Aký je váš vzťah k rodnému mestu?

A.Repková: Bratislavu milujem, pretože je to veľkomesto, ale zároveň i malomesto. Napríklad v starom meste vždy stretnem niekoho známeho a mám pocit že to tu nie je o anonymite, ako

napríklad v Londýne, kde som istý čas bola. Bratislava nie je taká preľudnená a ľudia tu majú k sebe bližšie.

Kde ste vyrastali, kam ste chodili do školy, koho známeho ste spoznali?

A.Repková: Vyrastala som na známej Dunajskej ulici a chodila som na základnú školu na Grösslingovej, ktorú kedysi navštevovali aj známi umelci, napríklad aj Pavol Hammel. Na našej ulici som vždy stretávala Júliusa Satinského, Milana Lasicu, alebo Božidaru Turzonovovú a podobne. Keď som začala chodiť na konzervatórium, konkrétne na hudobno-dramatický odbor, tak tam sa samozrejme pohybovalo viac umelcov a známych tvárí.

Čo sa vám na našom meste páči a naopak?

A.Repková: Páči sa mi stred mesta - to Korzo, ktoré sa spája s veľkou históriou - a korzovanie, ktoré bolo v určitom období akýmsi mestským rituálom. Pokiaľ ide o nedostatky, osobne veľmi rada vidím skôr to, čo je pozitívne. Momentálne sa mi však veľmi nepáči, ako v našom meste ubúdajú stromy. Jednoznačne som za opravu ciest, ale robme to s úctou k stromom. Nie lenže robia naše mesto krajším a v letných mesiacoch príjemnejším, ale veľkou mierou sa podieľajú na našom živote. Vyrábajú predsa kyslík a bez toho neprežijeme! Ďalej, keď to porovnám s niektorými inými mestami v Európe, tak nám možno chýba akási úcta k histórii, k architektúre. Namiesto toho aby sme mnohé staré budovy zrenovovali, tak ich radšej zbúrame. Je to škoda, pretože mesto potom stráca svoju historickú tvár.

Ako vnímate Bratislavu z pohľadu hudby a spievania? Nemáte pocit, že málo spievame?

A.Repková: Čo mňa najviac inšpirovalo, aby som založila Zbor Anky Repkovej - Spievanie nás baví, bol pobyt v Londýne, kde som videla, koľko ľudí tam spieva. A mala som pocit, že tam spievajú všetci...celý Londýn. V rámci gospelového spevu som tam chodila po rôznych festivaloch, ktorých je tam mnoho a existuje tam aj obrovské množstvo zborov - od detských až po seniorské. A to ma fascinovalo. Pokiaľ ide o Bratislavu, je to iné, toľko tu nespievame. Dnes mám zbor, kde môže prísť spievať prakticky každý, nerobíme žiadny konkurz. Jedinou podmienkou je mať vzťah k spevu a samozrejme, aby to človeka bavilo. A potom je to už len o radosti zo spievania, z nácviku pesničiek, z rozvíjania talentu, vášne a chuti do spievania. Skúšame každý utorok o 18:00 v Zichyho paláci.

Organizovali ste aj spievanie v Medickej záhrade. O čo išlo?

A.Repková:Ihneď po návrate z Londýna, bolo práve leto, som urobila spievanie pre verejnosť. V Medickej záhrade sme spievali ľudové piesne. Ideou bolo priniesť spievanie von, medzi ľudí a podnietiť ich k spievaniu. Veľmi ma potešilo, že na našom poslednom stretnutí nás už spievalo viac ako 30 ľudí. Spievali sme ľudové piesne, pretože k tejto hudbe máme všetci vzťah, vychádzajú z našich koreňov a máme ich v sebe. Určite v tom budem pokračovať aj toto leto. No a v mojom zbore, som do repertoáru zaradila aj gospelové piesne, pretože si myslím že táto hudba otvára srdcia ľudí. Spievanie nás oslobodzuje a pestuje to lepšie v nás.

Robert Lattacher

Foto:

Jaroslav Repta, Zuzana Gavulová