Bije ešte srdce Bratislavčana?

Bije ešte srdce Bratislavčana, alebo už umrelo? Kde sa podela tá duša, ktorá cíti a ctí si toto mesto v žilách svojho žitia? Kam sa podela duša napojená na jeho zázračný a jedinečný pulz? Duša so srdcom rodáka - patriota, ktorá mu vdychuje teplo ozajstného domova? Kde je srdce Bratislavčana - naladené na každodenný kolorit jeho mesta? Kde je človek - vychovaný Korzom, štipľavým závanom Dynamitky, omamnou vôňou Stollwerku? Kde je ten - zocelený vodami Lida, odkojený čistým prameňom železnej studienky, či ošľahaný Zlatými lúčmi slnka na pieskoch...?

Kde bdie ozajstné srdce Bratislavčana, ktoré s pokorou a bezpečím usína s posledným kvílením nočnej električky a staničných rušňov? Srdce Prešpuráka, ktorému sa do snov vnára hlahol kostolných zvonov? Bije ešte také srdce, ktoré túži žiť v meste, v ktorom sa dá zhlboka nadýchnuť a pokojne vydýchnuť, voľne tancovať a slobodne tvoriť? Bije ešte také srdce Bratislavčana, ktoré túži po meste, v ktorom sa bezstarostne hrajú deti a parky a nábrežie je plné spokojných milencov? Túži ešte niekto počuť tiché piesne modrej rieky, jej ladnú vlnkohru a chorály čajok nad jej hladinou? Túži ešte nejaký Bratislavčan po kúsku majestátnosti toho starého mesta mesta, ktoré ho spája s radosťou, láskou a emóciami zašlých čias? Túži ešte niekto ctiť a vážiť si tie mestské životy – aj keď už minulé a zároveň ich s pokorou zladiť a spojiť s dnešným „moderným“ svetom ? Tak, aby korpus i duch tvorili jedno spokojné bytie?

Marián Taller