00:00:00     21.2.2012     meniny má
icon icon

Newsletter

Aktuálne vydanie

Aktuálne vydanie

Facebook

Komunálne voľby 2014
20. september 2014 / rl
Komunálne voľby 2014 sa rýchlo blížia, budú už 15. novembra. Chcete viac spoznať názory kandidátov na primátora hlavného mesta? Chcete vedieť čo si myslia o rôznych témach a problémoch? Odpovedajú kandidáti na primátora Bratislavy.

Komunálne voľby 2014 sa rýchlo blížia, budú už 15. novembra. Chcete viac spoznať názory kandidátov na primátora hlavného mesta? Chcete vedieť čo si myslia o rôznych témach a problémoch?

Položte im otázky aj VY a my im ich budeme tlmočiť. A k tomu ešte môžete vyhrať film „Kandidát“ na DVD nosiči. Najviac tri otázky posielajte na mailovú adresu: sutaz@bakurier.sk, do predmetu správy napíšte VOĽBY PRIMÁTORA. Otázky musia byť stručné a zrozumiteľné. Najviac tri otázky od jedného čitateľa môžete posielať do konca septembra 2014. Tí, ktorí sa zapoja a pošlú otázky, budú automaticky zaradený do žrebovania o tri filmy DVD, jedným z nich bude aj spomínaný slovenský film Kandidát, druhým filmom je Kráľova priazeň a tretím Babovřesky. Vyžrebovaní budú traja výhercovia.

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

Odpovedajú kandidáti na primátora Bratislavy

Otázky:

1.V oblasti dopravy štát i mesto zrejme rezignovali na výstavbu metra, či rýchlodráhy v Bratislave. Aký máte postoj k tomu, že v hlavnom meste sa nezačala ani po roku 1989 budovať aspoň rýchlodráha, tzv. S-Bahn, ktorý je úspešný v mnohých európskych mestách? Aký je Váš postoj k metru a rýchlodráhe?
2.Dlhodobým problémom hlavného mesta je jeho financovanie, ktoré je poddimenzované. Dotácia štátu je malá aj vzhľadom na funkcie, ktoré hlavné mesto plní. Tento problém nevedia, či nechcú politici v NR SR riešiť. Ako ho vnímate Vy a máte nejaké riešenia?
3.Aj keď hlavné mesto má funkciu hlavného architekta, či hlavného dopravného inžiniera, ich funkcie sú takmer bez kompetencií a vplyvu. Ktoré inštitúty (funkcie) mesta by ste ako primátor posilnili či vytvorili, aby viac začali fungovať napr. v oblasti starostlivosti o pamiatky, rozvoja turizmu, či rozvoja a starostlivosti o zelené plochy mesta...?

Miroslav Dragun:

1.Bratislava nemá zabezpečenú električkovú dopravu na Hlavnú stanicu už od roku 2011 a ak by sa neblížili komunálne voľby mesto by podľa môjho názoru a názoru mnohých Bratislavčanov ani rekonštrukciu nezačalo. Myslím si, že Bratislava je počtom obyvateľov a hustotou obývania malé mesto na metro. Bratislava v spolupráci s BSK, TTSK a ministerstvom dopravy by malo najneskôr do roku 2020 spustiť plnohodnotnú integrovanú dopravu, ktorej nosná časť by mala byť železnica a električka.

2.Bratislava jednoznačne, ako hlavné mesto, by mala od vlády dostávať každoročne dotáciu na plnenie úloh hlavného mesta Slovenska. Taktiež si myslím, že Bratislava by na svoj rozvoj vedela získať nemalé finančné prostriedky od developerov, ktorí pripravujú rozsiahlu investičnú činnosť či už na ľavom alebo pravom brehu Dunaja. Svoju predstavu získania finančných prostriedkov pre Bratislavu predstavím Bratislavčanom do konca septembra.

