Mnohí Bratislavčania možno vnímajú tému pripravovanej novej parkovacej politiky mesta tak, že ide najmä o vyberanie peňazí z ich vreciek, maľovanie čiar a osádzanie stĺpikov. Je to tak?
Ľ.Krajčír:Vnímam to podobne - ide o systém ktorý má vyberať peniaze a ponechať všetko v tej réžii ako je to dnes. To znamená, že aj keď bude občan platiť, napriek tomu nemá zaručené, že zaparkuje. Dnes je to podobne - síce neplatíme, ale tiež nemáme garantované zaparkovanie. Zatiaľ nevnímam, žeby doposiaľ známy návrh novej parkovacej politiky obsahoval nejaké výraznejšie zmeny okrem toho, že si ľudia za parkovanie priplatia. Okrem toho peniaze ktoré sa vyberú z parkovného sa musia účelovo viazať na rozvoj dopravy a v prospech parkovania. S parkovacou
politikou súvisí aj potreba budovania záchytných parkovísk, dopravných stavieb, skvalitňovania MHD a pod.
V čom sú najzávažnejšie rozdiely v ponímaní filozofie parkovacej politiky medzi Dúbravkou a ostatných mestských častí?
Ľ.Krajčír:Na stretnutiach s partnermi z iných mestských častí sme sa zhodli na jednom - najväčším problémom parkovania v meste sú mimobratislavské ŠPZ a vodiči áut, ktorí nemajú v Bratislave trvalý pobyt. Títo vodiči tu parkujú bez toho, žeby z nich mesto malo podielové dane. Keď sme si nedávno prešli väčšie parkoviská v Dúbravke zistili sme, že na niektorých parkovala aj polovica áut s mimobratislavskou značkou. Ustanovenia v pripravovanom návrhu všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o parkovaní vnímam ako určité potrestanie Bratislavčanov za to, že mesto nevie nájsť lepší spôsob ako organizovať parkovanie. Bratislavčania s trvalým pobytom vo svojom meste, by mali mať väčšie právo na zaparkovanie ako tí, ktorí tu trvalý pobyt nemajú. Ak už si má Bratislavčan za parkovanie platiť, je potrebná aspoň 50 percentná garancia na zaparkovanie.
Existujú názory, že ŠPZ-tka nemá byť pre parkovanie smerodajná, ale dôležitý je vzťah k bytu. Ako to vidíte vy?
Ľ.Krajčír:Treba to ale viazať na trvalý pobyt, pretože dnes môžu ľudia vlastniť aj 5 bytov v rôznych mestských častiach a na každý byt môže získať rezidenčnú kartu, ak urobí čestné vyhlásenie na užívanie vozidla pre svojho nájomníka, a teda môže mať rezidenčnú kartu aj preňho. Skôr by som to viazal na trvalý pobyt. Ste síce vlastníkom bytu, ale musíte tam mať aj trvalý pobyt. Vtedy máte nárok na rezidenčnú kartu. Ak tam má nájomcu, tak nech si nájomca dá trvalý pobyt v Bratislave.
Úplne iný názor máte ale na určenie kompetencií mesta a mestských častí. Môžete to priblížiť?
Ľ.Krajčír:My nevidíme riešenie v tom, aby mala každá mestská časť osobitne svoje kompetencie v parkovacej politike a hlavné mesto to len zastreší a vyberie 25 percent z parkovného. Organizáciu parkovania v meste by mal mať na starosti magistrát na základe VZN. Najväčší názorový rozdiel je na zriaďovanie a používanie parkovacích kariet. Myslíme si, že najviac by mali byť dve karty na jeden byt a musia byť viazané na trvalé bydlisko obyvateľa mesta. Dúbravka presadzuje, aby v celom meste, pre všetkých obyvateľov, platila jedna jediná parkovacia karta pre rezidenta, s ktorou môže parkovať na celom území hlavného mesta. Samozrejme s výnimkou centra Starého Mesta a časti Nového Mesta, kde je problém s parkovaním aj cez deň. V iných mestských častiach s denným parkovaním zväčša problém nie je a ak áno, vytvoria sa jednotlivé parkovacie zóny. Ale nastaviť to tak, aby Bratislavčania platili v rôznych mestských častiach poplatok za parkovanie cez deň a na voľných miestach, podľa nás nie je v poriadku. Dnes sa hovorí o tom, že Bratislavčan zaplatí na takom mieste 50 percentnú zľavu. Ale koľko bude hodinový poplatok? Zatiaľ sa hovorí o maximálne piatich eurách na hodinu! V takom prípade by bolo parkovanie vo vlastnom meste, ale v inej mestskej časti asi predražené.
(rl)
Diskusia k článku: