V Chicagu vytvárate postavu Roxie Hartovej. Čo musí spĺňať muzikálová herečka aby dostala hlavnú úlohu v takom diele?
R. Coufalová: Muzikálová herečka v tejto úlohe musí byť najmä výborná činoherná herečka. Pretože je tam veľa činohry a musí byť pravdivá a rafinovaná a striedať niekoľko polôh tejto role. Nemôže byť len v úlohe naivky, ale musí v nej byť aj dračica - žena ktorá prešla množstvom skúseností a pred svojím manželom predstiera že je naivná. Ale v skutočnosti je to veľké číslo.
Samozrejmosťou je ovládanie tanca a spevu.
Ktorá poloha v tejto úlohe je pre vás najpríjemnejšia, ktorá naopak nie veľmi príjemná?
R. Coufalová: Priznám sa že ja mám rada protiúlohy a pretože pôsobím ako naivné stvorenie, tak naopak, rada hrám mrchy ktoré si riadia svet po svojom. A som rada ak ľudí, napriek môjmu vzhľadu naivky, prekvapím a otočím to vo svoj prospech – že čo to tam tá Coufalová hrá...takto ju predsa nepoznáme!
Sú v Chicagu nejaké časti, ktoré sú pre vás osobne veľmi náročné?
R. Coufalová: Sólová pieseň Roxie Hartovej sa začína dlhým monológom. Ide o čosi ako wan man show – o americký štýl, ktorý u nás nemá tradíciu - také to rozprávanie sa s publikom, rozprávanie historiek. Takže na tento dlhý monológ sa skutočne pekelne sústredím. Po prvé preto lebo chcem aby sa ľudia pri ňom bavili a po druhé, aby to urobilo veľmi slušnú predohru pesničke ktorá príde. Tak toto býva taký môj vrchol večera a keď je to za mnou, tak zo mňa spadne určitá tréma ďalej si to už len užívam.
Ako sa vám v Chicagu hrá s vašimi hereckými kolegami? Musíte byť s nimi v pohode, v súlade?
R. Coufalová: V našom súbore sa pri práci stretávame už veľa rokov a myslím si, že náš kolektív je nekonfliktný. Možno je to aj tým, že sme vyťažení a musíme si vychádzať v ústrety aj v tom, že sa navzájom mnohí alternujeme. Komunikácia medzi kolegami je pre náš praktický život veľmi dôležitá. Neviem o tom, žeby som niekomu nejakú rolu závidela, alebo niekoho kritizovala a pod..
Veľmi si cením prostredie a dobrú atmosféru, ktorá panuje v našom divadle.
Ako vnímate Chicago z hľadiska významu, zmyslu a posolstva pre diváka?
R. Coufalová: Okrem toho že ide o úžasnú show plnú krásnych sporo odených dievčat, výbornej choreografie i hereckých prejavov, je tam postava Billyho Flina. Tá je aktuálna aj dnes pretože i v súčasnosti patrí právnikom takpovediac svet. Akúkoľvek kauzu dokážu prevrátiť a dať jej iný
kontext, čo verejnosť doslova šokuje...Dôkazom sú niektorí naši politici, ktorých pozatvárali a dnes sú už všetci opäť na slobode....a všetko nám to vysvetlili...
Nič sa teda nezmenilo od dávnejších dôb Chicaga....kedy sa príbeh odohráva?
P. Gazdík: Myslím si, že sa nezmenilo nič, akurát sa to vymakalo do skrytejšej podoby. Oni to mali lepšie v tom, že to mohli robiť akoby z väčšou nonšalantnosťou.
Ste herec, režisér, spevák...v súčasnosti veľmi vyťažený. Ako to stíhate? Koľko má váš pracovný deň hodín?
P. Gazdík: Pravdu povediac, ako herca ma trochu mrzí, že už hráme menej. Hrával som aj 20x do mesiaca, alebo minimálne šestnásťkrát. Mám nádherné úlohy, ale tie inscenácie sa v našom repertoári menia za nové. Za posledné štyri roky som začal viac režírovať a seba som obsadil len do príbehu Jekyll a Hyde. Môj deň má asi šestnásť hodín, no naša práca nie je kancelárska, som vne j v podstate stále, až kým nejdem spať. Ale napĺňa ma a je zábavná. Oproti iným profesiám má veľkú výhodu - za 6 až 8 týždňov vidíme výsledok ktorý sa volá premiéra. A hodnotí nás divák.
Prečo by mal divák prísť na muzikálové predstavenie Chicago?
P. Gazdík: Ide o štýlové predstavenie, ktoré divák v našich končinách veľmi neuvidí. Ten štýl sme nevytvorili my, čerpáme zneho a tento štýl ovplyvnil muzikálový svet - vnímaním choreografie, réžie a pod., Vytvoril ho americký herec, tanečník, choreograf a režisér Bob Fosse. To, že v Chicagu vystupujú sporo odeté dámy v spodnom prádle či priliehavých šatách neznamená, že autor chcel ukázať nahé ženy. Chcel v určitom príbehu priblížiť a zvýrazniť krásu ľudského tela v spojení s tancom, herectvom a spevom.
Robert Lattacher
