Inšpiráciou k rozhovoru bola nedávna verejná prednáška M. Hradskej o slobodomurároch v hlavnom meste, ktorá sa uskutočnila z podnetu občianskeho združenia Bratislavské rožky.

-Slobodomurárske lóže boli tajné organizácie...

K.Hradská: Tajné, ako tajné - ľudia o nich vedeli. Štát ich sledoval a monitoroval. Museli predkladať svoje stanovy na policajné riaditeľstvá a museli uviesť zameranie, či ciele činnosti. Museli to robiť všetky lóže, pretože inak by ich štátna moc likvidovala, resp. nepovolila by im činnosť.

-V lóžach ale vraj boli aj vysokí štátni činitelia a úradníci, ktorí nechceli, aby sa vedelo, že sú ich členmi...

K.Hradská:Dá sa o tom polemizovať, ale pokiaľ ja viem, museli predkladať stanovy a registráciu, takže zase takí utajení neboli.

-Vo svojej knihe uvádzate, že k likvidácii lóží na u nás došlo v roku 1938...

K.Hradská: Po vzniku autonómneho Slovenska na základe vládneho uznesenia z októbra 1938 bolo rozhodnuté, že musia byť zlikvidované všetky politické a kultúrne spolky okrem tých, ktoré boli lojálne vláde. Ako je známe, slobodomurárske lóže sa väčšinou stotožňovali so Židmi a vieme aká bola vtedajšia predvojnová situácia aj u nás.

-Aké ste mali reakcie, či ohlasy na vydanie vašej knihy?

K.Hradská:Jazyk knihy som sa snažila prispôsobiť čitateľovi, ktorému je publikácia určená, teda

ľuďom, ktorí o danej téme veľa nevedia. Chcela som odkryť to tajomno, ktoré v sebe táto téma mala a dosiaľ aj má. Nielen odborné recenzie, ale aj odozvy čitateľov boli pozitívne a mnohí sa dožadovali druhej časti. Kniha získala aj medzinárodné ocenenie Egona Ervína Kischa, čo bolo pre mňa veľkým povzbudením do ďalšej práce.

-A bude druhý diel...?

K.Hradská:Zrejme tak skoro nebude, momentálne na to nemám čas, alebo možno až budem na dôchodku... Ale možno niečo predsa len pripravím, pretože aj v súčasnosti sú na Slovensku činné slobodomurárske lóže a budú oslavovať určité výročia, pretože nadväzujú na tradíciu a históriu. Napríklad v roku 2009 boli vysvätené tri lóže, no a 1. októbra 2016 vznikla na Slovensku ďalšia lóža. Takže oni fungujú a ich zmysel a význam je charitatívny.

-Nie je tá charita len akási zástierka?

K.Hradská:Nemyslím si a nechcem to ťahať do konšpirácií. Pokiaľ viem, lóže, o ktorých píšem v knihe, boli väčšinou charitatívne.

Skutočné dejiny písali vždy víťazi, a to, čo sa naozaj dialo nie je napísané v knihách...

K.Hradská: Áno, dejiny sa tvoria v zákulisí, nie v rokovacích sálach. Vždy to tak bolo a je tomu tak aj v súčasnosti. Slobodomurári, ktorí v minulosti figurovali na niektorých významných postoch, si svoje tajomstvá strážili. Preto sú dodnes opradení mnohými tajomstvami.

Čo vás inšpirovalo, čo bolo impulzom k tomu, že ste sa už dávnejšie rozhodli napísať knihu o slobodomurároch v Bratislave?

K.Hradská: V podstate rozhodla náhoda. V jednom archívnom inventári som objavila zopár dokumentov, ktoré sa týkali slobodomurárskych lóží v Bratislave. Začalo ma zaujímať kto vlastne slobodomurári boli. Ich lóže vznikali skutočne aj v Bratislave počas prvej Československej republiky, ale aj oveľa skôr. O tom, že sa dám do pátrania rozhodla jedna fotografia. Bola to fotka kostry, ktorá bola súčasťou izby v jednom slobodomurárskom dome. Je uvedená aj v mojej publikácii.

Boli ste počas svojho bádania v kontakte s nejakým slobodomurárom?

K.Hradská: Počas môjho bádania som bola v kontakte so slobodomurármi. Konkrétne išlo napríklad o slovenského veľkého majstra žijúceho v Paríži. Práve on robil oponentúru mojej knihy. A priznám sa, že bol spokojný.

Čím všetkým ste museli prejsť predtým, ako ste rukopis knihy odovzdali vydavateľovi?

K.Hradská:Študovala som samozrejme dostupnú literatúru, prezerala archívy, navštívila som Budapešť, Prahu. Ale literatúra na túto tému je najmä v nemčine. O sprístupnenie najmä nespracovaných dokumentov som musela žiadať aj archívy a múzeá u nás na Slovensku. Ale Dnes je táto téma už omnoho viac odtabuizovaná ako tomu bolo v minulosti.

Čo vás pri zhromažďovaní materiálov o slobodomurároch v Bratislave najviac prekvapilo, alebo zaujalo?

K.Hradská:Prekvapilo ma najmä to, že som zistila, koľko toho neviem... Zaujalo ma tajomno, ktoré je s činnosťou slobodomurárov spojené. A práve to možno spôsobovalo, že sa k nim ľudia neraz stavali s veľkým odstupom, dešpektom a považovali ich za niečo nepriateľské. To čo je pre ľudí nepoznané, je pre človeka nepriateľské. Som o tom presvedčená.

Sú vo vašej knihe nejaké pasáže, ktoré sa vám spracovávali ťažko?

K.Hradská:Nie. S radosťou som spracovala všetko čo som sa dozvedela. Veľkú radosť som mala zo spracovania materiálov o lóžach, ktoré vznikli počas prvej Československej republiky, až po

likvidáciu slobodomurárskych lóží v roku 1938.

Robert Lattacher