybudovaný, no napojenie Čunova ako takého, teda cez Balkánsku a Petržalskú by bolo podľanej znefukčnené, pretože by došlo k úplnému preťaženiu tejto existujúcej križovatky. Navyše, autá Čunovčanov by mali problémy s výjazdom z obce kvôli okolitému náporu dopravy. Odporúča, aby investor vyriešil aj napojenie obchvatu cez mestskú časť na diaľnicu. Investor podľa nej ponúka vybudovanie občianskej vybavenosti, ktorú by ale potrebovala priamo mestská časť a jej obyvatelia. Konštatovala, že Čunovo potrebuje v súčasnosti najmä škôlku, pretože obec dnes nemôže prijať 54 detí, chýba ďalej aj základná škola, lekár, pošta, či väčší obchod, pretože malé obchodíky nestačia. „V minulosti tu bolo všetko, no potom ako sa služby zrušili, už nedošlo k ich obnoveniu,“ uviedla starostka Čunova. Ako dodala, projekt bol miestnej samospráve predstavený už dávnejšie. V pôvodnom projekte nebolo bývanie riešenie formou bytov. Dnes sú to apartmánové domy, z ktorých ale budú pravdepodobne nakoniec byty na predaj. „Takže to nie je o športe, ale o biznise. Na druhej strane treba povedať, že šport peniaze neprináša...,“ dodala.
Neuspeli s golfovým ihriskom
Neďaleko areálu malo stáť golfové ihrisko, ktoré chcel postaviť rovnaký investor, spoločnosť Danubia Invest. Podľa samotného investora nedošlo k dohode najmä s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou (BVS). S vytvorením golfového areálu nesúhlasil aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Ako nás informoval hovorca BVS a.s. Zenon Mikle, golfové ihrisko by bolo v ochrannom pásme vodárenského zdroja Rusovce - Ostrovné lúčky - Mokraď a to v jeho najzraniteľnejšej časti, v priestore medzi vodárenským zdrojom a Hrušovskou zdržou, kadiaľ infiltruje podzemná voda do zdroja. Podľa neho celá plocha, kde bolo ihrisko navrhnuté, vznikla pri budovaní vodného diela ako navážka vyťažených štrkových materiálov a nie je tam žiadna prirodzená bariéra na prienik znečisťujúcich látok do podložia. Ako konštatoval, je všeobecne známou skutočnosťou, že starostlivosť o golfové ihrisko znamená používanie množstva chemických látok na hnojenie a ošetrovanie trávnych porastov. „Navyše, celá plocha je zároveň záplavovým pásmom, takže čo by aj nevsiaklo do podložia, bolo by pri každej povodni spláchnuté do zdrže, dodal Z.Mikle.“
(rl)