3.Primátor aj hlavný architekt majú dostatok kompetencií. Je dôležité aby tieto kompetencie využívali plnohodnotne. Verím, že ak bude mať Bratislava primátora a hlavného architekta, ktorí spolupracuj ako jeden tím a rozdelia si jednodznačne kompetencie, tak nie je potrebné vytvárať a posilňovať žiadne kompetencie. Pokiaľ bude mať Bratislava mladého, dynamického primátora, ktorý bude zapájať do fungovania mesta aktívnych občanov a mimovládne organizácie, podnikateľov a nebude im hádzať polená pod kolená, tak nebude problém s obnovou pamiatok, rozvojom turizmu či starostlivosťou o verejnú zeleň.

Milan Ftáčnik:

1.Metro je v súčasnej ekonomickej situácii mesta a takisto aj Slovenska ekonomicky nereálny projekt. Odborníci hovoria, že metro sa dá ekonomicky prevádzkovať vtedy, ak má mesto viac ako 1 mil. obyvateľov. V Bratislave boli za uplynulých 25 rokov úvahy o ľahkom metre, o rýchlodráhe, ktorá sa mala stavať z Janíkovho dvora do centra mesta, pričom v poslednej verzii primátora Ďurkovského malo ísť o obdobu S-Bahnu, teda normálny rozchod tam, kde sa dá na povrchu, tunelom popod Dunaj a v centre mesta pod zemou. Vždy to stroskotalo na peniazoch, lebo toto sa nedá financovať iba z prostriedkov mesta. Reálnym projektom sa ukázala povrchová električka s preferovaným prechodom cez križovatky a prekonaním Dunaja cez zrekonštruovaný Starý most. Prvú etapu tohto projektu zo Šafárikovho námestia po Bosákovú realizujeme s podporou európskych fondov a pripravujeme druhú etapu až po Janíkov Dvor.

2. Toto je kľúčová otázka, pretože naši predchodcovia zadĺžili mesto spolu s mestskými podnikmi do výšky 232 mil. eur, čo je 120% bežných príjmov mesta. To bol dlh podobný Grécku, ktorý sme riešili ozdravením mestských financií a znížili sme za štyri roky dlh o 40 mil. eur. Mesto je naozaj finančne poddimenzované, ak si porovnáte že 450 tisícový Tallin ako hlavné mesto Estónska má ročný rozpočet vo výške 470 mil. eur a Bratislava v bežnom roku 250 mil. eur, tak máme o čom hovoriť. Moje riešenia sú tri:

1) započítať mestu do získavania daní zo štátu 450 tisíc obyvateľov, ktorí tu skutočne žijú (štát nám podľa sčítania ľudu dáva iba na 417 tis, obyvateľov)

2) prideliť mestu aj v ďalších rokoch príspevok na plnenie funkcií hlavného mesta, čo vláda na môj návrh prvý krát za 25 rokov urobila v roku 2014 

3) otvoriť diskusiu o financovaní samosprávy na Slovensku s reálnym pokrytím výdajov na služby, ktoré mestá realizujú v mene štátu. 

3.Hlavná architektka má kompetencie dané zákonom o Bratislave, bez jej podpisu nepodpíšem napr. záväzné stanovisko, ktoré mesto vydáva k investičným projektom. Ale na to, aby mohla vykonávať túto aj ďalšie kompetencie v oblasti územného plánovania, treba vytvoriť Útvar hlavného architekta a pre analogickú funkciu hlavného dopravného inžiniera Útvar dopravného inžinierstva. Tieto zrušil primátor Kresánek s podporou poslancov za KDH a SDKÚ ako nepotrebný relikt minulosti a dodnes to v činnosti magistrátu cítiť. Stačí možno vytvoriť jedno nové pracovisko, niečo ako Inštitút strategického plánovania, ktorý vytvorili v Prahe. Podobne bol zrušený ZARES, čo si tiež vyžaduje riešenie, keďže zeleň je pre mesto prioritná téma. Limitujúce v týchto úvahách sú ale peniaze. Ak je mesto v ozdravnom šetriacom režime, úvahy o nových pracoviskách sa napĺňajú ťažšie. Na podporu cestovného ruchu sme spolu so súkromným sektorom založili – bratislavskú organizáciu cestovného ruchu, ktorá sa osvedčila. Dôkazom toho je, že už v tomto roku by malo slovenskú metropolu navštíviť viac ako milión turistov.

