Najhoršia je neinformovanosť
Asi najhoršími voličmi sú neinformovaní voliči, teda takí, ktorí sa o komunálne dianie vôbec nezaujímajú, nemajú o ňom, ako sa povie, ani šajn a napriek tomu idú k urnám a zakrúžkujú kandidátov, o ktorých nevedia vôbec nič, alebo len pramálo. Ak už sa volič rozhodne ísť voliť, mal by vedieť kto je kto a prečo dotyčný kandiduje. To je voličská zodpovednosť, pretože potom plakať nad tým..„že to komu som dal svoj hlas?“, je väčšinou neskoro. Kandidáta, ktorému chceme dať svoj hlas by sme mali poznať. Treba si dať trochu námahy. Mali by sme vedieť, či jeho životná filozofia, názory a činy, korešpondujú s tými našimi, alebo či sú nám blízke. Mali by sme aspoň trochu vedieť kde a ako žije a zrejme aj to, kto za ním, ako kandidátom, stojí. Pretože dnes sa mnohí schovávajú za slovko „nezávislý“, no je nad slnko jasné, že nezávislý nie je nikto. Navyše, tí „veľkí“, či „väčší hráči“ majú za sebou nejaký ten finančný kapitál, ktorý sponzoruje ich kampaň. Oficiálne s tým, odkiaľ majú peniaze na kampaň na svetlo sveta asi sami neprídu, čo by ale bolo fér. Treba sa ich teda nato opýtať. Pretože ak kandidát sponzora má, bude mu musieť splácať svoje „dlhy“. Samozrejmosťou je spoznať volebný program kandidáta a vyhodnotiť si, či je reálny, alebo ide len o zaužívané frázy a plané sľuby. Mnohí tzv. nezávislí kandidáti sa združujú do rôznych neformálnych (neoficiálnych) skupín, ktoré majú napojenie na rôznych podnikateľov, či lobistov. Aj toto by mal mať volič na zreteli.
Jednou z chýb mnohých voličov je aj to, že aj na základe spomínanej neinformovanosti a neznalosti pomerov (nielen) v komunálnej politike, sa spoliehajú na kandidáta, ktorý je mediálne známou osobnosťou, teda na človeka, ktorý už má niečo vo verejnom živote za sebou. Aj tento postup sa môže (ale aj nemusí) vypomstiť. Pokiaľ ide o samotných kandidátov na poslancov, starostov či primátorov, dôležité je sledovať, či majú snahu dať o sebe vedieť a predstaviť sa voličom priamo z očí do očí.
Tí „starší“, ktorí sú už v politike činní dlhšie, by mali verejnosti zložiť „účty“, teda zhodnotiť čo urobili, prípadne, čo sa im nepodarilo a prečo. To je čestný a seriózny prístup. No a seriózny prístup voliča zas bude, ak si overí všetko to, o čom činný kandidát tvrdil, že to splnil. Tam sa ukáže skutočná sila osobnosti kandidáta.
Stranícke tričká
Ak sa kandidáti schovávajú za stranícke tričká a spoliehajú sa na to, že im miesto v zastupiteľstve, alebo na úrade zabezpečí strana či hnutie, na takých by si mal dať volič veľký pozor.
Sú aj voliči, ktorí váhajú do poslednej chvíle, nie sú si istí a rozhodujú sa podľa toho, kto im čo poradí. Aj to je zlý prístup, pretože voľba je osobná vec každého človeka. V konečnom dôsledku, zakrúžkovaním kandidátov či rozhodnutím sa pre toho ktorého kandidáta na starostu či primátora, sa volič stáva spoluzodpovedným za jeho konanie a za výsledky jeho práce. Aj preto ide o veľkú zodpovednosť voliča. Napokon, voliť je právo, nie povinnosť. Aj keď niektorí ľudia, ktorí by radi rozhodovali o iných a nie o sebe si myslia, že by to mala byť povinnosť. Ale čo napríklad s občanmi, ktorí si jednoducho svojho kandidáta nevybrali? Ktorí nenašli takého, ktorý by spĺňal ich ľudské, odborné či morálne kritériá? Nebudú predsa voliť niekoho kto im je proti srsti. To by išli proti sebe. Ak je občan presvedčený o tom, že si nevybral, radšej by voliť nemal. Nemal by voliť mačku vo vreci. Vyhne sa tak vyššie zmienenej spoluzodpovednosti za prípadné zlé a škodlivé rozhodnutia zvoleného kandidáta, ktorému dal hlas len z akéhosi falošného presvedčenia o „morálnej povinnosti“ voliť.
rl
