Milan Markovič je známy a populárny zabávač, ktorý po šestnásťročnej spolupráci s Radošinským naivným divadlom pôsobil roky ako moderátor, zabávač a scenárista v rozhlase i televízii, kde mal aj množstvo vlastných programov. Do povedomia divákov sa dostal najmä jeho program Večer Milana Markoviča, kde účinkovali aj vynikajúci hudobníci „Páni bratia“, ktorí teraz spolu s ním vytvorili základ, akúsi kostru nového kabaretu. Peter Niňaj a Róbert Puškár tvoria dvojčlenný „orchester“. V kabarete ďalej účinkujú Alexander Gerič, Jaroslav Ďuríček a v alternáciii sa striedajú Andrea Gabrišová a Kristína Mackovčáková. Účinkujúci sú na javisku stále a zapájajú sa do diania. Nemá ísť o stály súbor, na rôzne úlohy si bude kabaret pozývať zaujímavých umelcov. Súbor má ambíciu vytvoriť vlastnú scénu a po určitej dobe hrať v pravidelných časových intervaloch, pravdepodobne od septembra tohto roka. Účinkujúci budú okrem pevného scenára využívať aj prvky improvizácie. Podľa Milana Markoviča má ísť o mestský kabaret, ktorý už pri svojom vzniku 1891 začal plniť úlohu spoločenskej reflexie.

Premiéra nového MM kabaretu bude 30. mája 2013 v známom V-klube v Bratislave s titulom pod názvom Večer Milana Markoviča trochu inak. Reprízy sú na programe 5. 12. a 19. júna.

MILAN MARKOVIČ: My určujeme, na koho sa budeme pozerať ako na nášho sluhu a nie ako na panovníka.

Prečo ste sa rozhodli v dnešnej dobe oživiť kabaret?

Milan Markovič: Mali sme dojem, že je tu určitá diera na trhu a aj preto, lebo sa nám zažiadalo poskytnúť trochu inú zábavu aká je v súčasných médiách. Nezdá sa nám že len to, čo je v súčasnosti divákovi predkladané by mal byť hlavný duchovným pokrm. Malo by ísť o komorný kabaret, ktorý chce reflektovať na potrebu spoločnosti a nato, ako sa hovorilo – „dozvedieť sa večer v kabarete, čo je nové ráno vo svete“. My nebudeme divadlo, pôjde o sedenie pri stoloch, také familiárnejšie prostredie. Sedíte tak, ako zvyknete doma a máte si možnosť vypiť vínko, či zjesť drobný pokrm. A čo je dôležité - divák to bude vnímať ako zábavu na ktorej sa priamo zúčastňuje.

Peter Niňaj: Mnohí ľudia si ešte stále spomínajú na známy program Večer s Milanom Markovičom. A pýtali sa nás, či by sa nedala urobiť aj nejaká inteligentná zábava ako alternatíva programom, na ktoré sa v médiách neraz nedá pozerať.

Nadviažete aj na to čo ste robili v minulosti?

M.Markovič: Chceme zužitkovať všetko. U nás sa kedysi vžil pojem politický kabaret či politická satira. Satira nemôže byť v podstate nepolitická, ale ľudia si to tak pomenovali preto, lebo to dlhé roky nebolo a nesmelo byť. Je pochopiteľné, že ten náš vtedajší televízny kabaret vznikol zo spoločenskej potreby. Predchádzal tomu rozhlasový program Pod pyramídou. A ľudia boli hladní po satire, pretože ona povedala za nich niečo, čo oni sami nevedeli tak povedať a pomenovať.

Dnes je ale v mnohom už iná doba, iné vnímanie a chápanie udalostí....

M.Markovič: Samozrejme, že sa to dnes nedá robiť tak, ako sa to robilo a sú tu mnohé iné problémy, ktorými sa treba zaoberať. Mne bol vždy bližší humor ako satira, pretože humor bez satiry vyžije, ale nie naopak. Máme tam aj politiku ale v menšej miere, skôr sa orientujeme na spoločenské záležitosti. Ale samozrejme ľudia majú s politikou veľa spoločného – napokon kto ju tvorí? Práve ten volič. My určujeme, na koho sa budeme pozerať ako na nášho sluhu, a nie ako na panovníka a tak by to malo byť.

Peter Niňaj: Do kabaretu patrí aj politika ale nemá to byť len o tom. Poviem príklad. Keďže všetci nadávame na to, v akom stave sú naše cesty, vytvorili sme pesničku, ktorá satirickým spôsobom reflektuje na tento stav. My spájame scénky a skeče, ktoré majú hlavu a pätu, scenár a nejaký vývoj, využívame hudobné parafrázy, slovné dialógy, glosovanie a pod. Všetko má svoj oblúk a dramaturgiu. Naším zámerom je, aby boli naše predstavenia plné pohody, uvoľnenia sa, bez stresu z neskorého príchodu, či rýchleho a núteného odchodu. Po našom kabaretnom predstavení nebude nikto divákov vyháňať, ale naopak, môži si ešte posedieť či postáť, pozhovárať sa a občerstviť sa.

Ako je to s financovaním takého projektu?

P.Niňaj: Žiaľ, pokiaľ ide o podnikateľov, zatiaľ nemáme šťastie nato aby nás niektorý z nich podporil. Snažíme sa samozrejme o podporu mesta a kultúrnych inštitúcií. Zatiaľ musíme zvládať predstavenia sami, vlastnými prostriedkami. Dúfame a veríme, že ak oslovíme časť obyvateľov, ktorí budú mať o nás záujem, tak potom nám niekto pomôže aj finančne.

M.Markovič: Ideme do toho samozrejme so značným rizikom. Ale dnes už, po tých skúškach a úsilí a príprave solídneho dvojhodinového kabaretu vidím, že sa nám hádam to riziko oplatilo a že ten, komu napadne ísť nám trochu v ústrety, ten už do takého rizika nepôjde. Pretože my už vieme, že to čo sme my chceli sa podarilo a už to musí potvrdiť len divák.

R. Lattacher  

(rl)