Milan Kňažko:

Súhlasím s vašim názorom, že sa nemôžeme nečinne prizerať ako sa zhoršuje dopravná situácia v meste. Je chyba, že v minulosti sa nevyriešila otázka nosného dopravného systému. Ponúkam zásadnú zmenu oproti chaosu, ktorý tu máme teraz, a ktorý sa vždy akože rieši len pred voľbami.

Ako primátor chcem pripraviť jasnú dlhodobú koncepciu. Verím, že spolu s koncepciou rozvoja cyklodopravy v meste je možné vytvoriť podmienky pre to, čo je bežné vo všetkých moderných mestách – prirodzená voľba mestskej hromadnej dopravy ako spôsobu dochádzania Bratislavčanov do práce.

Je zrejmé, že metro ani železničný tunel pod Dunajom v Bratislave nebudú, preto jediné východisko je vybudovať nosný dopravný systém na báze koľajovej dopravy, teda električky a prímestských vlakov. Práve pri prímestskej doprave musí mať primátor schopnosť komunikovať aj s VÚC a ministerstvom. K tejto výstavbe však musíme pristupovať koncepčne, musí existovať dlhodobý plán rozvoja a koordinácia s inými systémami – integrovanou dopravou, záchytnými parkoviskami, napojenie na MHD a jej kvalita. Je nutné, aby tento plán poznala verejnosť, aby na jeho realizáciu boli každoročne v rozpočte vyčlenené prostriedky, a aby nepodliehal zmenám v závislosti od volieb. Lebo inak len stagnujeme.

2. Okolité metropoly majú k dispozícií omnoho väčší balík peňazí ako Bratislava, takže tento pretrvávajúci problém treba jednoznačne riešiť. Ako primátor to budem považovať za jednu zo svojich priorít. Je to totiž priestor, kde treba vyargumentovať aj potrebu finančnej pomoci pre mesto zo strany vlády.

Tak ako Košice dostali 70 mil. eur na svoju prípravu na úlohu Európskeho hlavného mesta kultúry v roku 2013.

Pripravím aj stratégiu nákladových uspor v mestských podnikoch a organizáciách, transparentné medzinárodné verejne súťaže, rokovanie s vládou o platení dani z nehnuteľností za vládne budovy na území mesta, zmenu financovania Bratislavy na základe údajov z registra obyvateľstva a nie z údajov Štatistického úradu, na čom BA ročné prichádza o milióny eur na príjmovej strane

Riešenie by sa malo nájsť bez ohľadu na politické tričko, lebo Bratislava je hlavným mestom celého Slovenska, je to naša vizitka a poväčšine aj vstupná brána pre turistov do našej krajiny.

3.Magistrát niekedy budí dojem, že tu nie je pre občanov, ale pre úradníkov.

Zdĺhavé vybavovanie podnetov, vyhýbavé odpovede a mrznúca komunikácia sú skôr štandardom ako výnimkou. Ak má byť Bratislava moderným európskym mestom, musíme aj na magistráte zaviesť štandardy odbornosti a hlavne pro-klientský prístup, aké sú bežné v zahraničí alebo v komerčnej sfére.

Jednou z mojich priorít preto je zriadenie integrovaných spoločných pracovísk pre obyvateľov s možnosťou kompletného vybavenia agendy v priestoroch mestských častí. V oblasti strategického plánovania a rozvoja mesta sa chcem inšpirovať Prahou, kde významný krok dopredu zaznamenali po vytvorení Inštitútu pre plánovanie a rozvoj hlavného mesta, ktorý vznikol transformáciou niektorých odborov magistrátu.

Chcem niečo podobné vytvoriť aj v Bratislave. Počas mojej návštevy som sa presvedčil, že moderný prístup k riešeniam, využívanie zahraničných skúseností, výrazné zapojenie expertov, ale aj zapojenie mladých ľudí, ktorí prinesú novú energiu do prípravy riešení pre mesto, tak ako sa im to podarilo integrovať do jedného inštitútu práve v Prahe, môže byť novým impulzom aj pre Bratislavu tak, aby sa naše mesto stalo modernou európskou metropolou.

