Dožadujú sa toho mnohí nespokojní obyvatelia z dotknutých území, podľa ktorých vyjadrenia jeho námestníkov či odborných pracovníkov nestačia na to, aby nahradili vyjadrenia primátora, ktorý je štatutár mesta a dáva pokyny. V takomto duchu sa niesli aj niektoré vystúpenia občanov na pondelkovom (12. 12.) podvečernom verejnom zhromaždení na tému výstavby náhradných nájomných bytov.
      Reagovali tak aj na fakt, že primátor sa pre údajné pracovné povinnosti nemohol verejného stretnutia zúčastniť a zastupovala ho jeho námestníčka Iveta Plšeková. Tá síce okrem iného vyhlásila, že výstavba takýchto bytov sa ani v jednej z oboch problematických petržalských lokalít realizovať nebude, keďže mestskí poslanci v novembri prijali uznesenie, v ktorom schválili, že s navrhovanými lokalitami v Petržalke sa na výstavbu nepočíta, obyvatelia dotknutých lokalít však pokojní ani napriek tomu nie sú.
      "Primátor doteraz verejne nepovedal, ani nikomu neprisľúbil, že na týchto dvoch pozemkoch nebude stavať. To považujem za najväčší problém, prečo je tu nervozita, tie emócie. Pokiaľ to primátor sám nepovie, tak dovtedy nebudú mať ľudia istotu, že sa tam naozaj stavať nebude," myslí si miestny a mestský poslanec Milan Vetrák. Na otázku TASR, či podpísanie predmetného uznesenia primátorom nie je pre ľudí dostatočným argumentom odpovedal, že by to tak bolo v prípade, ak by sa obe lokality neobjavili v návrhu rozpočtu mesta, ktorý poslanci schvaľovali minulý týždeň. "Nám by to aj stačilo. Ale keď primátor podpíše uznesenie, že tieto dve lokality nie sú vhodné a zrazu o tri týždne príde na zastupiteľstvo materiál, kde sú uvedené obe lokality aj s vyčíslením v návrhu rozpočtu, tak je úplný zmätok. A ľudia zasa stratili dôveru, že primátor to myslí vážne," podotýka poslanec s tým, že pochybnosti mnohí vidia aj preto, lebo primátor neplní všetky uznesenia, ktoré mu zastupiteľstvo doteraz schválilo.
      Ak primátor verejne nevyhlási, že náhradné nájomné byty v sporných lokalitách v Petržalke stavať nebude, na februárové mestské zastupiteľstvo by sa podľa Vetráka mal dostať materiál, ktorý povie definitívne nie výstavbe. Zapracované by v ňom mali byť aj pripomienky, ktoré občania vzniesli aj na verejnom zhromaždení, teda preklasifikovanie pozemkov na stabilizované územie a park, vyhlásenie stavebnej uzávery a vypracovanie územného plánu zóny či okamžité ukončenie akékoľvek krokov, ktoré by viedli k výstavbe na týchto územiach.
      Následne by sa v spolupráci s mestskou časťou malo dohodnúť na iných vhodných lokalitách v Petržalke. "Je tendencia, že aj Petržalka chce byť solidárna a chce tým ľuďom pomôcť. Sú alternatívne pozemky, ktoré ale treba preveriť, ale sú k dispozícii," dopĺňa Vetrák. Ten zároveň plánuje preštudovať aj komunikáciu mestskej časti a mesta v súvislosti s vytypovaním pozemkov vhodných na výstavbu. Mesto totiž niekoľkokrát zaradenie aj oboch sporných lokalít na zoznam pre možnú výstavbu odôvodňuje vyjadrením starostu Petržalky Vladimíra Bajana z februára tohto roka, na čo apelovala na verejnom stretnutí aj námestníčka Plšeková. Podľa Vetráka je ale potrebné zistiť, v akom zmysle sa k daným lokalitám vedenie mestskej časti vyjadrovalo, či len v zmysle súladu s územným plánom mesta alebo aj v širšom zmysle, o čom ale v takom prípade miestni poslanci informovaní byť mali a neboli.
      Mestská časť sa už v tejto súvislosti niekoľkokrát vyjadrila, že je presvedčená, že mesto môže stavať aj v iných lokalitách v iných mestských častiach či samotnej Petržalke, kde by ale obyvatelia neboli výstavbou až tak dotknutí a ponúka a náhradné riešenia. "Mestská časť bola veľmi ústretová k riešeniu problému Kráľovej hole. Vymieňali sa pozemky, kde Petržalka povedala - dobre, sme súčasť mesta, pomôžeme mestu. Ale predstava o tom, že sa bude donekonečna vzdávať majetku v prospech celomestského problému, má svoje limity. Myslím si, že aj trpezlivosť občanov aj poslancov má svoje medze," povedal na pondelkovom brífingu starosta Bajan.
      Občania na verejnej diskusii vyjadrili nespokojnosť aj s tým, že na rokovaní chýbal aj samotný starosta, toho zastupoval jeho zástupca Michal Radosa. Kritizovali tiež vypracovanie objemovo-architektonických štúdií na výstavbu náhradných nájomných bytov pre lokalitu Mamateyova i Haanova/Pankúchova, ktoré mesto obstaralo na jeseň, a ktoré sú podkladom pre verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby. Mestská organizácia Generálny investor Bratislavy (GIB) ich vypracovanie odôvodňuje na základe poverenia primátora v zmysle zákona, ktoré bolo vydané ešte pred schválením novembrového uznesenia mestských poslancov. Občania však neskrývali rozhorčenie a dožadovali sa odpovedí na otázky, kto mohol spracovať štúdiu pre výstavbu na pozemkoch, keď by bol problém s prístupovými komunikáciami, ktoré chýbajú už v súčasnosti či s parkovaním.
      Nespokojní obyvatelia v pondelok odovzdali v podateľni bratislavského magistrátu aj petíciu s vyše 4200 podpismi proti výstavbe náhradných nájomných bytov v daných lokalitách a primátora žiadajú o okamžité upustenie od zámeru. Petícia by mala byť podľa mesta prerokovaná na februárovom zasadnutí mestského zastupiteľstva.