-Aký máte vzťah k Bratislave?
K. Hasprová:Som rodená Bratislavčanka a keďže bývam v Starom Meste, tak mi na ňom záleží. Bola by som rada, keby naše mesto bolo čistejšie a upravenejšie. Preto niekedy aj sama pozbieram odpadky na celej našej ulici. Môj vzťah k mestu sa mi spája aj s mojou babičkou. Keď ešte žila, tak ma vodila do materskej školy, alebo so mnou cvičila hru na klavír. Moje spomienky sa viažu aj na prechádzky na Hrade spolu s rodičmi. To všetko sa mi páčilo a mám aj v tomto zmysle citový vzťah najmä k starej časti nášho mesta.
-Ako dieťa ste Bratislavu vnímali skôr divadelne, alebo už v tom čase aj hudobne?
K.Hasprová:Najskôr som ju vnímala cez prácu mojich rodičov, cez divadlo, činohru na Gorkého ulici. Potom som spoznala aj Mlynskú dolinu kam som chodila rada do televízie. Navštevovala som maskérňu, mala som rada mamine kostýmy a sedela som aj pri otcovi keď režíroval. Takže to moje bratislavské detstvo sa spájalo aj s týmito lokalitami a miestami. Spomínam si aj na silnú hereckú generáciu, na významných slovenských hercov, ktorých som spoznala ako malé dievčatko, na množstve divadelných zájazdov. Aj na môj pamätníček, v ktorom som si nedávno listovala a v ktorom mám venovania od mnohých hercov. Milovala som napríklad predstavenie Na skle maľované s Miškom Dočolomanským, ktorý ma okrem iného naučil aj neslušné básničky... Ani vo sne by mi nenapadlo, že v tomto muzikáli raz stvárnim tú istú rolu, ako moja maminka, rolu Smrti.
-Ako vnímate nielen hudobnú Bratislavu súčasnosti v porovnaní s minulosťou?
K.Hasprová:Ako tínedžerka som často chodila na vystúpenia našich spevákov a skupín. Spomeniem Elán, či zvlášť Roba Grigorova, ktorého koncerty som zbožňovala. V PKO som chodila aj na džezové koncerty. Pokiaľ ide o vývoj mesta, vnímam ho tak, že v ňom často vyrastajú budovy, ktoré sa nedajú nazvať inak ako opachami. Prečo dnes nevedia postaviť také krásne budovy ako kedysi a prečo ich tak necitlivo umiestňujú? Došlo žiaľ aj k likvidácii parkov a verejných priestranstiev na úkor mnohých administratívnych a iných projektov. Akoby developeri a finančníci chceli len zarábať a stavať. A zabudlo sa pritom nato, čo Bratislava kedysi mala, v akom kontexte trojmestia – Presburg (Bratislava) -Viedeň-Budapešť sa vyvíjala. Ale páči sa mi nábrežie Dunaja s Euroveou a SND. A pokiaľ ide o hudobnú Bratislavu, tak pozitívne je, že sem jazdia na koncerty už aj svetové hudobné hviezdy. To tu v minulosti nebolo a ani sa nám o tom nesnívalo. V tejto súvislosti je mi ľúto starého zbúraného PKO, pretože taký priestor už nikdy nebudme mať. Zbúrala sa jedna tradícia, história, vynikajúci priestor pri Dunaji. Mohli ho zrekonštruovať, prípadne pomenovať po tých, ktorí by financovali jeho rekonštrukciu, ale stále by tu stál a plnil svoju funkciu.
Akí sú ľudia v Bratislave a čo by ste hlavnému mestu priali?
K.Hasprová:Mesto tvoria ľudia. Ale mám pocit, že Bratislavčania sú k sebe dosť neohľaduplní. Keď idem spievať ďalej od Bratislavy, tak sa mi zdá, že tam sú ľudia k sebe milší, ľudskejší. Mám pocit, že u nás je viac zloby, karierizmu, honby za peniazmi... Ale vďaka bohu dobrí ľudia ešte nevymreli, len celková atmosféra v Bratislave v rámci ľudskosti, akoby odchádzala....Chýba nám viac tolerancie a láskavosti.
Boli ste víťazkou Bratislavskej lýry v roku 1997, čo to pre vás znamenalo?
K. Hasprová: Bratislavská lýra odštartovala moju sólovú kariéru. V roku 1997 som na nej súťažila prvýkrát a hneď som zvíťazila. Veľmi som si vážila aj novinársku cenu, ktorú som dostala. Lýra ma zviditeľnila v mojej sólovej kariére, pretože dovtedy som síce mala za sebou tri veľké v muzikály, vrátane Drakulu v Prahe, ale to nebol sólový spev. A aj na základe lýry som dostala možnosť urobiť moje prvé cédéčko a ísť reprezentovať Slovensko na Eurosong.
Robert Lattacher