Tatiana Kratochvílová:

1.Metro i rýchlodráha sú riešenia za stovky miliónov eur, ktoré dnes Bratislava nemá. Čo ale mesto má je slušne vytvorená sieť mestskej hromadnej dopravy. Namiesto snívania o metre potrebujeme investovať do zvýšenia kvality dopravných prostriedkov, ciest a tratí. Výsledok sa potom už v krátkom čase. Je nezodpovedné zanedbávať starostlivosť o dopravu – je to totiž jeden z kľúčových parametrov kvality života v Bratislave.

2.Áno - štát dnes naozaj nepomáha Bratislave plniť si funkciu hlavného mesta. Zohľadnenie len veľkosti mesta bez zreteľa na to, že okrem bežných funkcií plní aj funkciu sídla všetkých inštitúcií štátu s výnimkou Ústavného súdu, oberá Bratislavu o zdroje i možnosti rozvoja. Žiadne iné mesto na Slovensku nemá takú širokú spádovú oblasť pre prácu, vzdelanie i zábavu ako Bratislava. Opotrebenie jeho infraštruktúry vidno na každom kroku. Ak chceme, aby Bratislava bola dobrým mestom, ktoré slúži ľuďom, musíme skoncovať s obdobím neustáleho porušovania mestského štatútu a primäť predstaviteľov štátu k plneniu finančných záväzkov.

3.Som za posilnenie zodpovednosti a vplyvu hlavného architekta a hlavného dopravného inžiniera mesta za vzhľad a rozvoj Bratislavy. V ich kompetencii má a musí byť dohľad nad územným plánom, stavebným zákonom a nad záujmami investorov. Je to správna cesta k lepšiemu životu a ochrane hodnôt, ktoré Bratislava má pre jeho obyvateľov a všetkých občanov Slovenska.

Ivo Nesrovnal:

1.Bratislava je jedna z mála európskych metropol bez systémového riešenia dopravy v kooperácii s regiónom. Za súčasného primátora sme prišli o projekt TEN-T. Pritom mestská rýchlodráha, tzv. S-Bahn ako poznáme z Nemecka, s upraveným projektom Filiálka, je ťažiskovým bodom môjho riešenia dopravy v Bratislave, ktorá má na svojom území okolo 80 km železničných tratí (takmer vôbec nevyužívané pre prepravu ľudí). Denne do Bratislavy z regiónov príde autami okolo 150 tisíc ľudí, ktorí zahusťujú dopravu a vytvárajú tak tlak nielen na bratislavské cesty, ale aj na parkovacie miesta. Iba MHD tento problém nemôže vyriešiť. Riešením je rýchlodráha po koľajniciach spájajúca smery Pezinok, Šamorín, Malacky a Rusovce a výstavba záchytných parkovísk v Pezinku, Lamači, Ivanke, Podunajských Biskupiciach atď., ako to je vo väčšine vyspelých európskych mestách.

2.Financovanie zo strany štátu je voči Bratislave nespravodlivé, keďže máme veľmi nízky podiel na rozdelení daní. Priemerný obyvateľ nášho regiónu odvedie do štátneho rozpočtu cca 300€ na dani z príjmov fyzických osôb. Štát však do Bratislavy a regiónu vráti iba cca 50€. Banskobystričan odvedie cca 40€, naspäť dostane cca 90€, Košičan odvedie cca 45 € a späť dostane cca 70€. Bratislava má 2-krát menej financií na obyvateľa ako Brno a až 11-krát menej ako Viedeň. Na tento problém upozorňujem už dlho. Štát je zo zákona povinný Bratislave vo funkcii hlavného mesta pomáhať. Nový primátor musí okamžite po nástupe do funkcie rokovať s vládou o novom spôsobe financovania hlavného mesta a po audite upraviť či vypovedať množstvo nevýhodných zmlúv.

3.Zlý urbanistický obraz Bratislavy a neporiadok v uliciach je okrem iného výsledkom straty odbornosti a profesionality pri presadzovaní verejného záujmu. Boli zrušené útvary Hlavného architekta a Hlavného dopravného inžiniera. Starostlivosť o zeleň bola prevedená do súkromných rúk. Do mesta musíme vrátiť profesionalitu a odbornosť a tieto inštitúty obnoviť, samozrejme s relevantnými kompetenciami a odborníkmi. Myslím si, že niektoré činnosti, napr. starostlivosť o zeleň, údržbu ciest, atď. musí mať mesto viac pod kontrolou. Nemôže sa stávať, že Bratislava vypláca milióny eur súkromnej firme za zimnú údržbu, keď nesneží. Potom sa nemôžeme čudovať, že nie sú peniaze na cesty. Razantnejšie musí fungovať aj starostlivosť o pamiatky. Nie je možné, aby fasády budov v centre mesta, napr. na Obchodnej ulici, vyzerali ako jedna veľká čínska tržnica.

Andrej Palacko:

1.Všetky vyššie popísané možnosti by boli viac, či menej riešením. Súčasnú situáciu v dopravnej infraštruktúre hlavného mesta je nevyhnutné riešiť v súčinnosti s odborníkmi z celého radu odvetví. Tu by som práve rád upozornil na dlhodobé zanedbávanie praxe konzultácie odborných problémov s odborníkmi a nie, ako sa to stalo zvykom s neodborníkmi. Mojou úlohou bude podporiť verejnú diskusiu a následne zabezpečiť rýchlu, no kvalitnú realizáciu projektov pod kontrolou komisie dohliadajúcej na čestné a primerané užívanie na tento účel vyčlenených finančných prostriedkov, šetriac tým Bratislavčanom nemalé finančné prostriedky.

2.Otázku si možno položiť aj inak. Prečo rozpočet mesta nestačí na pokrytie všetkých jeho nákladov a prečo mestský majetok napriek jeho lukratívnosti generuje iba obmedzené zisky?

Mojou snahou bude sa aktívne usilovať o riešenie financovania aj na pôde NR SR, no som rodený Bratislavčan a žijem tu roky a viem, že začať treba z vnútra. Naše mesto má obrovský potenciál, tak ním nemrhajme.

3.Z dôvodu uchovania tváre nášho mesta budem apelovať na posilnenie právomocí hlavného architekta. Budem sa usilovať o vytvorenie platformy na komunikáciu medzi investormi, urbanistami, architektmi, odbornou verejnosťou aj „obyčajnými Prešporákmi“. Súzvuk takýchto myšlienok musí byť usmerňovaný kompetentným odborníkom obklopeným tímom ľudí schopných zvládať výzvy tohoto významu. Jednoducho by sa dalo povedať: Menej funkcií, kompetencií a vplyvu „kamarátom“ a viac odborníkom! Toľko plytvania odbornosťou a talentom ako v našej republike nenájdeme snáď nikde inde na svete.

(rl)

Diskusia k článku:

Zaujímavé...
Pali, 19.09.2014 15:10
1) započítať mestu do získavania daní zo štátu 450 tisíc obyvateľov, ktorí tu skutočne žijú (štát nám podľa sčítania ľudu dáva iba na 417 tis, obyvateľov) - Toto ma pobavilo... lebo keď bolo možné riešiť tento problém, tak ho práve vedenie mesta a aj vedenie mestských častí v BA neriešilo. Len pre zaujímavosť...na Slovensku všetky mestá pochopili, že sčítanie je dôležité pre ich ďalší rozvoj a aj financovanie. Jediný kto nepochopil bola Bratislava resp. vedenie mesta... a kto bol v tom čase "šéfom" Bratislavy???

Pridať komentár

Nepovinné
Povinné
Nepovinné

Najčítanejšie články

Kalendár akcií

gallery
Marec 2024
gallery
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31
1. miesto v sutazi

Fotogaléria

Anketa

Patria podľa vás stromy na Františkánske a Hlavné námestie?
© 2024 Bratislavský kuriér. Made by TRIAD Advertising. Powered by SIMPLE WEB